299. Byung-Chul Han: Žijeme v dobe konzumného narcizmu

/in , /by

Byung-Chul Han je nemecký filozof juhokórejského pôvodu, o ktorom ste asi rovnako ako ja donedávna nepočuli. Niekto by mohol povedať, že je filozofom post-postmoderny a jeho kreatívna kritika Michela Foucaulta a nadväznosť na Gillesa Deleuzea a Felixa Gauttariho by tomu viac ako nasvedčovali. Čo je to moc a ako sa prejavuje vo svete? Sme si naozaj istí, že sme slobodní? Ako vieme, že nie sme len dokonale manipulovaní? Alebo, ak by som mal ešte pritvrdiť, ako viem, že nezotročujem sám seba a to ešte v mene vlastnej slobody, autonómie a autenticity? 

Súvisiace dávky:

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

297. Je vedomie software a mozog hardware?

/in , /by

Vypočujte si záznam rozhovoru s neurovedcom Petrom Jedličkom, ktorý bol súčasťou tohoročnej Noci výskumníkov. Tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Prečo je ťažké definovať vedomie a aké najznámejšie teórie, ktoré vysvetľujú jeho fungovanie? 
  • Má k vedomiu bližšie AI alebo živé organizmy ako rastliny? 
  • A prečo bola nedávno jedna z dominatných teórií vedomia nazvaná ako pseudoveda?

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle.

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore:

  • trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ
  • rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m
  • recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg
  • dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f)

***

Podpor nás na cez patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

295. Rozhovor s Tomášom Zálešákom: Kto sa nestará o politiku, o toho sa politika postará

/in , /by


Dnes sa rozprávam s politológom a politickým filozofom Tomášom Zálešákom a tu je malá ochutnávka z tém nášho rozhovoru:

  • Prečo dnes na Slovensku mnohí politici tvrdia, že nás chcú zachrániť pred politikou, alebo že ich máme voliť, že oni vlastne politici nie sú?
  • Čo je to tá politické obec, a prečo je človeku prirodzené byť jej súčasťou?
  • K akému extrému povedie, ak sa vzdáme svojej politickej prirodzenosti, či, na druhej strane, ak z politiky spravíme našu jedinú identitu?
  • A dlžíme niečo nášmu štátu/spoločnosti až do tej miery, že by sme mali ísť určite  ísť voliť?


Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Narodil sa v 1967 a neskôr „vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium ukončil na Filozofickom ústave SAV v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v USA a vo Veľkej Británii na univerzite v Oxforde. Viackrát navštívil Balkán, kde pracoval v Srbsku a neskôr v Bosne v oblasti medzinárodného dohľadu nad voľbami pod OBSE. [Pôsobil] na Katedre politológie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity a (…) [d]lhodobo sa zaoberá históriou a povahou totalitarizmu, masových ideologických hnutí a problematikou vojny a mieru. Publikoval štúdie z oblasti politickej filozofie a rad novinových článkov, esejí a komentárov“ a je členom redakcie časopisu .týždeň. (Zdroj: HNonline.sk)

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

  • Zálešák, Obec v kríze (2015) 
  • Cavanaugh, Migrations of the Holy: God, State, and the Political Meaning of the Church (2011)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

294. Ideológia má mnoho tvárí

/in , /by

Rozmohl se nám tady takový nešvar, že sa vo verejnom diskurze začalo často skloňovať slovíčko „ideológia“. Toto by samo o sebe ešte nebol nešvar, ale problematickým sa javí byť fakt, že ľudia, ktorí ho používajú, nejavie presvedčivú kompetenciu vo veci jeho používania s pochopením. 

V akom zmysle používam pojem „ideológia“, ak by som napríklad tvrdil, že ľudia, ktorým pripisujem život podľa istej ideológie sú síce dobrí, ale oná ideológia je neprijateľná? Čo je to ideológia, a prečo sa podľa niektorých vymiká definícii? Nad tým sa dnes spoločne zamyslíme. 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Freeden and Stears (eds.), The Oxford Handbook of Political Ideologies (2013)
  • Bo Stråth, profil, https://www.bostrath.com


***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

291. Štyri zdroje morálnej argumentácie

/in , /by

O morálke sa dá hovoriť aj ako o našich sedimentovaných vzorcoch rozmýšľania vo veci výberu medzi dobrým a zlým, zlým a horším, alebo dobrým a lepším smerom k ideálnemu, dokonalosti. Tieto vzorce sú nevyhnutne pretkané argumentami, ktoré odôvodňujú výber medzi viacerými možnosťami a v dnešnej dávke vám prestavím štyri zdroje týchto morálnych argumentov. Prvým sú práva a povinnosti, ktoré nás ako morálne osoby zaväzujú; druhým zdrojom cnosti a neresti; tretím sú súcit a solidarita a štvrtým je zbožnosť, ktorú je najlepšie chápať ako vďačnosť.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 


***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

289. Filozofia priateľstva

/in , /by

I keď sa hovorí, že zlaté dno má remeslo, verím, že o priateľstve, tom skutočnom priateľstve, by sme vedeli povedať niečo podobné. Mať priateľa nie je len výhodné, ale dobré. Robí nás to lepších, a súčasnej aj našu spriatelenú dušu. Čo to ale skutočné priateľstvo je? A je naozaj potrebné pre šťastný život, keďže priateľ je stále len smrteľník ako my a jeho smrť môže viac ublížiť ako pomôcť? O týchto otázkach a celkovej filozofii priateľstva už o chvíľu.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Plato, Lysis (http://classics.mit.edu/Plato/lysis.html)
  • Reeve, Plato on Friendship and Eros (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • Helm, (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • Helm, Friendship (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • In Our Time, Friendship (BBC)
  • Pangle, Aristotle and the Philosophy of Friendship (Cambridge, 2003)
  • Jeske, The Routledge Handbook of Philosophy of Friendship (Routledge, 2023)
  • Moseley, Philosophy of Love (Internet Encyclopedia of Philosophy)


***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

287. Filozofia lásky

/in , /by

Láska bože láska. Čo sa ale myslí pod tým každodenným pojmom? Je láska o hľadaní našej chýbajúcej polovičky alebo je o sebapresahovaní a s telesnosťou nemá v princípe nič? Alebo existuje nejaká tretia možnosť?

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Helm, „Love“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy
  • Moseleym, „Philosophy of Love“, The Internet Encyclopedia of Philosophy
  • de Sousa, Love: A Very Short Introduction (OUP, 2015)
  • Keeble, „The Philosophy of Romantic Love“ (Philosophy Now, 2022)
  • Andr, Philosophy of Love in the Past, Present, and Future (Routledge, 2022)
  • Reeve, „Plato on Friendship and Eros“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

285. Karl Popper: Pozor na pseudovedu a zatvorenú spoločnosť

/in , /by

Ako rozpoznať pravú vedu od pseudovedy? A dá sa podobný princíp aplikovať aj na rozlíšenie medzi dobre a zle fungujúcou spoločnosťou? Dnes sa zamyslíme nad dielom rakúsko-britského filozofa Karla Poppera, o ktorého myšlienkach falzifickácie a otvorenej spoločnosti ste už verím mnohí počuli.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • diskusia na FB, https://bit.ly/41wMGqF
  • Popper, The Logic of Scientific Discovery (Routledge, 2002)
  • Popper, The Open Society and Its Enemies (PUP, 2013)
  • Thornton, „Karl Popper“,The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2022)
  • Shea, „Karl Popper: Philosophy of Science“, The Internet Encyclopedia of Philosophy
  • Bragg, „Popper“ (BBC, In Our Time podcast)
  • Karl Popper, Science, & Pseudoscience: Crash Course Philosophy #8 (YouTube)
  • Philosophy Overdose, „Karl Popper on Science & Absolute Truth (1974)“ (YouTube)
  • Philosophy Overdose, „Karl Popper on the Three Worlds (1989)“ (YouTube)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

284. Archeológia Ježišovho hrobu

/in /by

Ako si máme vernejšie predstaviť Ježišov hrob? Čo vraví archeológia o biblických príbehoch? A aké sú niektoré skeptické námietky a možné odpovede?

Súvisiace dávky

Použitá a odporúčaná literatúra 

  • Brown, “The Burial of Jesus (Mark 15:42-47)”, 1988.
  • Dijkhuizen, “‘Buried Shamefully’: Historical Reconstruction of Jesus’ Burial and Tomb’, 2011.
  • Evans, Jesus and His World, 2013.
  • Gibson, The Final Days of Jesus, 2009.
  • Magness, Stone and Dung, Oil and Spit, 2011.
  • Murphy-O’Connor, The Holy Land, 2008.
  • O’Collins, Kendall, “Did Joseph of Arimathea Exist’?”, 1994.

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? ❤️ Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon

283. Platón: Buď spravodlivý, aj keď ťa nik nevidí

/in , /by

Platón a jeho dialógy sú bibliou kritického myslenia. Osobne si myslím, že každý jednotlivec patriaci do nášho civilizačného kultúrneho rámca by sa s nimi mal v istom bode svojho života stretnúť; a ak sa vám to ešte nepodarilo, dnešná dávka tomu bude nápomocná.

Zamyslíme sa nad niekoľkými myšlienka z Platónovho asi najznámejšieho a najvplyvnejšieho dialógu s názvom Republika – nuž a ako je tomu pravdou v každej politickej obci, kde sa ľudia nielen prežiť, ale aj žiť šťastný život, kľúčou bude pre nás otázka spravodlivosti. Neoplatil by sa mi vlastne skôr život nespravodlivý, keďže i tak viem, že nežijem v štáte anjelov a každý i tak koniec koncov hľadí na svoj prospech?

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Plato, The Republic (The Internet Classics Archive)
  • Eric Brown, „Plato’s Ethics and Politics in The Republic“ (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • Antonis Coumoundouros. „Plato: The Republic“ (Internet Encyclopedia of Philosophy)
  • BBC In Our Time, Plato’s Republic (podcast)