193. Rozhovor s Petrom Jedličkom: Ak majú aj rastliny vedomie, musíme ich prestať jesť?

Dnes sa rozprávam s neurovedcom Petrom Jedličkom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je to vedomie a prečo neexistuje žiadna ustálená definícia? 
  • Prečo má vedomie viacero úrovní a majú tú najvyššiu len ľudia? 
  • Ako súvisí s vedomím pamäť, úmyselnosť nášho konania a slobodná vôľa?
  • Je vedomie zdrojom morálky? 
  • A aký druh vedomia majú zvieratá a dokonca aj rastliny? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle.

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore:

  • trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ
  • rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m
  • vedecká polemika o zmysluplnosti pojmu rastlinné vedomie (žiaľ, zamknutá, ale dá sa požiadať autorov emailom o preprint): https://bit.ly/2OP4dJU
  • článok Ladislava Kováča o kognitívnej biológii, v ktorom spomína aj molekulárnu kogníciu (rozpoznávanie): https://bit.ly/2NM5W2k
  • kniha Josepha LeDouxa pripisujúca vedomie iba niektorým vyššie vyvinutým zvieratám a ľuďom: http://bit.ly/37ztApJ
  • kniha Arthura Rebera argumentujúca, že prvé vedomé mysle sa v evolúcii objavili už s jednobunkovcami: https://bit.ly/2MgkBCw
  • recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg
  • dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

192. Od objavu DNA po klonovanie

Dnes si s Mirom rozpovieme druhú časť príbehu o DNA, od publikácie jej objavu po narodenie klonovanej ovečky na sklonku 20. storočia.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Watson, The Double Helix: A Personal Account of the Discovery of the Structure of DNA, 2001.
  • Williams, Unravelling the Double Helix: The Lost Heroes of DNA, 2019.
  • Dawkins, The Selfish Gene, 1976.
  • Wimmer, Cloning: Dolly the Sheep, 2008.
  • Venter, A Life Decoded: My Genome: My Life, 2008.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

191. Pitvy v dejinách: Bránila katolícka cirkev medicínskemu bádaniu?

Ako sa cirkev pozerala počas dejín na pitvy a aké sú niektoré mylné mýty, o ktorých by sme mali vedieť?

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME [čoskoro]. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Bosmia et al., “Michael Servetus”, 2012.
  • Magner, A History of Medicine, 2005.
  • Numbers (ed.), Galileo Goes to Jail, 2009.
  • Park, Secrets of Women, 2006.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

190. Bernard Williams: Ako sa nedať zotročiť morálkou

Morálka sa často chápe ako systém hodnôt, pravidiel a princípov, ktoré, ak sú správne nastavené, nám má pomôcť viesť dobrý život. Samozrejme, morálok existujú rôzne druhy, ale predpoklad je ten, že ak si vyberieme ako celá spoločnosť tú správnu, potom sa nám bude žiť dobre. A v tomto bode prichádza na scénu britský filozof Bernard Williams a do týchto pokojných vôd nášho morálneho jazierka hádže dosť veľký kameň. 

O Williamsovi som už hovoril v 99. dávke a v závere ju pripomeniem, ako skvelé pokračovanie ten dnešnej, ktorá bude kritická práve voči morálke: voči morálke ako morálnemu systému. Čo nám Williams ponúka je návod, ako sa morálkou nenechať zotročiť a ako vysvetlím už o chvíľu, sám ju prirovnáva k systému otrokárstva. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Bernard Williams, Ethics and the Limits of Philosophy (1985), London: Fontana.
  • Sophie-Grace Chappell a Nicholas Smyth, “Bernard Williams”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2X9imSc
  • Bernard Williams, Utilitarianism: For and Against (1973), with J.J.C. Smart, Cambridge: Cambridge University Press.
  • Bryan Magee in conversation with Bernard Williams on Linguistic Philosophy (BBC, 1977), https://bit.ly/2N5I09G
  • Bryan Magee in conversation with Bernard Williams on Descartes (BBC, 1987), https://bit.ly/3jtkobj
  • Paul Russell, „Bernard Williams: Ethics from a human point of view“ (2018), TLC, https://bit.ly/2O8ss1A
  • Margaret Shea discusses Bernard Williams’ “A Critique of Utilitarianism”, https://bit.ly/2YX6moH

***

Staň sa našim patrónom/kou 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo 👉  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

189. Príbeh DNA: Od molekuly života po programovací jazyk

Dnes si s Mirom rozpovieme prvú časť príbehu o DNA, molekule života. Postupne prejdeme od jej objavu až po jej budúcnosť a rozširovanie vlastností. A túto dávky si môžete tiež prečítať ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Watson, The Double Helix: A Personal Account of the Discovery of the Structure of DNA, 2001.
  • Williams, Unravelling the Double Helix: The Lost Heroes of DNA, 2019.
  • Dawkins, The Selfish Gene, 1976.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

188. Astroteológia a kresťanské debaty o mimozemšťanoch

Aké pohľady mali kresťania na existenciu mimozemšťanov a ako s tým súvisí takzvaná astroteológia?

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Brooke, “Natural theology and the plurality of worlds – Observations on the Brewster-Whewell debate”, 1976.
  • Crowe, Extraterrestrial Life Debate, Antiquity to 1915: A Source Book, 2008.
  • Crowe, The Extraterrestrial Life Debate, 1750-1900, 2011.
  • Peters, “Astrobiology and Astrochristology”, 2016.
  • Vakoch (ed.), Astrobiology, History, and Society, 2013.
  • Whewell, Of the Plurality of Worlds: An Essay, 1853.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

187. Rozhovor s Marekom Váchom: o bioetike a hodnote života počas pandémie

Dnes sa rozprávam s molekulárnym biológom a bioetikom Marekom Váchom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je bioetika, konkrétne lekárska etika, a aké rôzne hodnotové prístupy v nej  existujú?
  • Môže lekár niekedy pacientovi povedať bielu, milosrdnú lož? 
  • Ako sa dajú v bioetike aplikovať vedecké empirické odpovede na filozofické neempirické otázky ohľadne života a smrti? 
  • Nie je celá bioetika koniec koncov zredukovateľná na utilitarizmus, teda na zabezpečenie čím väčšieho blaha pre čím viacerých? 
  • A podľa akých princípov by sa pri zaplnenej nemocnici rozhodovalo, ktorého pacienta v ťažkom štádiu ochorenia Covid-19 ešte napojiť na pľúcnu ventiláciu a ktorého už nie? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Marek Vácha sa narodil v roku 1966 v Brne, kde neskôr vyštudoval molekulárnu biológiu a genetiku na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity. Dnes pracuje ako prednosta Ústavu lekárskej etiky na 3. Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde tiež pôsobí ako duchovný pri Kostole najsvätejšieho Salvátora a je autorom viac ako 10 kníh a vysokoškolských učebníc na tému lekárskej a environmentálnej etiky, spirituality či evolúcie.

Súvisiace dávky:

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

186. Ako urobiť geneticky upravené baktérie bezpečnými?

Dnes Miro rozpráva o biobezpečnosti a spôsoboch, akými bioinžinieri geneticky upravené bunky robia bezpečnými.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Referencie 

[1] Lee, J. W., Chan, C. T. Y., Slomovic, S., & Collins, J. J. (2018). Next-generation biocontainment systems for engineered organisms. Nature Chemical Biology14(6), 530–537. https://doi.org/10.1038/s41589-018-0056-x

[2] Brenner, K., You, L., & Arnold, F. H. (2008, September). Engineering microbial consortia: a new frontier in synthetic biology. Trends in Biotechnologyhttps://doi.org/10.1016/j.tibtech.2008.05.004

[3] McCardell, R. D., Pandey, A., & Murray, R. M. (2019). Control of density and composition in an engineered two-member bacterial community. BioRxiv, 632174. https://doi.org/10.1101/632174

[4] D’souza, G., & Kost, C. (2016). Experimental Evolution of Metabolic Dependency in Bacteria. PLoS Genet12(11), 1006364. https://doi.org/10.1371/journal.pgen.1006364

[5] Kunjapur, A. M., Napolitano, M. G., Hysolli, E., Appleton, E. M., Schubert, M. G., Jones, M. A., … Church, G. M. (2020). Synthetic auxotrophy remains stable after continuous evolution and in co-culture with mammalian cells. BioRxiv, 2020.09.27.315804. https://doi.org/10.1101/2020.09.27.315804


[6] Pinheiro, F., Warsi, O., Andersson, D. I., & Lässig, M. (2020, July 2). Predicting trajectories and mechanisms of antibiotic resistance evolution. ArXiv. arXiv. https://doi.org/10.1101/2020.07.02.184622

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

185. Scientizmus: Bude mať veda odpoveď na všetko?

Bude môcť veda odpovedať na všetko, aj na otázky, ktoré až dodnes neboli typicke vedecké? Dnešná dávka je o úvode do scientizmu:  

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

184. Wittgenstein: Tajomstvo neexistuje

Tajomstvo neexistuje, alebo presnejšie preložené, nič nie je skryté. Tento výrok sa pripisuje rakúsko-britskému filozofovi Ludwigovi Wittgensteinovi, o ktorom som niekoľkokrát na podcaste už hovoril a dnes by som chcel spraviť niečo nové, ale neprekvapivé. 

Rád by som sa s vami vrátil k 41. dávke o jeho filozofii jazyka a význam fascinujúcich konceptov jeho rannej a neskoršej filozofie predstaviť v ešte jasnejšom svetle a kontexte. A tento nový uhol pohľadu je práve pohľad na jeho filozofiu cez tvrdenie, že tajomstvo neexistuje – nič nie je skryté.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Ludwig Wittgenstein, Philosophical Investigations (1958)
  • A. C. Grayling, Wittgenstein: A Very Short Introduction (2001)
  • Norman Malcolm, Nothing is Hidden: Wittgenstein’s Criticism of his Early Thought (1986)
  • Premise Podcast, rozhovor s prof. Constantine Sandisom o filozofii Ludwiga Wittgensteina, https://bit.ly/3ib9ZAm
  • BBC In Our Time, Wittgenstein (2003), http://bbc.in/39Cf013

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!