163. Mrav, morálka a etika: Nie je to to isté?

/in , /by

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka163 

Ak spravím gramatickú chybu alebo niečo zle vyslovím, je to zlé. Podobne, ak vykonám väčšiu či menšiu nespravodlivosť od podvádzania, krádeže či vraždy, tiež je to zlé. Podobne je zlé, ak v reštaurácii nahlas chlípem horúcu polievku alebo ak idem na červenú alebo vediem bezcieľny život, v ktorom stagnujem a nič, mohli by sme povedať, prospešné pre seba a druhých nerobím. 

Vo všetkých týchto prípadoch ide o niečo „zlé“ a v opačnom prípade „dobré“. Majú ale tieto slová iba jeden význam? Zdá sa, že určite nie. Ale ak ide o viacero významom, ako sa od seba odlišujú a v akom sú vzťahu? 

Odpoveď na tieto otázky sa nachádza v rozlíšení medzi mravom, morálkou a etikou, na ktoré sa pozrieme cez myšlienky súčasného českého filozofa Jána Sokola.  

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

161. Rozhovor s Jakubom Godom a Palom Hardošom: Je cancel culture viac ako anekdota?

/in , /by

Ešte pred vypočutím samotného rozhovoru vám odporúčam prečítať si Jakubov článok „Americká debata o ‚kultúre vymazávania‘: ako to dopadne, keď sa extrém extrémom vybíja“.

Jakub Goda sa publicisticky, analyticky a aktivisticky venuje dezinformáciam. Infiltroval sa do Hlavných správ, pomohol k tomu, aby Billa a Tesco vyhodili Zem a vek z predajní, za svoje blogy dostal novinársku cenu za rok 2016 a dve nominácie za rok 2017. Študoval na Fakulte managementu Univezity Komenského a neskôr Philosophy, Politics and Economics na University of York v Anglicky

Pavol Hardoš vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti zístatal MA a PhD so špecializáciou na politickú teóriu. Na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov UK pracuje od septembra 2015 ako odborný asistent a učí kurzy o rôznych teoretických aspektoch štúdia politiky. Venuje sa demokratickej teórii, politickej reprezentácii, modernej politickej filozofii a epistemickým aspektom demokracie. 

Súvisiace dávky: 

***   

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️(https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

159. Rozhovor s Rastislavom Káčerom: Nacionalizmus je kresťanská heréza

/in , /by

Hovorili sme aj o tom:

  • Čo je to národ, kedy táto idea vznikla, má ešte dnes komparatívnu evolučnú výhodu a ako naň vplýva globalizácia? 
  • Prečo je kresťanstvo anti-tézou nacionalizmu?
  • Ako spolu súvisí David Hume, darvinizmus a fungovanie spoločnosti? 
  • Kedy má konzervativizmus svoje nevyhnutné uplatnenie a kedy zase nie? 
  • A čo náš učí o živote a ľudskej identite Dobšinský a Homér? 

Rastislav Káčer je v súčasnosti predsedom bratislavského think-thanku GLOBSEC, od 2008 je prezidentom Slovenskej atlantickej komisie a 21 rokov slúžil v slovenskej zahraničnej službe. Okrem iného päť rokov slúžil ako slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch a neskôr v Maďarsku — a ako štátny tajomník na ministerstve obrany bol v 2001 zodpovedný za vyjednávania a vstup Slovenska do NATO. Žije pri Banskej Štiavnici a vo voľnom čase rád varí, fotografuje a stolárči.

V rozhovore sme spomenuli:

  • Elizabeth Marshall Thomas, The Old Way (2006), https://bit.ly/2COQJrQ
  • Colin Feltham, Matthew Alexandar Sarraf, and Michael Woodley, Modernity and Cultural Decline: A Biobehavioral Perspective Book by  (2019), https://bit.ly/2CWT4kf
  • Stefan Zweig, Erasmus of Rotterdam (1934)

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

156. Frankfurtská škola: Ako zreformovať Marxa?

/in , /by

Ak sú celé dejiny dejinami triednych bojov, kde je potom boj za osobnú slobodu jednotlivca, ktorý sa sám sebe odcudzil? Kto má tohto jednotlivca zobudiť z jeho iluzórneho šťastia? Racionalita, veda, technológie, kultúra či umenie? 

Dnes sa pozrieme na jedno z najvplyvnejších filozofických hnutí 20. storočia a počuť ste o ňom mohli ako o Frankfurtskej škole, ale tiež pod názvom Inštitút sociálneho výskumu (so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom) alebo aj pod označeniami ako kritická teória či neomarxizmus. Pozrieme sa na tri dôležité črty tejto školy, ktoré sa budú týkať Hegla, osvietenstva a tzv. masovej kultúry, a keďže sa jedná o myšlienkové hnutie, ktorého myšlienky sú živé a vplyvné aj dnes, určite sa k Frankfurtskej škole na podcaste ešte v budúcnosti vrátim. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka156 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

154. Štrukturalizmus: Posledná filozofická revolúcia?

/in , /by

Všetci dobre poznáte túto otázku: Čo bolo skôr? Sliepka alebo vajce? Čo ak by som sa vás ale spýtal, čo bolo skôr, teda, čo spôsobilo alebo od čoho záleží, že je niečo, čo poviem zmysluplné? Záleží od povahu vecí, o ktorých hovorím? Napríklad, že dom je dom, lebo existuje niečo, na čo viem ukázať a povedať, aha dom! Alebo záleží zmysluplnosť slova dom od toho, aké má miesto v celkovej štruktúre jazyka? Inými slovami, čo bolo skôr? Slová alebo vety? Objekty alebo štruktúra, ktorá ich spája? 

Ak ste naklonený k odpovedi, že zmysluplnosť nášho jazyka garantuje jeho štruktúra, tak potom vám blahoželám, a či už ste o tom vedeli alebo nie, ste štrukturalista! A o tom, kto štrukturalizmus vymyslel a prečo spôsobil začiatkom minulého storočia malú revolúciu si dnes povieme.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka154 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

152. Priepasť medzi faktami a hodnotami: Ako ju Nietzsche premostil mŕtvym Bohom

/in , /by

Ak je Boh vnímaný ako garant univerzálnych a absolútnych hodnôt, ako sa zmení vzťah medzi faktickosťou a hodnotovosťou sveta potom, ako ho prehlásime za mŕtveho? Nad týmito otázkami sa dnes zamyslíme z pohľadu nemeckého lingvistu a filozofa Friedricha Nietzscheho, ktorý žil medzi rokmi 1844 až 1900, a jeho odpoveď bude vedecká a radostná. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka152 

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

150. Sebadisciplína: 10 stoických life hackov od Marca Aurelia

/in , /by

Ako byť sám sebe pánom, ráno skoro vstať, viac cez deň urobiť a menej prokrastinovať? Dnes sa zamyslíme nad desiatimi radami na vybudovania a posilnenie sebadisciplíny cisára a stoika Marca Aurelia, ktorý nám okrem iného radí, aby sme úmyselne vyhľadávali diskomfort, nikdy sa nehrali na obeť a vždy si počkali na druhú maršmelovku.  

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka150  

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

148. Svet je cibuľa s dvomi vrstvami: osobnou a vedeckou

/in , /by

Určite sa pamätáte na scénu zo Shreka, kde sa snažil oslíkovi vysvetliť, že zlobri sú ako cibule, a teda, majú vrstvy. Z toho vyplývalo, že pre lepšie pochopenie ich osobnosti treba ísť stále hlbšie – jedna vrstva po druhej. Dnes sa zamyslíme nad podobným prípadom, ale odlišnom v dvoch zásadných veciach: nepozrieme sa na Shreka alebo na svet a vrstvy budú iba dve. Pozrieme sa tzv. dvojúrovňovú teóriu (či teórie), podľa ktorej je svet zložený z vyššej osobnej vrstvy a potom tej hlbšej vedeckej, ktorá vysvetľuje tú prvú, a tieto vrstvy či úrovne sú v komplikovanom vzťahu.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka148

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

146. Je interrupcia vždy vraždou?

/in , /by

Dnešná dávka je príspevkom do súčasnej diskusie ohľadne otázky interrupcií. Jej obsah bude trochu netradičný, keďže vám chcem priniesť pohľad na túto problematiku z pera britského filozofa Anthonyho Kennyho priamo prostredníctvom jeho eseji z 2008 s názvom „The Beginning of Individual Human Life“ — Začiatok individuálneho ľudského života. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka146

Jeho argument nie je veru najhorší a zrkadlí argument britskej filozofky Mary Warnockovej, ktorá stála za stále platným britským zákonom vo veci použitia embryí vo vedeckom výskume. Zjednodušené a skrátené predstavenie Kennyho argumentu nevyhnutne vynechá niektoré časti z jeho eseje, a preto, ak viete po anglicky, si ju určite prečítajte sami. Link na ňu nájdete v popise tejto dávky, kde tiež nájdete link aj na jednú zaujímavú verejne dostupnú facebookovú komentárovú diskusiu o tejto problematike.

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

144. Postmodernizmus: Príbeh konštruktívnej dekonštrukcie

/in , /by

Postmodernizmus bolo filozofické hnutie aktívne prevažne v 60tych rokoch minulého storočia, ktoré postavilo osvietenstvo a jeho východiská na hlavu, podobne ako obrátil Marx hore nohami Hegla. Dnes si povieme o základných znakoch tohto hnutia, tiež o jeho najznámejšom predstaviteľovi a jeho metóde dekonštrukcie a na záver zhodnotíme jednu jeho slabinu.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok: https://bit.ly/SME_davka144

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit