313. Boethius a hľadanie útechy vo filozofii

V podcaste zvyknem zdôrazňovať terapeutický aspekt filozofie – filozofia, ktorá nám pomáha dobre žiť. V kontexte témy prepojenia filozofie a psychológie či terapie sa obvykle diskutujú diela mysliteľov ako Albert Camus, Jean-Paul Sartre, Soren Kierkegaard, Fjodor Dostojevský, Viktor Frankl a z pred-existencialistického obdobia sv. Augustín z Hippo – a každého z nich som vám už na podcaste priniesol. 

Mysliteľ, ktorého dielo o chvíľu predstavím, doplní tieto rady a je pekným príkladom ako ťaživá existenciálna situácia privádza človeka k filozofickej reflexii a akým spôsobom sa s touto dramatickou situáciou vysporiadal skrze poéziu a filozofiu. A týmto mysliteľom je Boethius, rímsky filozof, konzul a polyhistor žijúci na prelome 5 a 6. storočia, ktorému sa filozofia stala utešiteľkou.

Súvisiace dávky:

  • PD#223: Fjodor Dostojevskij: Buď šťastie alebo sloboda, http://bit.ly/davka223
  • PD#207: Je existencializmus pasé?, http://bit.ly/davka207
  • PD#121: Jean-Paul Sartre: Odsúdený k slobode, http://bit.ly/davka121
  • PD#67: Neznesiteľná ľahkosť existencie, http://bit.ly/davka67
  • PD#51: Augustín o zle a dobre, http://bit.ly/davka51
  • PD#49: Kierkegaard, existenčná úzkosť a autenticita, http://bit.ly/davka49
  • PD#2: Viktor Frankl, http://bit.ly/davka2

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

  • Boëthius, Filosofie utěšitelkou (Vyšehrad, 2012)
  • Marenbon, “Why read Boethius today?” (Aeon, 2020)
  • Marenbon, The Cambridge Companion To Boethius
  • https://archive.org/details/john-marenbon-the-cambridge-companion-to-boethius/page/n9/mode/2up
  • Podcast: BBC In Our Time –  The Consolations of Philosophy, https://www.bbc.co.uk/programmes/b00g46p0
  • Podcast: RTVS – Boethius, https://www.rtvs.sk/clanok/125320/boethius
  • Ralston College – Boethius and the Consolation of Philosophy, https://www.youtube.com/watch?v=HZNee_vw7JY
  • Podcast: Classical Stuff You Should Know – 52: Consolations of Philosophy, https://open.spotify.com/episode/4me3tWNDcQZkXFJuuybLMz?si=3a2fe6ce7a804b19
  • Anicius Manlius Severinus Boethius (SEP), https://plato.stanford.edu/entries/boethius/
  • Boethius (IEP), https://iep.utm.edu/boethius/
  • Daniel N. Robinson – The Great Ideas of Philosophy, 2nd Edition https://www.wondrium.com/the-great-ideas-of-philosophy-2nd-edition
  • Thomas Williams – Reason & Faith – Philosophy in the Middle Ages, https://www.thegreatcourses.com/courses/reason-faith-philosophy-in-the-middle-ages
  • Podcast: Philosophize This! – Episode #017 – Boethius, https://www.philosophizethis.org/podcast/episode-17-boethius-pxrwn 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

311. Rozhovor s Jánom Hreškom: Levinasova ľudská sloboda

Dnes sa rozprávam s filozofom a učiteľom Jánom Hreškom a tu je malá ochutnávka z otázok nášho rozhovoru:

  • Kto bol Emmanuel Levinas a prečo je dnes, v dobe sociálnych sietí a spoloočenskej  polarizácie, jeho chápanie slobody nadmieru aktuálne?
  • Prečo je podľa neho chybné vnímať slobodu druhého ako narušenie tej mojej?
  • A akým spôsobom mi druhý človek vyjavuje jeho autentickú slobodu cez svoju tvár?

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Ján Hreško je slovenský filozof a učiteľ základov humanitnej vzdelanosti. Pochádza zo Sniny. Vyštudoval učiteľstvo histórie a filozofie na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijné a výskumné pobyty v Českej republike, Británii a New Yorku, a doktorát z filozofie získal na Karlovej univerzite v Prahe obhájením práce o Levinasovej slobode (publikovaná 2023). Píše eseje i odborné články o filozofii výchovy, etike a hermeneutike. Momentálne vyučuje online na Vyššej odbornej škole publicistiky v Prahe, kde rozvíja koncept čítania veľkých diel a s manželkou tancuje a žije v Bardejovských Kúpeľoch.

Súvisiace dávky:

  • PD#310: Je Slavoj Žižek reinkarnácia Sokrata?, http://bit.ly/davka310
  • PD#301: Byung-Chul Han: Ako nevyhorieť vo vyhorenej spoločnosti, http://bit.ly/davka301
  • PD#299: Byung-Chul Han: Žijeme v dobe konzumného narcizmu, http://bit.ly/davka299 
  • PD#275: Simone Weil: Trpíme pandémiou nepozornosti, http://bit.ly/davka275
  • PD#209: Liberalizmus a jeho sloboda, http://bit.ly/davka209
  • PD#196: Jan Sokol a sloboda ako púšť, obchod a hra, http://bit.ly/davka196
  • PD#17: John Stuart Mill o slobode, http://bit.ly/davka17

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

  • Hreško, Levinasova ľudská sloboda (Karolinum, 2023)   
  • Bergo, “Emmanuel Levinas”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019)
  • Levinas, “Levinas on the Face” (Philosophy Overdose, 2021)
  • Morgan (ed.), The Oxford Handbook of Levinas (OUP, 2018)
  • Morgan, The Cambridge Introduction to Emmanuel Levinas (CUP, 2012)
  • Peperzak, To The Other: An Introduction to the Philosophy of Emmanuel Levinas (Purdue, 2010)
  • Fagenblat, Erdur (eds.), Levinas and Analytic Philosophy: Second-Person Normativity and the Moral Life (Routledge, 2020)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

310. Je Slavoj Žižek reinkarnácia Sokrata?

Predstavte si, že ráno otvoríte noviny a hneď na titulke čítate: “Gándi bol brutálnejší ako Hitler”. Zhrozený otočíte strany a čítate: “Ľudstvo je OK, ale 99 % ľudí sú nudní” a na otázku “Čo vás deprimuje?” odpovedá autor novinového rozhovoru: “Vidieť hlúpych ľudí šťastných.” 

Už takmer zatvárate noviny, ale zvedavosť vám nedá, listujete očami ďalej a zrazu vás rozrozmýšľajú tieto výroky. Prvý: “Cítime sa slobodní, pretože nám chýba jazyk, ktorým by sme vyjadrili svoju neslobodu.” Druhý: “Šťastie nebolo nikdy dôležité. Problémom je, že nevieme, čo naozaj chceme. To, čo nás robí šťastnými, nie je dostať to, čo chceme. Ale snívať o tom.” A po tretie: “Film je ultimatne zvrhlé umenie. Nedáva vám to, po čom túžite – hovorí vám, ako túžiť.”

Po prvotnom pohoršení a druhotnom rozrozmýšľaní sa možno pýtate, kto je autorom týchto provokatívnych vyjadrení a nie je ním nikto iný ako súčasný slovinský filozof Slavoj Žižek. Dnes vám predstavím jeho netradičný avantgardný spôsob filozofovania a v závere sa zastavíme pri otázke, či by sme nemohli považovať za novodobého Sokrata. 

Súvisiace dávky:

  • PD#301: Ako nevyhorieť vo vyhorenej spoločnosti, http://bit.ly/davka301  
  • PD#299: Žijeme v dobe konzumného narcizmu, http://bit.ly/davka299
  • PD#294: Ideológia a jej mnohotvárnosť, http://bit.ly/davka294 
  • PD#275: Filozofia Simone Weil, http://bit.ly/davka275
  • PD#269: Filozofia G.W.F. Hegla, http://bit.ly/davka269
  • PD#156: Frankfurtská škola, http://bit.ly/davka156
  • PD#154: Štrukturalizmus, http://bit.ly/davka154
  • PD#144: Postmodernizmus, http://bit.ly/davka144

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

  • Sharpe, “Slavoj Žižek” (Internet  Encyclopedia of Philosophy)
  • Žižek, Too Late to Awaken (Allen Lane, 2023)
  • “The life and philosophy of Slavoj Žižek” (The Institute of Art and Ideas, 2023, YouTube)
  • Steinbauer, “Interview with Slavoj Žižek” (Philosophy Now, 2017)
  • Parker, “Slavoj Žižek” (Encyclopaedia Britannica, 2024)
  • Matějčková, “Slavoj Žižek, „nejnebezpečnější filozof současnosti“” (podcast Pravda neexistuje? Ep#13)
  • West, “Episode #196 – The Improbable Slavoj Zizek – Pt. 1” (podcast Philosophize This!)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

308. Josef Pieper: Pracujeme, aby sme mali voľný čas

Pozorujeme zásadný posun medzi našim súčasným a antickým chápaním voľného času a vzdelania, a je potrebné si položiť zásadnú otázku: Je dnes voľný čas niečo, čo si vieme ako jednotlivci a tiež ako spoločnosť rozumne obhájiť? Nemali by sme voľný čas zrušiť a úplne ho nahradiť kreatívnou a efektívnou prácou? 

Našťastie, pri hľadaní odpovede na túto otázku sme v dobrej spoločnosti a pozývam vás k spoločnému rozmýšľaniu spolu s významným mysliteľom 20. storočia, nemeckým filozofom Josefom Pieperom – a okrem otázky voľného času s ním znovuobjavíme potrebu kontemplácie. 

Súvisiace dávky:

  • PD#301: Ako nevyhorieť vo vyhorenej spoločnosti, http://bit.ly/davka301  
  • PD#299: Žijeme v dobe konzumného narcizmu, http://bit.ly/davka299  

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

  • Pieper, Voľný čas a kult (Minor, 2017)
  • Pieper, O vzdelaní, otvorenosti celku a zneužívaní jazyka (Minor, 2021)
  • Pieper, Co znamená filozofovat? (Karmelitánské nakladatelství, 2007)
  • Pieper, Štěstí a kontemplace (Krystal OP, 2021)
  • Pieper, Scholastika (Vyšehrad, 1994)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

306. Rozhovor s Terezou Matějčkovou: Žijeme v extrémne filozofickej dobe

Dnes sa rozprávam s filozofkou, publicistkou a prekladateľkou Terezou Matějčkovou a tu je malá ochutnávka z otázok nášho rozhovoru:

  • Čo je cieľom jej nového filozofického podcastu Pravde neexistuje? 
  • Čo je to filozofie? Je to láska k múdrosti, alebo múdrosť milovať? A mal Nietzsche pravdu, že filozofia nám pomáha vidieť viac?
  • A prečo podľa Terezy žijeme v extrémne filozofickej dobe a ako s tým napríklad súvisia moderné technológie? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte moju hostku predstaviť:

Učila filozofiu a religionistiku na Filozofické fakulte Karlovy univerzity a aktuálne tvorí prvý český filozofický podcast Pravda neexistuje? a prispieva do viacerých periodik – napríklad Echo24. Od 2014 pôsobí vo filozofickom vydavateľstve OIKOYMENH a bola tiež redaktorkou filozofického časopisu Reflexe. Je autorkou troch kníh: Hegelova fenomenologie světa (2020), Kdo tu mluvil o vítězství? Osm cvičení ve filosofické rezignaci (2022) a najnovšie Bůh je mrtev, nic není dovoleno (2023). 

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

305. Euthyfrón: Bol skôr Boh alebo morálka?


Ako slávne povedal britský matematik a filozof Alfred North Whitehead, “najbezpečnejšia všeobecná charakteristika európskej filozofickej tradície je taká, že pozostáva z radu poznámok pod čiarou k Platónovi”. Ja sám rád hovoriem, že Platónove dialógy sú bibliou kritického myslenie a že skutočné kritické myslenie je filozofické myslenie postavené na Sokratovej metóde dopytovania. 

Dnes preto pokračujeme s ďalším Platónovom dialógom s názvom Euthyfrón, kde hľadanie definície zbožnosti privedie Sokrata k formulácii známej Euthyfrovej dilemy: Je niečo dobré preto, lebo do chcú bohovia, aleto to bohovia chcú preto, lebo je to dobré? Inými slovami, je morálka ultimátne ukotvená v božskej autorite alebo je naopak možné mať sekulárnu morálku bez božej existencie? Viac o tejto dileme, a či nie je náhodou falošná, sa zamyslíme o chvíľu.

Súvisiace dávky:

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

  • Plato, Euthyphro (The Internet Classics Archive, online anglická verzia)
  • Woodruff,”Plato’s Shorter Ethical Works” (SEP, 2023)
  • Bonevac, “Plato, Euthyphro: Reverence and Justice” (YouTube, od 7:42)
  • Chappell, “Euthyphro’s “Dilemma”, Socrates’ Daimonion and Plato’s God” (European Journal for Philosophy of Religion, 2010)
  • Sadler, “Plato, Euthyphro | The Euthyphro Dilemma | Philosophy Core Concepts” (YouTube)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

303. Liberálny naturalizmus: Je veda mierou všetkých vecí?

Antický filozof a sofista Protagoras to zhrnul jasne: Človek je mierou všetkých vecí – toho čo je, že je; toho, čo nie je, že nie je. V kocke definoval to, čomu sa dnes vo filozofii hovorí konštruktivizmus, ale dnes sa chcem s vami zamyslieť nad niečim iným a Protagora použijem ako premosteniu k výroku amerického filozofa Wilfrida Sellarsa, ktorý rovnako slávne povedal, že je to práve veda, ktorá je mierou všetkých vecí. 

V kocke definoval to, čo tradične nazývame ako naturalizmus: realita je materiálnej a reduktivistickej povahy, ktorú vie študovať, popísať a spoznať moderná vedecké metóda, v skratke “veda”. Takto chápaný naturalizmus sa dnes tiež zvykne nazývať fyzikalizmus a tvrdenie, že veda je mierou všetkých vecí tiež označujeme ako scientizmus. 

Liberálny naturalizmus, z ang. “liberal naturalism”, je pozícia, ktorá má s takto zúženou interpretáciou prírody a sveta problém – a i keď odmieta existenciu Boha ako supernaturálnej bytosti, stále uznáva, že naša realita obsahuje aj nemateriálne veci ako etické a estetické hodnoty či slobodnú vôľu a morálnu zodpovednosť, a nič z toho nie je ilúzia či evolučná projekcia našej mysle. A o tomto všetkom vás chcem dnes rozrozmýšľať.

Súvisiace dávky:


Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

301. Byung-Chul Han: Ako nevyhorieť vo vyhorenej spoločnosti

Liekom na vyhorenú spoločnosť plnú sebazahľadeným narcisov je viac kreatívnej negativity. To aspoň odporúča Byung-Chul Han, nemecký filozof juhokórejského pôvodu, a dnes budeme pokračovať v rozmýšľaní v jeho spoločnosti. Čo presne myslí pod kreatívnou negativitou a ako s tým súvisia rituály, konšpiračné teórie a potreba byť idiot? 

Súvisiace dávky:

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

299. Byung-Chul Han: Žijeme v dobe konzumného narcizmu

Byung-Chul Han je nemecký filozof juhokórejského pôvodu, o ktorom ste asi rovnako ako ja donedávna nepočuli. Niekto by mohol povedať, že je filozofom post-postmoderny a jeho kreatívna kritika Michela Foucaulta a nadväznosť na Gillesa Deleuzea a Felixa Gauttariho by tomu viac ako nasvedčovali. Čo je to moc a ako sa prejavuje vo svete? Sme si naozaj istí, že sme slobodní? Ako vieme, že nie sme len dokonale manipulovaní? Alebo, ak by som mal ešte pritvrdiť, ako viem, že nezotročujem sám seba a to ešte v mene vlastnej slobody, autonómie a autenticity? 

Súvisiace dávky:

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

297. Je vedomie software a mozog hardware?

Vypočujte si záznam rozhovoru s neurovedcom Petrom Jedličkom, ktorý bol súčasťou tohoročnej Noci výskumníkov. Tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Prečo je ťažké definovať vedomie a aké najznámejšie teórie, ktoré vysvetľujú jeho fungovanie? 
  • Má k vedomiu bližšie AI alebo živé organizmy ako rastliny? 
  • A prečo bola nedávno jedna z dominatných teórií vedomia nazvaná ako pseudoveda?

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle.

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore:

  • trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ
  • rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m
  • recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg
  • dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f)

***

Podpor nás na cez patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom pravidelnadavka.sk / ďakujeme