Na úvod si povieme, aké sú podobnosti a odlišnosti medzi myšlienkovými a vedeckými experimentami, a keďže myšlienkových experimentov existuje mnoho, pozrieme sa v tejto dávke iba na dve veľké klasiky: dilemu s električkou a peším mostom.
Čo sú to rituály a prečo sú pre človeka nevyhnutné? Kto to bol Konfucius a čo je to konfucianizmus? Prečo a ako je jeho filozofia založená na vzťahoch na piatich úrovniach? V čom sú pre Konfucia “ušľachtilosť” a “ľudskosť” kľúčovými pojmami? Je konfucianizmus filozofiou alebo náboženstvom? Čo môže Konfucius naučiť dnešných obyvateľov Slovenska?
Čo je to morálka? Aké základné druhy nám ponúka morálna filozofia? Reč bude o troch základných morálnych kompasoch: utilitarizme, Kantovej deontologickej morálke a Aristotelovej etike cnosti. A aká by to bola pravidelná dávka filozofie, ak by nakoniec neboli tieto tri prístupy k morálke podrobené dôkladnej kritike.
Karl Popper a falzifikácia vedeckého poznanie; Thomas Kuhn a zmeny (vedeckej) paradigmy; vedecký realizmus a “úspešnosť” ako kritérium pravdivosti vedy; umelá inteligencia: Ako vyrobiť mysliace či vedomé počítače?; Alan Turing: ranný priekopník počítačov; a Turingov test: Ako zistiť, či hovorím cez chat s človekom alebo s počítačom?
Minule sme si bližšie posvietili na bohatstvo, obdiv, moc a pôžitok a zistili, že ani jedna z týchto vecí nemôže byť konečným cieľom ľudského života, šťastím. Dnes preskúmame piateho a posledného kandidáta, ktorého si predstavíme cez myšlienky gréckeho filozofa Aristotela a rakúskeho psychológa Viktora Emanuela Frankla.
V tejto dávke sa zamyslíme nad jednou z najstarších otázok filozofie: čo je to šťastie. Pozrieme sa na to, prečo je šťastie chápané ako konečný cieľ života, preskúmame štyroch intuitívne najpríťažlivejších kandidátov na definíciu šťastia a ukážeme si, prečo ako kandidáti neobstoja.