99. Integrita: máme konať podľa vlastného presvedčenia?

Máme konať výhradne podľa vlastného presvedčenia alebo by sme sa mali v prvom rade spýtať, či neexistuje nejaký vyšší projekt, ktorého by sme mali byť súčasťou? 

Britský filozof Bernard Williams (1929-2003) je spoluautorom knihy Utilitarizmus: Pre a Proti (1973), kde utilitarizmus definuje ako konanie podľa cudzieho, externého vyššieho projektu a takýto morálny systém je útokom na našu integritu. Dnes si predstavíme tento Williamsov argument namierený proti utilitaristickej morálke a uvidíme, prečo je to práve ľudské integrita, ktorá by mala byť podľa neho v srdci každého etického zmýšľania. 

Citovaný úryvok:

„Vec je taká, že človek sa identifikuje s tým svojim konaním, ktoré pramení z jeho vlastných plánov a postojov… a na najhlbšej úrovni je to toto konanie, ktoré s úplnou vážnosťou považuje za to, o čom jeho život je. Je absurdné od tohto človeka požadovať, že by sa mal jednoducho vzdať jeho vlastného projektu a rozhodovania a mal by konať podľa rozhodnutia, ktoré od neho vyžaduje utilitaristická kalkulácia. Tá mu predkladá súčty, ktoré pochádzajú zo siete utility a pôžitku, ktorú tvoria projekty iných. Takáto požiadavka konať podľa takto určeného vyššieho utilitaristického projektu tohto človek v reálnom zmysle odcudzuje od jeho skutkov a od zdroja jeho konania, ktorým sú jeho vlastné presvedčenia. Stáva sa tak kanálom medzi vstupnými informáciami zo súčtu projektov všetkých, vrátane jeho vlastného projektu, a medzi výstupom, ktorým má byť nejaká optimálna voľba. Takýto systém ale ignoruje jeden zásadný rozmer jeho konania a to ten, že jeho projekty a jeho rozhodovanie musí byť chápané ako skutky a voľby, ktoré plynú z plánov a postojov, s ktorými sa na najhlbšie úrovni identifikuje. V najdoslovnejšom zmysle slova tu tak ide o útok na jeho integritu.“

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Sophie-Grace Chappell a Nicholas Smyth, “Bernard Williams”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2X9imSc
  • Bernard Williams, Utilitarianism: For and Against (1973), with J.J.C. Smart, Cambridge: Cambridge University Press.
  • Bernard Williams, Ethics and the Limits of Philosophy (1985), London: Fontana.
  • Paul Russell, „Bernard Williams: Ethics from a human point of view“ (2018), TLC, https://bit.ly/2O8ss1A

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

98. Ako bioinžinieri upravujú gény: CRISPR a genetický kufrík s náradím

Genetické inžinierstvo a génové úpravy patria medzi najvzrušujúcejšie oblasti moderného bioinžinierstva a vedy. Najpoužívanejším nástrojom využívaným na génové úpravy je CRISPR-Cas9. Čo to ale vlastne je? A ako to funguje?

O genetickom inžinierstve, o nástroji s názvom CRISPR-Cas9, jeho princípoch a fungovaní, o jeho výhodách a nevýhodách sa budeme rozprávať v dnešnej Pravidelnej dávke. 

Referencie:

[1] Anzalone, A. V, Randolph, P. B., Davis, J. R., Sousa, A. A., Koblan, L. W., Levy, J. M., … Liu, D. R. (2019). Search-and-replace genome editing without double-strand breaks or donor DNA. Nature. https://doi.org/10.1038/s41586-019-1711-4

[2] Doudna, J. A., & Charpentier, E. (2014). The new frontier of genome engineering with CRISPR-Cas9. Science, 346(6213), 1258096. https://doi.org/10.1126/science.1258096

[3]  https://www.addgene.org/crispr/

[4] https://ghr.nlm.nih.gov/primer/genomicresearch/genomeediting

[5] https://www.broadinstitute.org/what-broad/areas-focus/project-spotlight/crispr-timeline

[6] Pickar-Oliver, A., & Gersbach, C. A. (2019, August 1). The next generation of CRISPR–Cas technologies and applications. Nature Reviews Molecular Cell Biology. Nature Publishing Group. https://doi.org/10.1038/s41580-019-0131-5

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

97. Duševné choroby bez duše?

Hovoriť o duševnom vlastníctve, duševných chorobách alebo duševnom zdraví dáva všetkým zmysel a je to potrebné. Existuje ale nejaká duša, ktorá dáva týmto opisom reality význam a garantuje ich zmysluplnosť? Alebo je to len všetko “akože”? Nejaká metafora, relikvia dávneho prežitku?

V dnešná dávka bude úvodom do tohto prastarého konceptu a pozrieme sa hladne na to, ako vznikal a prečo dnes namiesto duše skôr hovoríme o psychike alebo mysli. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

96. Vedecká sekularizácia: nahradí čoskoro veda náboženstvo?

Stáva sa náš svet čoraz viac sekularizovaný? Stoja prognózy, že veda čoskoro porazí náboženstvo na dobrom základe? A čo to v prvom rade znamená sekularizácia? Zaujíma vás odpoveď na tieto otázky? Výborne. V tom prípade je tu istá nenulová pravdepodobnosť, že vás bude zaujímať aj táto dávka!

Použitá a odporúčaná literatúra

Zuckerman, Shook (eds.), The Oxford Handbook of Secularism.

Taylor, A Secular Age.

Berger, The Many Altars of Modernity.

Bruce, In Defence of an Unfashionable Theory.

Gregory, The Unintended Reformation.

Martin, ‘Does the Advance of Science Mean Secularisation?’.

Ecklund, Scheitle, ‘Religion among Academic Scientists: Distinctions, Disciplines, and Demographics’.

‘Being Christian in Western Europe’, Pew Research Centre.

’10 key findings about religion in Western Europe’, Pew Research Centre.

‘Christianity as default is gone’: the rise of a non-Christian Europe’, The Guardian.

‘Survey of Scientists Finds A Stability of Faith in God’, The New York Times.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

95. Subjektívna morálka či morálny nihilizmus?

Objektívna morálka neexistuje, lebo celá morálka je závislá od nás. Je subjektívna. Neexistuje externý morálky svet, ale iba akoby morálke okuliare, cez ktoré sa naň (a jeden na druhého) subjektívne pozeráme—a hodnotíme. De gustibus non est disputandum

Ale čo ak je aj toto iba ilúzia a v podstate neexistuje rozdiel medzi správnym a nesprávnym konaním? Celý život je len jeden nechutný a nezmyselný vtip. Treba ho žiť? 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Richard Joyce, “Moral Anti-Realism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://stanford.io/31VP7mT
  • James Dreier, “Projectivism”, Encyclopedia of Philosophy (2019),  https://bit.ly/2PuCyw8
  • Mark van Roojen, “Moral Cognitivism vs. Non-Cognitivism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2MUkpX2
  • Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007)

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

94. Liek na Alzheimera: Nová nádej či premrhané miliardy?

Alzheimerova choroba patrí medzi najzávažnejšie ochorenia. Inžinieri, lekári a vedci sa už dlhé roky snažia vyvinúť liek na túto chorobu. Tento týždeň svetovými médiami preletela správa o možnej nádeji pre pacientov, ktorú poskytuje nový liek od spoločnosti Biogen.

V ďalšej epizóde Pravidelnej Dávky o inováciách v medicíne Miro rozpráva o mozgu, Alzheimerovej chorobe a o novom lieku na túto chorobu.

Referencie:

[1] Mazzotti, D. R., Guindalini, C., Moraes, W. A. D. S., Andersen, M. L., Cendoroglo, M. S., Ramos, L. R., & Tufik, S. (2014). Human longevity is associated with regular sleep patterns, maintenance of slow wave sleep, and favorable lipid profile. Frontiers in Aging Neuroscience, 6, 134. https://doi.org/10.3389/fnagi.2014.00134

[2] Grandner, M. A. (2012). Sleep duration across the lifespan: implications for health. Sleep Medicine Reviews, 16(3), 199–201. https://doi.org/10.1016/j.smrv.2012.02.001

[3] https://www.nhs.uk/conditions/alzheimers-disease/

[4] Tanzi, R. E. (2012). The Genetics of Alzheimer Disease. Cold Spring Harbor Perspectives in Medicine, 2(10), a006296–a006296. https://doi.org/10.1101/cshperspect.a006296

[5] Gerstner, W., Kistler, W. M., Naud, R., & Paninski, L. (n.d.). Neuronal dynamics : from single neurons to networks and models of cognition.

[6] Alzheimer’s drug revival gives hope to millions — and investors | Financial Times. (n.d.). Retrieved October 25, 2019, from https://www.ft.com/content/e6046166-f4f4-11e9-b018-3ef8794b17c6

[7] In Shocking Reversal, Biogen to Submit Experimental Alzheimer’s Drug for Approval – Scientific American. (n.d.). Retrieved October 25, 2019, from https://www.scientificamerican.com/article/in-shocking-reversal-biogen-to-submit-experimental-alzheimers-drug-for-approval/

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

93. Objektívna morálka alebo de gustibus non est disputandum?

Môže byť morálka objektívna? Teda, sú dôvody na moje morálne konanie nezávislé od toho, čo si o nich myslím alebo či práve po danom rozhodnutí túžim? Alebo platí staré známe: de gustibus non est disputandum—proti chuti žiadny dišputát? Alebo, a do tretice, nič ako morálka vlastne neexistuje a každý si môže, ale dokonca musí robiť, čo chce? Dnes sa pozrieme na prvú z týchto otázok a v budúcej dávke budeme pokračovať s ďalší dvoma

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Geoff Sayre-McCord, „Moral Realism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/35OHEcm
  • Shin Kim, „Moral Realism“, The Internet Encyclopedia of Philosophyhttps://bit.ly/2N1Rmjd
  • Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007)

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

92. O pôvode druhov: Darwinovo životné dielo

V tejto dávke sa pozrieme na nasledovné otázky: O čom bolo Darwinovo životné dielo, ktoré stálo na počiatku evolučnej biológie? Ako argumentoval Darwin za prirodzený výber? A akým námietkam musel čeliť? 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Darwin, On the Origins of Species.
  • Olson, Science & Religion, 1450-1900, kap. 8.
  • Gregory, Natural Science in Western History, kap. 17-18.
  • Browne, Darwin’s Origin of Species: A Biography.
  • Ruse, Charles Darwin
  • Larson, Evolúcia: Neobyčajna história jednej vedeckej teórie.
  • Mayr, „Darwin’s Influence on Modern Thought”, Scientific American, https://bit.ly/2qiF5yW.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

91. Thomas Reid: filozofia zdravého rozumu

Čo je to ten zdravý rozum, alebo „common sense“, na ktorom stojí filozofia škótskeho osvietenca Thomasa Reida? Na vysvetlenie uvádza tento príklad: aj malá húsenica sa preplazí cez tisíc listov až kým nenájde ten, ktorý je vhodný pre jej stravu. Čo chcel týmto príkladom povedať? Aj to som si dnes povieme. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Ryan Nichols a Gideon Yaffe, „Thomas Reid“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy  (2016), https://stanford.io/35AP6I7
  • Marina Folescu „Thomas Reid: Philosophy of Mind“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2ONm2Hd
  • Daniel N. Robinson, „Thomas Reid and the Scottish School“, videokurz Great Ideas of Philosophy, 2nd Edition, The Great Courses (2004), https://bit.ly/2m79xKl
  • Daniel N. Robinson, „Reid’s Critique of Hume“, videokurz, Oxforská univezita (2014), https://bit.ly/2ME8fQI
  • Eva Peterková, „Thomas Reid and Notion of Common Sense“, Ostium (2015), https://bit.ly/35BWrXI

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

90. Vysnívané medicínske technológie: Vaše otázky. Mirove analýzy

Zbavia syntetické bunky vyrábajúce inzulín diabetikov závislosti na injekciách a počítaní sacharidov?

Prečo je spánok najlepšou “nabíjačkou” energie?

Ako sa formuje pamäť prostredníctvom prepojení medzi nervovými bunkami – a budeme si vstrekovať spomienky do žíl?

V tejto epizóde Pravidelnej dávky Miro analyzuje vaše návrhy medicínskych technológií, ktoré vám v dnešnej dobe najviac chýbajú.

Referencie:

[1] Chen, Z., Wang, J., Sun, W., Archibong, E., Kahkoska, A. R., Zhang, X., … Gu, Z. (2018). Synthetic beta cells for fusion-mediated dynamic insulin secretion. Nature Chemical Biology, 14(1), 86–93. https://doi.org/10.1038/nchembio.2511

[2] Mazzotti, D. R., Guindalini, C., Moraes, W. A. D. S., Andersen, M. L., Cendoroglo, M. S., Ramos, L. R., & Tufik, S. (2014). Human longevity is associated with regular sleep patterns, maintenance of slow wave sleep, and favorable lipid profile. Frontiers in Aging Neuroscience, 6, 134. https://doi.org/10.3389/fnagi.2014.00134

[3] Grandner, M. A. (2012). Sleep duration across the lifespan: implications for health. Sleep Medicine Reviews, 16(3), 199–201. https://doi.org/10.1016/j.smrv.2012.02.001

[4] Lucey, B. P., & Bateman, R. J. (2014). Amyloid-β diurnal pattern: possible role of sleep in Alzheimer’s disease pathogenesis. Neurobiology of Aging, 35, S29–S34. https://doi.org/10.1016/J.NEUROBIOLAGING.2014.03.035

[5] http://www.circadia.health/

[6] Gerstner, W., Kistler, W. M., Naud, R., & Paninski, L. (n.d.). Neuronal dynamics : from single neurons to networks and models of cognition.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit