212. Rozhovor s Michalom Patarákom o ľudskej identite

Dnes sa rozprávam so psychiatrom Michalom Patarákom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Aký je rozdiel medzi psychiatriou a psychológiou, a čo je to tá duša, ktorá je ich spoločným predmetom záujmu?
  • V akom vzťahu je duša s našou identitou a je ešte dnes platná metafora, že telo je ľudský hardware a duša či myseľ jeho software? 
  • Čo je to vlastne ľudská identita? A prečo dnes hovoríme o rodovej či sexuálnej identite? Je to niečo nové alebo staronové?
  • A ohrozuje homosexuálne identita tradičnú rodinu? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: 

„Narodil sa v roku 1981 vo Zvolene, vyštudoval všeobecnú medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, má atestáciu z psychiatrie, v ktorej pôsobí pätnásť rokov. Tento rok ukončil doktorandské štúdium na Univerzite Komenského v odbore psychiatria. Má ukončený základný výcvik v relaxačno-symbolickej psychoterapii a momentálne je v špecializačnom študijnom programe v odbore neuropsychiatria. Zaujíma ho neuropsychiatria, sexuológia a filozofické presahy psychiatrie.“ (zdroj: .týždeň)

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

211. Rozhovor s Petrom Podlesným o toxickej maskulinite

Dnes sa rozprávam s trénerom a autorom podcastu mužom.sk, Petrom Podlesným a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je to mužskosť či maskulinita a aká je definícia tzv. toxickej maskulinity? 
  • Prečo si Peter myslí, že ide o mýtus a kedy je podľa neho oprávnene potrebné hovoriť o toxicite?
  • Aký je rozdiel a vzťah medzi našou telom a rodom, či genderom, a ako s tým súvisí filozofia jazyka? 
  • A čo Petra naučili mnohé rozhovory so ženami v rámci projektu ne.obyčajná? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: 

Peter je silovo-kondičný tréner a okrem toho sa už viac ako 10 rokov venuje práci s mužmi. V roku 2014 spoluzakladal online magazín mužom.sk, na ktorom onedlho vnikol aj rovnomenný podcast, a dnes je tento projekt dáždnikom, ktorý zastrešuje dva ďalšie podcasty a mnoho iných aktivít. S koučkou Anitou Kardum začal v novembri 2020 instagramový projekt @ne.obycajna, kde už v rozhovoroch privítali hostky ako Adela Vinczeová, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Simona Magušinová, Kristína Tormová, Zuzana Kovačič Hanzelová a mnoho ďalších. S rodinou žije v Košiciach a jeho nová kniha bude ready ako tohoročný vianočný darček.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

209. Liberalizmus a jeho sloboda

Liberalizmus je svetonázorová pozícia, ktorej najväčšou a centrálnou hodnotou je sloboda. O akú slobodu ale ide? Slobodu od čoho a konkrétne slobodu pre čo? Ide o slobodu, ktorá je prostriedkom k nejakému osobnému či spoločenskému dobru a teda cieľu, alebo ide naopak o slobodu ako ustavičný proces bezcieľneho oslobodzovania sa? Inými slovami, je sloboda cieľ sám o sebe?

V dnešnej dávke chcem priblížiť niekoľko podnetných myšlienok francúzskeho historika filozofie Rémi Braguea, ktorý o tejto problematike uvažuje. Ich zdrojom je jeho harvardská prednáška z 2018 a link na celú jeho prednášku aj s krátkym Q&A nájdete v popise tejto dávky.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk/ ďakujeme ❤️

207. Je existencializmus pasé?

Existencializmus je mnohotváre hnutie. Na podcaste som ho už dávnejšie predstavil a dnes sa pozrieme na to, či z neho niečo po smrti Jean-Paul Sartrea prežilo a prečo ma istá vetva existencializmu blízko k tzv. postmodernizmu. 

Túto dávku si môžete prečítať aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Jack Reynolds and Ashley Woodward, “Existentialism and Poststructuralism: Some Unfashionable Observations” in The Continnum Companion to Existentialism
  • Iris Murdoch, “The Idea of Perfection” in The Sovereignty of Good
  • Nigel Warburton, “A student’s guide to Jean-Paul Sartre’s Existentialism and Humanism” in Philosophy Now
  • In Our Time, “Sartre”, podcast
  • Nietzsche, The Gay Science, §108, 116, 125, 290, 343
  • Nietzsche, Tak vravel Zarathustra, st. 9-27
  • Patrick Gardiner, Kierkegaard: A Very Short Introduction (2002)
  • The Cambridge Companion to Existentialism, Chap 4 a 5

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

206. Rozhovor s Vladimírom Šnídlom: Je pravda len jedna?

Popis

Dnes sa rozprávam s novinárom a krotiteľom hoaxov Vladom Šnídlov a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je hoax a ide o nový fenomén, alebo tu hoaxy boli vždy?
  • Ak každá informácia a fakt podlieha interpretácii, existuje potom len jedna pravdivá interpretácia? A čo je to vlastne pravda?
  • Prečo je voči hoaxom bezbrannejšia skôr staršia generácia? Prečo sa dnes šíria skôr na Facebooku ako Instagrame?
  • A ako pomôcť niekomu z rodiny nesledovať a nezdieľať konšpiračné weby a dezinformácie?

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť

„Jedenásť rokov žil v Prahe. Vyštudoval politológiu na Univerzite Karlovej, od roku 2007 pracoval v českých Hospodářských novinách a týždenníku Ekonom. V septembri 2014 prestúpil do denníka SME. V roku 2015 patril k zakladajúcim redaktorom Denníka N. 

Špecializuje sa na témy ako sú vojenské nákupy, doprava a šírenie dezinformácií. Na jeseň 2017 napísal knihu Pravda a lož na Facebooku, ktorá rozoberá fenomén hoaxov a konšpiračných teórii na slovenskom a českom internete. O tejto téme chodí aj pravidelne prednášať do slovenských škôl“ a stojí za vzdelávačím projektom Krotíme hoaxy. 

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania:

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

205. Hegel: O progresívnosti dejín a protofašizme

Dnes bude reč o nemeckom filozofovi Friedrichovi Heglovi, ktorý ovplyvnil, pozitívne či negatívne, také významné mená filozofie ako Soren Kierkegaard, Friedrich Nietzsche, Martin Heidegger, Jacques Derrida, Charles Taylor a mnoho ďalších. 

Prečo sú ľudské dejiny nasmerované čo je to ten „duch“, či Geist, ktorý sa v nich rozvíja? Ako funguje Heglova dialektika a čo má do činenia so vzťahom pána a otroka, našim každodenným myslením či dokonca súkromným vlastníctvom? A prečo je Hegel niekedy označovaný za protofašistu, teda podobne ako Platón za protokomunistu? Na všetky tieto otázky si dnes spolu posvietime.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Staň sa našim patrónom/kou 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo 👉  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

203. Rozhovor s Petrom Rusnákom: Pravda sa nám prihovára sama

Dnes sa rozprávam s filozofom a pedagógom Petrom Rusnákom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je kritické myslenie? Prečo je potrebné učiť filozofiu už aj stredoškolákov? 
  • S akými myšlienkami sa dajú študenti takpovediac zažať pre filozofiou a ako ich rozdiskutovať? 
  • Smeruje takáto diskusia k odhaľovaniu pravdy alebo to lepšie povedal Nietzsche, podľa ktorého pravda neexistuje a pracujeme iba s množstvom interpretácii? 
  • Prečo má nemecký filozof Hegel stále čo povedať aj stredoškolákovi? 
  • A tiež sme hovorili o metafyzike, postmodernizme, identite, definícii samotnej filozofie a kultúrno-etických otázkach. 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: 

Vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Učí na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch, kde sa venuje rôznym projektom a podporným programom, ktoré zvyšujú občiansku kultivovanosť študentov. Pôsobí aj na Katedre pedagogických štúdií Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, kde je akreditačným garantom programu občianska náuka. Je členom viacerých vedeckých spoločností. Podieľa sa na výskumných úlohách a vedeckých grantoch. Je autorom a spoluautorom vedeckých monografií a odborných článkov publikovaných na Slovensku i v zahraničí, ako aj autorom kníh Pravda, veda, symbol (2008), Čítanie z Heideggera (2013). V týchto dňoch vychádza kniha, ktorú napísal s ďalšími dvoma spoluautormi, s názvom Chápanie slobody v ruskej filozofii 20. storočia (2020).

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore:

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉 pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

201. Kedy sa stávame osobou a prečo na tom záleží

Byť osobou znamená byť nositeľom istého špeciálneho morálneho a právneho statusu, ktorý nám napríklad garantuje právo, že nás nikto nemôže len tak zabiť. Byť osobou je tak privilégiom, ochranným statusom, ktorý máme podľa niektorých stále a podľa iných ho v istom bode života získavame a v ďalšom strácame.  Jedni teda tvrdia, že osobou sme už od prvopočiatku našej existencie a druhí tvrdia, že osobou sa stávame.  Dnes si povieme o tomto spore a uvidíme jeho praktickú aplikáciu pri bioetických otázkach ako je potrat, eut  anázia či infanticída. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Peter Singer, Spisy o etickom žití (2008)
  • Centro di Bioetica UCSC, Identita a štatút ľudského embrya, Medicina e Morala (1996)

***

Staň sa našim patrónom/kou 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo 👉  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

196. Jan Sokol: Sloboda ako púšť, obchod a hra

Český filozof a chartista Jan Sokol nie je na našom podcaste nový a v dnešnej dávke chcem sprítomniť jeho rozmýšľanie nad otázkou, ktorá je nám všetkým bytostne blízka. Čo je to sloboda a ako o nej rozmýšľať? Koľko druhov slobody existuje a v akom sú vzťahu? Končí moja sloboda tam, kde začína tvoja alebo potrebujem druhých k plnej realizácii mojej vlastnej slobody? 

Nad tými otázkami sa dnes spolu zamyslíme a priblížim vám Sokolove chápanie slobody, podľa ktorého je sloboda viac ako možnosť výberu a možnosť nebyť obmedzený druhými. Skutočná sloboda má skôr povahu schopnosti a naozaj slobodný som vtedy, keď dokážem nebyť neslobodný.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Staň sa našim patrónom/kou 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo 👉  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

193. Rozhovor s Petrom Jedličkom: Ak majú aj rastliny vedomie, musíme ich prestať jesť?

Dnes sa rozprávam s neurovedcom Petrom Jedličkom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je to vedomie a prečo neexistuje žiadna ustálená definícia? 
  • Prečo má vedomie viacero úrovní a majú tú najvyššiu len ľudia? 
  • Ako súvisí s vedomím pamäť, úmyselnosť nášho konania a slobodná vôľa?
  • Je vedomie zdrojom morálky? 
  • A aký druh vedomia majú zvieratá a dokonca aj rastliny? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle.

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore:

  • trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ
  • rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m
  • vedecká polemika o zmysluplnosti pojmu rastlinné vedomie (žiaľ, zamknutá, ale dá sa požiadať autorov emailom o preprint): https://bit.ly/2OP4dJU
  • článok Ladislava Kováča o kognitívnej biológii, v ktorom spomína aj molekulárnu kogníciu (rozpoznávanie): https://bit.ly/2NM5W2k
  • kniha Josepha LeDouxa pripisujúca vedomie iba niektorým vyššie vyvinutým zvieratám a ľuďom: http://bit.ly/37ztApJ
  • kniha Arthura Rebera argumentujúca, že prvé vedomé mysle sa v evolúcii objavili už s jednobunkovcami: https://bit.ly/2MgkBCw
  • recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg
  • dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme