99. Integrita: máme konať podľa vlastného presvedčenia?

Máme konať výhradne podľa vlastného presvedčenia alebo by sme sa mali v prvom rade spýtať, či neexistuje nejaký vyšší projekt, ktorého by sme mali byť súčasťou? 

Britský filozof Bernard Williams (1929-2003) je spoluautorom knihy Utilitarizmus: Pre a Proti (1973), kde utilitarizmus definuje ako konanie podľa cudzieho, externého vyššieho projektu a takýto morálny systém je útokom na našu integritu. Dnes si predstavíme tento Williamsov argument namierený proti utilitaristickej morálke a uvidíme, prečo je to práve ľudské integrita, ktorá by mala byť podľa neho v srdci každého etického zmýšľania. 

Citovaný úryvok:

„Vec je taká, že človek sa identifikuje s tým svojim konaním, ktoré pramení z jeho vlastných plánov a postojov… a na najhlbšej úrovni je to toto konanie, ktoré s úplnou vážnosťou považuje za to, o čom jeho život je. Je absurdné od tohto človeka požadovať, že by sa mal jednoducho vzdať jeho vlastného projektu a rozhodovania a mal by konať podľa rozhodnutia, ktoré od neho vyžaduje utilitaristická kalkulácia. Tá mu predkladá súčty, ktoré pochádzajú zo siete utility a pôžitku, ktorú tvoria projekty iných. Takáto požiadavka konať podľa takto určeného vyššieho utilitaristického projektu tohto človek v reálnom zmysle odcudzuje od jeho skutkov a od zdroja jeho konania, ktorým sú jeho vlastné presvedčenia. Stáva sa tak kanálom medzi vstupnými informáciami zo súčtu projektov všetkých, vrátane jeho vlastného projektu, a medzi výstupom, ktorým má byť nejaká optimálna voľba. Takýto systém ale ignoruje jeden zásadný rozmer jeho konania a to ten, že jeho projekty a jeho rozhodovanie musí byť chápané ako skutky a voľby, ktoré plynú z plánov a postojov, s ktorými sa na najhlbšie úrovni identifikuje. V najdoslovnejšom zmysle slova tu tak ide o útok na jeho integritu.“

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Sophie-Grace Chappell a Nicholas Smyth, “Bernard Williams”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2X9imSc
  • Bernard Williams, Utilitarianism: For and Against (1973), with J.J.C. Smart, Cambridge: Cambridge University Press.
  • Bernard Williams, Ethics and the Limits of Philosophy (1985), London: Fontana.
  • Paul Russell, „Bernard Williams: Ethics from a human point of view“ (2018), TLC, https://bit.ly/2O8ss1A

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

97. Duševné choroby bez duše?

Hovoriť o duševnom vlastníctve, duševných chorobách alebo duševnom zdraví dáva všetkým zmysel a je to potrebné. Existuje ale nejaká duša, ktorá dáva týmto opisom reality význam a garantuje ich zmysluplnosť? Alebo je to len všetko “akože”? Nejaká metafora, relikvia dávneho prežitku?

V dnešná dávka bude úvodom do tohto prastarého konceptu a pozrieme sa hladne na to, ako vznikal a prečo dnes namiesto duše skôr hovoríme o psychike alebo mysli. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

95. Subjektívna morálka či morálny nihilizmus?

Objektívna morálka neexistuje, lebo celá morálka je závislá od nás. Je subjektívna. Neexistuje externý morálky svet, ale iba akoby morálke okuliare, cez ktoré sa naň (a jeden na druhého) subjektívne pozeráme—a hodnotíme. De gustibus non est disputandum

Ale čo ak je aj toto iba ilúzia a v podstate neexistuje rozdiel medzi správnym a nesprávnym konaním? Celý život je len jeden nechutný a nezmyselný vtip. Treba ho žiť? 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Richard Joyce, “Moral Anti-Realism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://stanford.io/31VP7mT
  • James Dreier, “Projectivism”, Encyclopedia of Philosophy (2019),  https://bit.ly/2PuCyw8
  • Mark van Roojen, “Moral Cognitivism vs. Non-Cognitivism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2MUkpX2
  • Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007)

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

93. Objektívna morálka alebo de gustibus non est disputandum?

Môže byť morálka objektívna? Teda, sú dôvody na moje morálne konanie nezávislé od toho, čo si o nich myslím alebo či práve po danom rozhodnutí túžim? Alebo platí staré známe: de gustibus non est disputandum—proti chuti žiadny dišputát? Alebo, a do tretice, nič ako morálka vlastne neexistuje a každý si môže, ale dokonca musí robiť, čo chce? Dnes sa pozrieme na prvú z týchto otázok a v budúcej dávke budeme pokračovať s ďalší dvoma

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Geoff Sayre-McCord, „Moral Realism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/35OHEcm
  • Shin Kim, „Moral Realism“, The Internet Encyclopedia of Philosophyhttps://bit.ly/2N1Rmjd
  • Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007)

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

91. Thomas Reid: filozofia zdravého rozumu

Čo je to ten zdravý rozum, alebo „common sense“, na ktorom stojí filozofia škótskeho osvietenca Thomasa Reida? Na vysvetlenie uvádza tento príklad: aj malá húsenica sa preplazí cez tisíc listov až kým nenájde ten, ktorý je vhodný pre jej stravu. Čo chcel týmto príkladom povedať? Aj to som si dnes povieme. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Ryan Nichols a Gideon Yaffe, „Thomas Reid“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy  (2016), https://stanford.io/35AP6I7
  • Marina Folescu „Thomas Reid: Philosophy of Mind“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2ONm2Hd
  • Daniel N. Robinson, „Thomas Reid and the Scottish School“, videokurz Great Ideas of Philosophy, 2nd Edition, The Great Courses (2004), https://bit.ly/2m79xKl
  • Daniel N. Robinson, „Reid’s Critique of Hume“, videokurz, Oxforská univezita (2014), https://bit.ly/2ME8fQI
  • Eva Peterková, „Thomas Reid and Notion of Common Sense“, Ostium (2015), https://bit.ly/35BWrXI

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

89. Immanuel Kant: priepasť medzi svetom a mysľou

David Hume ho prebudil z jeho dogmatických driemot, ale namiesto toho, aby sa stal verným zástancom empirizmu, Immanuel Kant išiel o mnoho racionálnym míľ ďalej a dnes ho radíme medzi ne-empiristických, idealistických filozofov. Dnes si posvietime na jeho chápanie ľudského chápania a na to ako nadviazal na Humea, ako ho potom hodil cez palubu a ako sa Hume nakoniec na tú palubu i tak vyšplhal späť, ale ku kormidlu sa nedostal. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Michael Rohlf, „Immanuel Kant“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/33erMxG
  • Matt McCormick, „Immanuel Kant: Metaphysics“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2LYcqI3
  • Daniel N. Robinson, „What Is Enlightenment Kant on Freedom“, videokurz Great Ideas of Philosophy , 2nd Edition, The Great Courses (2004), https://bit.ly/2m79xKl
  • Daniel N. Robinson, „Kant’s Critique of Pure Reason“, videokurz, Oxforská univezita (2011), https://bit.ly/2OBtyoq
  • Bryan Magee v rozhovore s Geoffrey Warnockom o filozofii a živote Immanuela Kanta, YouTube (1987), https://bit.ly/2osA3iK
  • Immanuel Kant, všeobecný sumár jeho troch kritík, Wikipédiahttps://bit.ly/2VpDSBi
  • The School of Life, „Philosophy – Immanuel Kant“, YouTube (2015), https://bit.ly/1nBVzLT

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

87. Rozhovor s Petrom Zajacom o idei (slovenského) národa

Dnes sa rozprávam s literárnym vedcom a emeritným profesorom Petrom Zajacom. I keď bol červenou niťou nášho rozhovoru kritický pohľad na ideu národa, teda čo je to národ, ako vniká, ako zaniká a či je vlastne nevyhnutný, dotkli sme sa aj týchto otázok:

  • Čo je to ten inovatívny tzv. synopticko-pulzačný model Slovenského romantizmu?
  • Prečo neexistuje nejaký jednotný a lineárny prúď Štúrovcov?
  • Prečo by sme nemali chápať kľúčové obdobie 19. storočia ako monolitické, ale ako vnútorne veľmi dynamické, pluralitné a dramatické príbehy?
  • Aký je rozdiel medzi dvomi základnými pohľadmi na vznik národa: teda modelom organistickým a konceptuálnym? Sú nevyhnutne v protiklade?  
  • Je národno-budovateľský proces postavený vždy na idei vyvoleného národa?
  • Prečo si samotné romantické hnutie myslelo, že stroskotalo? 
  • O čom hovoria štyri Štúrove koncepty slovenské národa a ktorý a prečo zvíťazil? 
  • Smeruje Európska únia, teda únia európskych národov, k federácii? 
  • V akej fáze svojho života je slovenský národ? 

Knihy spomenuté v rozhovore:

Súvisiace dávky:

PD#73: Rozhovor s Michalom Vašečkom, https://bit.ly/2lYG9Ge

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj fotografie: DennikN, https://bit.ly/2oELJit

85. David Hume: Všetko je to v hlave a hlava v tele

Svet a myseľ. V akom sú vzťahu? Ako spolu interagujú? Je svet jednou veľkou mysľou alebo je myseľ iba súčasťou materiálneho sveta? Dnes budeme v rozmýšľaní nad nimi pokračovať s ďalším empirikom, ktorý priamo nadväzuje na Johna Locke a nie je ním nikto iný ako škótsky osvietenec David Hume. 

Dnes sa pozrieme detailnejšie na tú časť jeho filozofie, ktorá sa zvykne nazývať filozofia mysle. Ak ste o nej ešte nepočuli, dnes si obzvlášť posvietime na tzv. Humeovu vidličku, na ktorú vieme metaforicky napichnúť iba to, čo je v našom jazyku, a teda v našich myšlienkach, zmysluplné.

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • William Edward Morris a Charlotte R. Brown,  „David Hume”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy(Summer 2019 Edition), https://stanford.io/2mnhNpT
  • James Fieser, „David Hume“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2kNXEbX
  • Daniel N. Robinson, „Hume and the Pursuit of Happiness“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition),https://bit.ly/2m79xKl
  • Peter Millican, „Hume’s Central Principles“, videokurz, Oxforská univezita (2012), https://bit.ly/2mlSzIk
  • Bryan Magee v rozhovore s Johnom Passmorom o filozofii Davida Humea, YouTube(1987), https://bit.ly/2mq9Tfu
  • The School of Life, „Philosophy – David Hume“, YouTube (2016), https://bit.ly/2STvJal

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

83. George Berkeley: som vnímaná, teda som

Esse est percipi. Dnes pokračujeme s ďalším veľmi známym latinským výrokom zo sveta filozofie a jeho autorom je írsky filozof, vedel a biskup George Berkeley (1685-1753). Pozrieme na jeho vlastnú teóriu ľudského chápanie a poznávania, ktoré je veľmi zaujímavým stredom medzi Lockeom a Leibnizom, keďže podľa Berkeleyho je existencia čohokoľvek vo svete závislá od našej mysle. Čo presne tým myslel a prečo je zvuk padajúceho stromu závislý od drevorubača?

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Lisa Downing, „George Berkeley”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013 ), https://stanford.io/2kjJWgI
  • Daniel N. Robinson, „No matter. The Challenge of Materialism“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition), https://bit.ly/2m79xKl
  • Paul Guyer a Rolf-Peter Horstmann, „Idealism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2kEvmRm
  • Hank Green, „Locke, Berkeley, & Empiricism: Crash Course Philosophy #6“, YouTube (2018), https://bit.ly/2lVH9e7
  • BBC Radio 4, Esse est Percipi – (‘To be is to be perceived’), YouTube (2015), https://bit.ly/2kBTvYJ
  • Bryan Magee v rozhovore s Michaelom Ayersom o empirizme Lockea a Berkeleyho, YouTube(1987), https://bit.ly/2mm6WfO

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

81. Gottfried Leibniz: aj nepopísaný papier je stále papier

Nihil est in intellectu quod prius non fuerit in sensu. Nihil? Nisi intellectus ipse! —trochu latinčiny na úvod a v dnešnej dávke sa dozviete presný preklad a význam týchto dvoch slávnych výrokov vo svete filozofiu. V 79. dávke sme sa pozreli na Lockeovu teóriu ľudského chápania a v jej závere nám vyvstala jedna kľúčová kritická otázka: ak je ľudská myseľ nepopísaný čistý papier a všetko poznanie prichádza na úplnom začiatku z našich zmyslov, metaforicky ale tento obraz nesedí. Ak je myseľ nepopísaný papier, a teda je úplne prázdna, predsa len prázdna nie je, pretože sa v mysli nachádza samotná myseľ. Aj nepopísaný papier je stále papier! A toto je klasická námietka proti Lockeovu empirizmu, s ktorou prišiel jeho súčasník, nemecký filozof Gottfried Leibniz a túto námietku si poriadne rozpitváme. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Mark Kulstad a Laurence Carlin, „Leibniz’s Philosophy of Mind”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013), https://stanford.io/2ktLS6D
  • Daniel N. Robinson, „No matter. The Challenge of Materialism“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition), https://bit.ly/2m79xKl
  • Basketbalový experiment, 1999, https://bit.ly/1gXmThe
  • Hank Green, „Newton and Leibniz: Crash Course History of Science #17“, YouTube (2018), https://bit.ly/2lOonoP
  • Viac o monádach: Brandon Look, „Metaphysics: Leibnizian Idealism“ v „Gottfried Wilhelm Leibniz“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/2kBUesE

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit