84. Svet pred Darwinom: myšlienka meniacej sa Zeme

Ako ľudia uvažovali o našom svete pred 19. storočím, v ktorom žil Charles Darwin? Akí sú niektorí jeho predchodcovia? Prečo a ako ľudia začali rozmýšľať o svete ako premenlivom mieste?

Čítať ďalej

83. George Berkeley: som vnímaná, teda som

Esse est percipi. Dnes pokračujeme s ďalším veľmi známym latinským výrokom zo sveta filozofie a jeho autorom je írsky filozof, vedel a biskup George Berkeley (1685-1753). Pozrieme na jeho vlastnú teóriu ľudského chápanie a poznávania, ktoré je veľmi zaujímavým stredom medzi Lockeom a Leibnizom, keďže podľa Berkeleyho je existencia čohokoľvek vo svete závislá od našej mysle. Čo presne tým myslel a prečo je zvuk padajúceho stromu závislý od drevorubača?

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Lisa Downing, „George Berkeley”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013 ), https://stanford.io/2kjJWgI
  • Daniel N. Robinson, „No matter. The Challenge of Materialism“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition), https://bit.ly/2m79xKl
  • Paul Guyer a Rolf-Peter Horstmann, „Idealism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2kEvmRm
  • Hank Green, „Locke, Berkeley, & Empiricism: Crash Course Philosophy #6“, YouTube (2018), https://bit.ly/2lVH9e7
  • BBC Radio 4, Esse est Percipi – (‘To be is to be perceived’), YouTube (2015), https://bit.ly/2kBTvYJ
  • Bryan Magee v rozhovore s Michaelom Ayersom o empirizme Lockea a Berkeleyho, YouTube(1987), https://bit.ly/2mm6WfO

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

82. Syntetické bunky III: Môžeme postaviť bunky od základov?

Čo nedokážem postaviť, tomu nerozumiem,” povedal Richard Feynman. V tejto epizóde sa teda budeme rozprávať o stavbe syntetických buniek od základov, o výzvach, ktorým pri tomto prístupe čelíme a o nebunkovej (“cell-free”) biológii.

Referencie:

[1] Berhanu, S., Ueda, T., & Kuruma, Y. (2019). Artificial photosynthetic cell producing energy for protein synthesis. Nature Communications10(1), 1325. https://doi.org/10.1038/s41467-019-09147-4

[2] Adamala, K. P., Martin-Alarcon, D. A., Guthrie-Honea, K. R., & Boyden, E. S. (2017). Engineering genetic circuit interactions within and between synthetic minimal cells. Nature Chemistry9(5), 431–439. https://doi.org/10.1038/nchem.2644

[3] Powell, K. (2018). How biologists are creating life-like cells from scratch. Nature563(7730), 172–175. https://doi.org/10.1038/d41586-018-07289-x

[4] Elani, Y., Trantidou, T., Wylie, D., Dekker, L., Polizzi, K., Law, R. V., & Ces, O. (2018). Constructing vesicle-based artificial cells with embedded living cells as organelle-like modules. Scientific Reports8(1), 4564. https://doi.org/10.1038/s41598-018-22263-3

Súvisiace dávky: 

PD #78: O najmenšej syntetickej bunke
PD #74: Úvod do témy syntetických buniek

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

81. Gottfried Leibniz: aj nepopísaný papier je stále papier

Nihil est in intellectu quod prius non fuerit in sensu. Nihil? Nisi intellectus ipse! —trochu latinčiny na úvod a v dnešnej dávke sa dozviete presný preklad a význam týchto dvoch slávnych výrokov vo svete filozofiu. V 79. dávke sme sa pozreli na Lockeovu teóriu ľudského chápania a v jej závere nám vyvstala jedna kľúčová kritická otázka: ak je ľudská myseľ nepopísaný čistý papier a všetko poznanie prichádza na úplnom začiatku z našich zmyslov, metaforicky ale tento obraz nesedí. Ak je myseľ nepopísaný papier, a teda je úplne prázdna, predsa len prázdna nie je, pretože sa v mysli nachádza samotná myseľ. Aj nepopísaný papier je stále papier! A toto je klasická námietka proti Lockeovu empirizmu, s ktorou prišiel jeho súčasník, nemecký filozof Gottfried Leibniz a túto námietku si poriadne rozpitváme. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Mark Kulstad a Laurence Carlin, „Leibniz’s Philosophy of Mind”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013), https://stanford.io/2ktLS6D
  • Daniel N. Robinson, „No matter. The Challenge of Materialism“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition), https://bit.ly/2m79xKl
  • Basketbalový experiment, 1999, https://bit.ly/1gXmThe
  • Hank Green, „Newton and Leibniz: Crash Course History of Science #17“, YouTube (2018), https://bit.ly/2lOonoP
  • Viac o monádach: Brandon Look, „Metaphysics: Leibnizian Idealism“ v „Gottfried Wilhelm Leibniz“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/2kBUesE

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

80. Hviezdne vojny? Ako sa Cirkev mýlila a Galileo tiež

V tejto dávke sa spoločne pozrieme na azda ten najznámejší konflikt medzi vedou a katolíckou cirkvou. Povieme si o hlavných aktéroch a o tom, prečo pochybila aj Cirkev aj Galileo.

Použitá a odporúčaná literatúra:
Lindberg, Numbers (eds.), God and Nature, kap. 4.
Brooke, Cantor, Reconstructing Nature, kap. 4.
Olson, Science & Religion, 1450-1900, kap. 1.
Finocchiaro, The Galileo Affair.
Segre, „Light on the Galileo Case?Isis, 1997.
Machamer, „Galileo Galilei”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2017.
Allocution of the Holy Father John Paul II, 1992.

Súvisiace dávky:
PD#68: Premeny vedy, https://bit.ly/2KxTopW
PD#76: Kopernikova revolúcia, https://bit.ly/2kyI4AL 

79. John Locke a tajomstvo nepopísaného papiera

Ako funguje ľudské chápanie? Je naša myseľ obdarená nejakým vrodeným poznaním alebo sme ako nepopísaný papier, na ktorý sa od nášho narodenia zapisujú naše skúsenosti? V dnešnej dávka budem pokračovať v našom rozmýšľaní o realite a na túto otázku sa pozrieme očami britského lekára a filozofa Johna Lockea, ktorý je na tomto podcaste už varený-pečený. 

Zamyslíme sa nad tým, ako Locke, stavajúc na vedeckej metóde svojho súčasníka a priateľa Isaaca Newtona, vysvetľuje ako funguje a z čoho sa skladá naše ľudské chápanie—inými slovami, ako funguje naše myseľ. Ako uvidíme, jeho vysvetlenie toho, ako funguje naše chápanie sveta je samozrejme plne podmienené tomu „čo je to svet“ a to nás vráti k našej starej známej metafyzike. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Daniel N. Robinson, „Locke’s Newtonian Science of the Mind“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition),https://www.thegreatcourses.com/courses/great-ideas-of-philosophy-2nd-edition.html

William Uzgalis, „John Locke”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019 ), https://plato.stanford.edu/archives/spr2019/entries/locke

Jan-Erik Jones, „Locke on Real Essence”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/fall2018/entries/real-essence

Hank Green, „Locke, Berkeley, & Empiricism: Crash Course Philosophy #6“, YouTube(2016),

Súvisiace dávky:

PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

78. Syntetické bunky II: ako vznikla najmenšia syntetická bunka

Existujú dva prístupy k stavbe syntetických buniek. Dnes si predstavíme “top-down” prístup k stavbe syntetických buniek, fascinujúce výsledky vedcov z J Craig Venter Institute, najmenší syntetický organizmus JCVI-syn3.0 a dôjde aj na esenciálne gény!

Referencie a odporúčaná literatúra

[1] Hutchison III, C. A., Chuang, R.-Y., Noskov, V. N., Assad-Garcia, N., Deerinck, T. J., Ellisman, M. H., … Venter, J. C. (n.d.). Design and synthesis of a minimal bacterial genome. https://doi.org/10.1126/science.aad6253

 [2] Glass, J. I., Merryman, C., Wise, K. S., Hutchison, C. A., & Smith, H. O. (2017). Minimal Cells—Real and Imagined. Cold Spring Harbor Perspectives in Biology, 9(12), a023861. https://doi.org/10.1101/cshperspect.a023861

[3] Göpfrich, K., Platzman, I., & Spatz, J. P. (2018). Mastering Complexity: Towards Bottom-up Construction of Multifunctional Eukaryotic Synthetic Cells. Trends in Biotechnology, 36(9), 938–951. https://doi.org/10.1016/J.TIBTECH.2018.03.008

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

77. Realita: Sme na ňu odkázaní alebo ona na nás?

Čo je to realita? Asi súhrn toho, čo existuje. Ale čo vlastne existuje? To, čo viem spoznať mojimi zmyslami? Ale vieme dať pod mikroskop naše myšlienky, poéziu, morálku, zákonodarstvo či zásady slušného správania? Ak nie, znamená to, že neexistujú a tým pádom ich môžem ignorovať? Dnešná dávke ja malým úvodom do rozmýšľanie o realite a pozrieme na to, čo sa vo filozofii nazýva metafyzika.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

76. Nebeská revolúcia: ako chcel Kopernik pohnúť Zem

Každý už niekde počul o Mikulášovi Kopernikovi a o tom, že sa zaslúžil o nebeskú revolúciu. Čo presne však spravil a v akom zmysle môžeme hovoriť o revolúcii? Do akej miery vidíme v tejto udalosti konflikt vedy s náboženstvom? A aké sú mnohé mýty spojené s Kopernikom? To sú otázky, na ktoré odpovie táto dávka.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Lindberg a Numbers (eds.), God and Nature, kap. 3.

Gregory, Natural Science in Western History, kap 4-5.

Krage, Conceptions of Cosmos, kap. 1.

Bennett et al., The Cosmic Perspective, kap. 3.

Gingerich, God’s Planet, kap 1.

Gingerich, The Book Nobody Read.

Weinberg, To Explain the World, kap 11.

Nicolaus CopernicusStanford Encyclopedia of Philosophy

How Fast Is Earth Moving? Space.com.

75. Rozhovor s Veronikou Cigánekovou o dôvodoch prečo študovať filozofiu, startupoch a stredoškolákoch

Dnes sa rozprávam s Veronikou Cigánekovou, mladou aktívnou študentkou, ktorá onedlho začína študovať na britských ostrovoch filozofiou. Prirodzene som bol preto veľmi zvedavý, čo motivuje mladého človeka jej kalibru, aby sa rozhodol ísť po maturite študovať tento „nepoužiteľný” odbor, s ktorým sa že vraj nedá potom uživiť. 

Prečo sa Veronika rozhodla pre filozofiu? Čo od toho očakáva? Ako sa to chystá potom využiť? Čo je pre ňu vlastne filozofia? Akú pridanú hodnotu by malo mať podnikanie? Nie je vo svete startupov a podnikania nadpoužívané slovo „príbeh“? Nemali starí Gréci pravdu, keď hodnotili niekoho príbeh až po jeho smrti? Ako je možné motivovať stredoškolákov k väčšej angažovanosti a zodpovednosti?

Spomínané rozhovory:

Spomínané projekty:


Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj fotografie: Veronika Cigáneková