83. George Berkeley: som vnímaná, teda som

Esse est percipi. Dnes pokračujeme s ďalším veľmi známym latinským výrokom zo sveta filozofie a jeho autorom je írsky filozof, vedel a biskup George Berkeley (1685-1753). Pozrieme na jeho vlastnú teóriu ľudského chápanie a poznávania, ktoré je veľmi zaujímavým stredom medzi Lockeom a Leibnizom, keďže podľa Berkeleyho je existencia čohokoľvek vo svete závislá od našej mysle. Čo presne tým myslel a prečo je zvuk padajúceho stromu závislý od drevorubača?

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Lisa Downing, „George Berkeley”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013 ), https://stanford.io/2kjJWgI
  • Daniel N. Robinson, „No matter. The Challenge of Materialism“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition), https://bit.ly/2m79xKl
  • Paul Guyer a Rolf-Peter Horstmann, „Idealism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2kEvmRm
  • Hank Green, „Locke, Berkeley, & Empiricism: Crash Course Philosophy #6“, YouTube (2018), https://bit.ly/2lVH9e7
  • BBC Radio 4, Esse est Percipi – (‘To be is to be perceived’), YouTube (2015), https://bit.ly/2kBTvYJ
  • Bryan Magee v rozhovore s Michaelom Ayersom o empirizme Lockea a Berkeleyho, YouTube(1987), https://bit.ly/2mm6WfO

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

81. Gottfried Leibniz: aj nepopísaný papier je stále papier

Nihil est in intellectu quod prius non fuerit in sensu. Nihil? Nisi intellectus ipse! —trochu latinčiny na úvod a v dnešnej dávke sa dozviete presný preklad a význam týchto dvoch slávnych výrokov vo svete filozofiu. V 79. dávke sme sa pozreli na Lockeovu teóriu ľudského chápania a v jej závere nám vyvstala jedna kľúčová kritická otázka: ak je ľudská myseľ nepopísaný čistý papier a všetko poznanie prichádza na úplnom začiatku z našich zmyslov, metaforicky ale tento obraz nesedí. Ak je myseľ nepopísaný papier, a teda je úplne prázdna, predsa len prázdna nie je, pretože sa v mysli nachádza samotná myseľ. Aj nepopísaný papier je stále papier! A toto je klasická námietka proti Lockeovu empirizmu, s ktorou prišiel jeho súčasník, nemecký filozof Gottfried Leibniz a túto námietku si poriadne rozpitváme. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Mark Kulstad a Laurence Carlin, „Leibniz’s Philosophy of Mind”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013), https://stanford.io/2ktLS6D
  • Daniel N. Robinson, „No matter. The Challenge of Materialism“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition), https://bit.ly/2m79xKl
  • Basketbalový experiment, 1999, https://bit.ly/1gXmThe
  • Hank Green, „Newton and Leibniz: Crash Course History of Science #17“, YouTube (2018), https://bit.ly/2lOonoP
  • Viac o monádach: Brandon Look, „Metaphysics: Leibnizian Idealism“ v „Gottfried Wilhelm Leibniz“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/2kBUesE

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

79. John Locke a tajomstvo nepopísaného papiera

Ako funguje ľudské chápanie? Je naša myseľ obdarená nejakým vrodeným poznaním alebo sme ako nepopísaný papier, na ktorý sa od nášho narodenia zapisujú naše skúsenosti? V dnešnej dávka budem pokračovať v našom rozmýšľaní o realite a na túto otázku sa pozrieme očami britského lekára a filozofa Johna Lockea, ktorý je na tomto podcaste už varený-pečený. 

Zamyslíme sa nad tým, ako Locke, stavajúc na vedeckej metóde svojho súčasníka a priateľa Isaaca Newtona, vysvetľuje ako funguje a z čoho sa skladá naše ľudské chápanie—inými slovami, ako funguje naše myseľ. Ako uvidíme, jeho vysvetlenie toho, ako funguje naše chápanie sveta je samozrejme plne podmienené tomu „čo je to svet“ a to nás vráti k našej starej známej metafyzike. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Daniel N. Robinson, „Locke’s Newtonian Science of the Mind“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition),https://www.thegreatcourses.com/courses/great-ideas-of-philosophy-2nd-edition.html

William Uzgalis, „John Locke”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019 ), https://plato.stanford.edu/archives/spr2019/entries/locke

Jan-Erik Jones, „Locke on Real Essence”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/fall2018/entries/real-essence

Hank Green, „Locke, Berkeley, & Empiricism: Crash Course Philosophy #6“, YouTube(2016),

Súvisiace dávky:

PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

77. Realita: Sme na ňu odkázaní alebo ona na nás?

Čo je to realita? Asi súhrn toho, čo existuje. Ale čo vlastne existuje? To, čo viem spoznať mojimi zmyslami? Ale vieme dať pod mikroskop naše myšlienky, poéziu, morálku, zákonodarstvo či zásady slušného správania? Ak nie, znamená to, že neexistujú a tým pádom ich môžem ignorovať? Dnešná dávke ja malým úvodom do rozmýšľanie o realite a pozrieme na to, čo sa vo filozofii nazýva metafyzika.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

75. Rozhovor s Veronikou Cigánekovou o dôvodoch prečo študovať filozofiu, startupoch a stredoškolákoch

Dnes sa rozprávam s Veronikou Cigánekovou, mladou aktívnou študentkou, ktorá onedlho začína študovať na britských ostrovoch filozofiou. Prirodzene som bol preto veľmi zvedavý, čo motivuje mladého človeka jej kalibru, aby sa rozhodol ísť po maturite študovať tento „nepoužiteľný” odbor, s ktorým sa že vraj nedá potom uživiť. 

Prečo sa Veronika rozhodla pre filozofiu? Čo od toho očakáva? Ako sa to chystá potom využiť? Čo je pre ňu vlastne filozofia? Akú pridanú hodnotu by malo mať podnikanie? Nie je vo svete startupov a podnikania nadpoužívané slovo „príbeh“? Nemali starí Gréci pravdu, keď hodnotili niekoho príbeh až po jeho smrti? Ako je možné motivovať stredoškolákov k väčšej angažovanosti a zodpovednosti?

Spomínané rozhovory:

Spomínané projekty:


Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj fotografie: Veronika Cigáneková 

73. Rozhovor s Michalom Vašečkom o slobode, liberalizme a zmysle sociológie

Prešli sme naozaj veľké množstvo otázok a vo všeobecnosti sa dá náš rozhovor zarámcovať na tieto témy: hovorili sme o povahe slobody, o liberalizme, o pôvode, význame a úskaliach sociológie a tiež sme zodpovedali všetci vaše otázky.

Samozrejme, dostali sme sa aj k mnohým ďalším otázkam. Ako ohrozuje facebook našu slobodu? Existuje právo na súkromie? Prečo a ako je humanizmus a rešpektovanie základnej ľudskej dôstojnosti v srdci liberalizmus? Čo má legitimizovať politickú moc? Rodíme sa slobodnými alebo sa slobodnými stávame? Aký je rozdiel medzi spoločnosťou a štátom?  Existuje ideálna spoločnosť, ku ktorej by sme mali smerovať? A ako sú Platón a Aristoteles relevantní pre súčasnú slovenskú spoločnosť? 

Odporúčané linky:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj fotografie: www.chathamhouse.org/europe-conference/2018/speakers/michal-vašečka

71. Liberalizmus, konzervativizmus… a taoizmus (letný crossover s podcastom Silný výber)

Neprejde na Slovensku deň, aby si niekto nenadával do konzervatívcov, resp. liberálov: extrémnych, krajných, tmárskych, spiatočníckych, slniečkárskych, pomýlených – veď to poznáte. So satirickým politi-castom, Silný výber, sme sa v dnešnej crossover epizóde rozprávali o možnom zmiery medzi liberalizmom a konzervativizmom alebo či na druhej strane predsa len nejde o nezmieriteľnú dichotómiu. A taoizmus? Ten sa to poznačí všetko zharmonizovať. 


Hudba, ktorá zaznela v podcaste: 

I. Caravan Palace – Lone Digger, https://bit.ly/2M07uDK

II. Ais Ezhel & Aga B & Funk’d Up & Dj Suppa  –  SBAG, https://bit.ly/2ZvTzbr

III. Vidiek  – Vianoce 97, https://bit.ly/2Ymqp29


Použité a odporúčané články a videá:

bit.ly/2MG6LHg

www.tyzden.sk/temy/57131/ako-zachovat-biely-stlp/?ref=tit

www.tyzden.sk/temy/57130/kde-lezi-deliaca-ciara/?ref=kat

www.postoj.sk/45427/ja-sa-uz-dlho-citim-byt-liberalnym-konzervativcom

www.youtube.com/watch?v=lsWndfzuOc4

dennikn.sk/1505178/a-ty-si-co-urobil-pre-slovensky-liberalizmus-a-konzervativizmus/

www.hanusovedni.sk/archiv/liberali-vs-konzervativci-boj-o-pravdu/

www.postoj.sk/391/konzervativizmus-versus-liberalizmus

www.theamericanconservative.com/dreher/tolstoy-tao-conservatism/

en.m.wikipedia.org/wiki/Liberal_conservatism

en.m.wikipedia.org/wiki/Conservative_liberalism

en.m.wikipedia.org/wiki/Biology_and_political_orientation

foreignpolicy.com/2015/04/24/what-it-means-to-be-liberal-or-conservative-in-china/

warpweftandway.com/daoist-liberalism/

isi.org/intercollegiate-review/confucianism-the-conservatism-of-the-east/

www.ted.com/talks/jonathan_haidt_on_the_moral_mind/transcript?language=en

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj obrázku: www.bbc.co.uk/religion/religions/taoism/

69. O liberalizmoch

Liberalizmus. Je to niečo o slobode.. ale čo konkrétne. Všetci chcú byť asi slobodní, otroctvo sa dnes veľmi nenosí, tak prečo nie sme všetci liberálmi? Ako už mnohí tušíte, pri otázke liberalizmu to všetko stojí a padá na dvoch otázkach: „Čo je to sloboda?“ a „Je sloboda najvyššie spoločná hodnota?“; a dnes sa pozriem na dva druhy liberalizmu, ktorá odpovedajú na druhú otázku rôzne. Prvý, tzv. klasický alebo britský liberalizmus pozitívne a druhý, tzv. progresívny či kontinentálny liberalizmus, negatívne. Ako už tušíte, jeden nie je ochotný obetovať slobodu jednotlivca za sociálnu rovnosť a ten druhý naopak áno. 

Použité a odporúčané články:

www.tyzden.sk/temy/57130/kde-lezi-deliaca-ciara/?ref=kat&fbclid=IwAR2ffMjEtpE7tFfTbhQ8Tqv46cN4sSWKTH2XhcAMKYGzQsfKiI0MbOl87o0

www.tyzden.sk/temy/57131/ako-zachovat-biely-stlp/?ref=tit&fbclid=IwAR2ffMjEtpE7tFfTbhQ8Tqv46cN4sSWKTH2XhcAMKYGzQsfKiI0MbOl87o0

dennikn.sk/1537551/ako-si-klasicki-liberali-a-konzervativci-vedeli-podat-ruky-a-v-com-je-to-poucne-pre-dnesok/?fbclid=IwAR0uUfBBYmuT-dZISj5G7hMatUqIEEu0zusKVt0LtzXllUbFSykVab87CNw

www.postoj.sk/45427/ja-sa-uz-dlho-citim-byt-liberalnym-konzervativcom?fbclid=IwAR2OW2E_5sUQFY6Y5TDwE0UoApx6lfVwY8XO2uCIid9vyeKAgpYiy_lKnTg

dennikn.sk/1505178/a-ty-si-co-urobil-pre-slovensky-liberalizmus-a-konzervativizmus/?fbclid=IwAR28og7SbriUuEb1ttoyzNOnxvE8FhNj48NOg-Z0YdULI-A423K6MXmzdQI

www.postoj.sk/391/konzervativizmus-versus-liberalizmus?fbclid=IwAR2r0joMJQD_43vw7tlpAyqYrKqbTED0WN1JRAo5b3l2-U_Wb2Ck-Y9aM4Y

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj obrázku: https://static.planetminecraft.com/files/resource_media/screenshot/1518/freedom8872016_lrg.jpg

67. Neznesiteľná ľahkosť existencie

Neznesiteľná ľahkosť bytia. To je názov románu od Milana Kunderu z 1984 a podľa mňa je to aj skvelá definícia existencializmu. Dnes sa zamyslíme nad tým, že neexistuje „jeden a iba jeden“ existencializmus, ale jestvuje ich asi toľko, koľko poznáme existencialistov; a predstavíme si myšlienku ľudskej „vhodenosti do existencie“ od Martina Heideggera a pozorovanie, že ako ľudia sme „odsúdení byť slobodní“ od Jeana Paula Sartrea. 

Citovaný úryvok:

„Dostojevsky kedysi napísal: ‚ak Boh neexistuje, všetko by bolo dovolené‘; a toto pozorovanie je východiskovou pozíciou existencializmu. Vskutku je všetko dovolené, ak Boh neexistuje, a človek je tým pádom opustený a ponechaný sám na seba—keďže neexistuje nič, či už v ňom alebo mimo neho, od čoho by bol závislý. Okamžite tak zisťuje, že sa nemôže na nič vyhovoriť. Lebo ak existencia naozaj predchádza esenciu, človek nebude môcť nikdy vysvetliť svoje konanie cez nejakú vrodenú a špecifickú prirodzenosť. Inými slovami: determinizmus nejestvuje—človek je slobodný, človek je sloboda. Tiež na druhej strane nemôžeme povedať, že ak Boh neexistuje, tak máme k dispozícií nejaké hodnoty čí príkazy, ktoré by legitimizovali naše správanie. Nič také neexistuje. Tým pádom nežijeme v realite, ktorá by nás osvietila svojimi hodnotami; neexistuje žiadny spôsob, ktorým by sme naše konanie mohli odôvodniť alebo ospravedlniť. Sme ponechaní sami na seba, bez výhovoriek. A pravé to myslím pod tvrdením, že človek je odsúdený byť slobodný. Odsúdený, pretože sám seba nestvoril, ale i tak má slobodu a od chvíle, keď bol vhodený do tohto sveta je zodpovedný za všetko, čo robí. Existencialista neverí v silu vášní a vnútorných túžob. Nikdy nebude považovať žiadnu veľkolepú vášeň za zničujúci prúd, ktorý človeka vtiahne a donúti k istému akoby osudovému konaniu—to by bola pre človeka výhovorka. Podľa existencialistu je človek zodpovedný aj za svoje vášne.“ 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Heideggerov pojem „vhodenosť“ (v ang. „throwness“): Daniel O. Dahlstrom, The Heidegger Dictionary (London: Bloomsbury Academic, 2013) https://books.google.co.uk/books?id=lUtMAQAAQBAJ&pg=PA212&dq=thrownness&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjkzqHl6crjAhWXEMAKHacNCkgQ6AEIOjAC#v=onepage&q=thrownness&f=false.

Michael Wheeler, “Martin Heidegger”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/heidegger.

Jean Paul Sartre, “Existentialism is a Humanism“ (1946), esej, https://www.marxists.org/reference/archive/sartre/works/exist/sartre.htm.

Thomas Flynn, “Jean-Paul Sartre”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013), https://plato.stanford.edu/archives/fall2013/entries/sartre.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj obrázku: medium.com/@mdowns1611/the-problem-concerning-the-essence-of-dasein-heidegger-vs-sartre-3076d323cd5a

65. Nietzsche: Boh je mŕtvy. Dovidenia sloboda?

Nedávno som cez „messenger story“ zverejnil na 24 hodín krátky úryvok z eseje Vzbúrený človek od Alberta Camusa, kde ponúka zarážajúcu interpretáciu niektorých kľúčových myšlienok Friedricha Nietzscheho. Keďže táto pasáž vyvolala ako pozitívne tak i negatívne ohlasy, rozhodol som sa s vami dnes nad ňou zamyslieť. Nietzsche je básnikom a jedna interpretácia jeho diela naviac nemôže uškodiť

Úryvok #1

„Súhrn všetkého, čo je možné, ešte netvorí slobodu, ale na druhej strane sa každý nedosiahnuteľný cieľ rovná otroctvu. Aj sám chaos je svojím spôsobom otroctvom. Sloboda jestvuje len vo svete, kde to, čo je možné, je súčasne definované ako to, čo nie je možné. Bez zákona niet slobody. Ak osud nie je usmerňovaný nejakou vyššou hodnotou, ak je kráľom náhoda, je to cesta do temnôt, strašná sloboda slepca. Na vrchole najväčšieho oslobodenia Nietzsche teda volí najväčšiu možnú závislosť. „Ak neurobíme zo smrti Boha niečo ako veľké sebaodriekanie a ustavičné víťazstvo nad sebou samými, bude utrpenie nenapraviteľné.“ Inými slovami, u Nietzscheho revolta ústi do askézy. Karamazovo „ak nič nie je pravda, všetko je dovolené“ teda nahrádza hlbšia logika – „ak nič nie je pravda, nič nie je dovolené“. Poprieť, že na tomto svete je zakázaná jediná vec, znamená zriecť sa toho, čo je dovolené. Tam, kde už nemôže nikto povedať, čo je čierne a čo je biele, svetlo zhasína a sloboda sa mení sa dobrovoľné väzenie.“

Úryvok #2

„Nietzsche sa teda vracia ku koreňom myslenia, k predsokratikom. Tí vylučovali konečné príčiny, lebo večnosť princípu, ktorý si predstavovali, chceli nechať nedotknutý. Večná je len sila, bezcieľna sila, Herakleitova „hra“. Nietzsche sa iba usiluje dokázať, že zákon je obsiahnutý v dianí a hra v nevyhnutnosti: „Dieťa, to je nevinnosť a zabudnutie, večné začínanie, hra, koleso, ktoré sa krúti samo od seba, prvý pohyb, posvätný dar hovoriť áno.“ Svet je božský, pretože je bezúčelný. Preto ho môže pochopiť iba umenie svojou stálou bezdôvodnosťou. O svete nepodáva správu nijaký súd, ale umenie nás môže naučiť svet opakovať, tak ako sa svet sám opakuje v podobe večných návratov. Prapôvodné more neúnavne opakuje na piesočnom brehu tie isté slová a vyhadzuje naň tie isté bytosti v úžase, že žijú. A prinajmenej pre toho, kto súhlasí s návratom a ku komu sa všetko navracia, kto celým svojim srdcom rezonuje, sa toto umenie podieľa na božstve sveta.“

Použitá a odporúčaná literatúra:

Albert Camus, Vzbúrený človek (Slovenský spisovateľ, 2004). 

Brian Leiter, “Nietzsche’s Moral and Political Philosophy”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy(2015 ), plato.stanford.edu/archives/win2015/entries/nietzsche-moral-political

Bryan Magee hovorí o filozofii Friedricha Nietzscheho s J. P. Sternom, BBC, YouTube: www.youtube.com/watch?v=nlqdLHK2K-s&feature=youtu.be

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj fotografie: Jakub Betinský