104. Mali by sme sa lepšie bez náboženstva?

Mali by sme sa lepšie bez náboženstva? Musí ísť iba o špekuláciu alebo nám môžu pri tom niektoré výskumy predsa len pomôcť? Ak áno, čo vravia o vzťahu nábožnosti, zdravia a blahobytu?

Použitá a odporúčaná literatúra:

(bude onedlho doplnená)

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

103. Sokrates: nepreskúmaný život nie je hodný žitia

Kto bol ten aténsky ovad, ktorého dialektické uhryznutie vedelo mať dlhodobé následky? Prečo bol mnohými pokladaný za svätca, inými za skutočne osvieteného mudrca, a pritom bol svojimi spoluobčanmi demokraticky odsúdený na smrť za korumpovanie mládeže a bezbožnosť? 

Dnes sa pozrieme na osobu aténskeho Sokrata, povieme si niečo o jeho živote a filozofickej metóde, a tiež sa pozrieme na to, prečo o ňom Cicero slávne povedal, že bol prvým, kto zniesol filozofiu z nebies do príbytkov bežných ľudí.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:  

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

102. O demokratizácii syntetickej biológie: S Keonim Gandallom zo Stanfordu

Miro si do Pravidelnej dávky pozval Keoniho Gandalla, svojho kolegu z laboratória Prof. Drewa Endyho na Stanforde. Napriek tomu, že Keoni má len 20 rokov, už vedie projekt stavby a distribúcie dostupných génov do celého sveta. Články o ňom môžete nájsť napríklad vo Forbes a New York Times.

Rozprávajú sa aj o týchto otázkach: Ako dať prístup ku genetickému inžinierstvu všetkým ľuďom podobne, ako dnes takmer každý má prístup k smartfónu? Ako vyriešiť logisticky distribúciu DNA po svete? Aké možnosti nám syntetická biológia ponúka? A ako k tomu môže prispieť 20 ročný chlapec, ktorý si ešte na základnej škole na výstave kníh miestneho kostola kúpil učebnicu o virológii a postavil si v garáži biologické laboratórium?

Referencie:

[1] https://synbiobeta.com/free-genes-project-makes-dna-freely-available-to-the-world/

[2] Endy, D. (2005). Foundations for engineering biology. https://doi.org/10.1038/nature04342

[3]  https://www.forbes.com/sites/fernandezelizabeth/2019/09/19/yes-people-can-edit-the-genome-in-their-garage-can-they-be-regulated/

[4] https://www.nytimes.com/2018/05/14/science/biohackers-gene-editing-virus.html

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

101. Estetika: o piatich sudcoch estetického hodnotenia

Existuje štandard chuti? A keď hovorím o chuti, myslím tím umenie vo všetkých jeho podobách: od gastronómie, cez maľbu, hudbu, tanec či architektúru, fotografiu, literatúru a iné. Existuje nejaké kritérium alebo súbor kritériu, podľa ktorých by sme vedeli zhodnotiť a posúdiť či je niečo krásne alebo škaredé, chutné alebo odporné, dobré alebo zlé umenie? 

Dnes sa spolu zamyslíme na jednou esejistickou klasikou od škótskeho filozofa Davida Humea, ktorú napísal v roku 1757 a neprekvapivo nesie názov „O štandarde chuti“. Ako od empirika, subjektivistu a sentimentalistu by sme od Humea mohli naozaj očakávať silný a na skúsenosti založený argument v prospech de gustibus non est disputandum. Paradoxne, Hume ponúka pravý opak v podobe piatich schopností či vlastností, ktoré všetky spolu umožnia človeku získať štandard estetického hodnotenia. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • David Hume (1757). “Of the Standard of Taste“, https://bit.ly/2KD9PlB
  • Mary Mothersill (1989). ‘Hume and the Paradox of Taste’ in George Dickie, Richard Sclafani and Robin Ronald (eds.), Aesthetics: A Critical Anthology, New York: St. Martin’s Press 
  • Jerrold Levinson (2002). ‘Hume’s Standard of Taste: The Real Problem’, Journal of Aesthetics and Art Criticism, 60, pp. 227-238. 
  • Rochelle Gurstein (2000). Taste and “the conversible world” in the eighteenth century. Journal of the History of Ideas61(2), 203-221.
  • Bence Nanay (2017). Perceptual learning, the mere exposure effect and aesthetic antirealism. Leonardo,50(1), 58-63. 

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

100. Rozhovor s Evinou Stein o temnosti stredoveku

V dnešnej okrúhlej stej dávke sa rozprávam o stredoveku s Evinou Stein, ktorá je odborníčka práve na toto obdobie. Bavili sme sa aj o týchto otázkach: Čo to vlastne stredovek je? Bolo to obdobie temna a ak predsa len áno, aké obdobie presne a v akom zmysle? Aké dve renesancie sa odohrali počas stredoveku, o ktorých mnoho ľudí netuší? Kto to bol Karol Veľký a prečo je pre toto obdobie relevatný? Aké sú dve obľúbené postavy, ktoré má naša dnešná hostka? A aké sú niektoré jej tipy pre tých, ktorí by sa chceli dozvedieť o stredoveku niečo viac?

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

99. Integrita: máme konať podľa vlastného presvedčenia?

Máme konať výhradne podľa vlastného presvedčenia alebo by sme sa mali v prvom rade spýtať, či neexistuje nejaký vyšší projekt, ktorého by sme mali byť súčasťou? 

Britský filozof Bernard Williams (1929-2003) je spoluautorom knihy Utilitarizmus: Pre a Proti (1973), kde utilitarizmus definuje ako konanie podľa cudzieho, externého vyššieho projektu a takýto morálny systém je útokom na našu integritu. Dnes si predstavíme tento Williamsov argument namierený proti utilitaristickej morálke a uvidíme, prečo je to práve ľudské integrita, ktorá by mala byť podľa neho v srdci každého etického zmýšľania. 

Citovaný úryvok:

„Vec je taká, že človek sa identifikuje s tým svojim konaním, ktoré pramení z jeho vlastných plánov a postojov… a na najhlbšej úrovni je to toto konanie, ktoré s úplnou vážnosťou považuje za to, o čom jeho život je. Je absurdné od tohto človeka požadovať, že by sa mal jednoducho vzdať jeho vlastného projektu a rozhodovania a mal by konať podľa rozhodnutia, ktoré od neho vyžaduje utilitaristická kalkulácia. Tá mu predkladá súčty, ktoré pochádzajú zo siete utility a pôžitku, ktorú tvoria projekty iných. Takáto požiadavka konať podľa takto určeného vyššieho utilitaristického projektu tohto človek v reálnom zmysle odcudzuje od jeho skutkov a od zdroja jeho konania, ktorým sú jeho vlastné presvedčenia. Stáva sa tak kanálom medzi vstupnými informáciami zo súčtu projektov všetkých, vrátane jeho vlastného projektu, a medzi výstupom, ktorým má byť nejaká optimálna voľba. Takýto systém ale ignoruje jeden zásadný rozmer jeho konania a to ten, že jeho projekty a jeho rozhodovanie musí byť chápané ako skutky a voľby, ktoré plynú z plánov a postojov, s ktorými sa na najhlbšie úrovni identifikuje. V najdoslovnejšom zmysle slova tu tak ide o útok na jeho integritu.“

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Sophie-Grace Chappell a Nicholas Smyth, “Bernard Williams”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2X9imSc
  • Bernard Williams, Utilitarianism: For and Against (1973), with J.J.C. Smart, Cambridge: Cambridge University Press.
  • Bernard Williams, Ethics and the Limits of Philosophy (1985), London: Fontana.
  • Paul Russell, „Bernard Williams: Ethics from a human point of view“ (2018), TLC, https://bit.ly/2O8ss1A

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

98. Ako bioinžinieri upravujú gény: CRISPR a genetický kufrík s náradím

Genetické inžinierstvo a génové úpravy patria medzi najvzrušujúcejšie oblasti moderného bioinžinierstva a vedy. Najpoužívanejším nástrojom využívaným na génové úpravy je CRISPR-Cas9. Čo to ale vlastne je? A ako to funguje?

O genetickom inžinierstve, o nástroji s názvom CRISPR-Cas9, jeho princípoch a fungovaní, o jeho výhodách a nevýhodách sa budeme rozprávať v dnešnej Pravidelnej dávke. 

Referencie:

[1] Anzalone, A. V, Randolph, P. B., Davis, J. R., Sousa, A. A., Koblan, L. W., Levy, J. M., … Liu, D. R. (2019). Search-and-replace genome editing without double-strand breaks or donor DNA. Nature. https://doi.org/10.1038/s41586-019-1711-4

[2] Doudna, J. A., & Charpentier, E. (2014). The new frontier of genome engineering with CRISPR-Cas9. Science, 346(6213), 1258096. https://doi.org/10.1126/science.1258096

[3]  https://www.addgene.org/crispr/

[4] https://ghr.nlm.nih.gov/primer/genomicresearch/genomeediting

[5] https://www.broadinstitute.org/what-broad/areas-focus/project-spotlight/crispr-timeline

[6] Pickar-Oliver, A., & Gersbach, C. A. (2019, August 1). The next generation of CRISPR–Cas technologies and applications. Nature Reviews Molecular Cell Biology. Nature Publishing Group. https://doi.org/10.1038/s41580-019-0131-5

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

97. Duševné choroby bez duše?

Hovoriť o duševnom vlastníctve, duševných chorobách alebo duševnom zdraví dáva všetkým zmysel a je to potrebné. Existuje ale nejaká duša, ktorá dáva týmto opisom reality význam a garantuje ich zmysluplnosť? Alebo je to len všetko “akože”? Nejaká metafora, relikvia dávneho prežitku?

V dnešná dávka bude úvodom do tohto prastarého konceptu a pozrieme sa hladne na to, ako vznikal a prečo dnes namiesto duše skôr hovoríme o psychike alebo mysli. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

96. Vedecká sekularizácia: nahradí čoskoro veda náboženstvo?

Stáva sa náš svet čoraz viac sekularizovaný? Stoja prognózy, že veda čoskoro porazí náboženstvo na dobrom základe? A čo to v prvom rade znamená sekularizácia? Zaujíma vás odpoveď na tieto otázky? Výborne. V tom prípade je tu istá nenulová pravdepodobnosť, že vás bude zaujímať aj táto dávka!

Použitá a odporúčaná literatúra

Zuckerman, Shook (eds.), The Oxford Handbook of Secularism.

Taylor, A Secular Age.

Berger, The Many Altars of Modernity.

Bruce, In Defence of an Unfashionable Theory.

Gregory, The Unintended Reformation.

Martin, ‘Does the Advance of Science Mean Secularisation?’.

Ecklund, Scheitle, ‘Religion among Academic Scientists: Distinctions, Disciplines, and Demographics’.

‘Being Christian in Western Europe’, Pew Research Centre.

’10 key findings about religion in Western Europe’, Pew Research Centre.

‘Christianity as default is gone’: the rise of a non-Christian Europe’, The Guardian.

‘Survey of Scientists Finds A Stability of Faith in God’, The New York Times.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit