201. Kedy sa stávame osobou a prečo na tom záleží

Byť osobou znamená byť nositeľom istého špeciálneho morálneho a právneho statusu, ktorý nám napríklad garantuje právo, že nás nikto nemôže len tak zabiť. Byť osobou je tak privilégiom, ochranným statusom, ktorý máme podľa niektorých stále a podľa iných ho v istom bode života získavame a v ďalšom strácame.  Jedni teda tvrdia, že osobou sme už od prvopočiatku našej existencie a druhí tvrdia, že osobou sa stávame.  Dnes si povieme o tomto spore a uvidíme jeho praktickú aplikáciu pri bioetických otázkach ako je potrat, eut  anázia či infanticída. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Peter Singer, Spisy o etickom žití (2008)
  • Centro di Bioetica UCSC, Identita a štatút ľudského embrya, Medicina e Morala (1996)

***

Staň sa našim patrónom/kou 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo 👉  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

196. Jan Sokol: Sloboda ako púšť, obchod a hra

Český filozof a chartista Jan Sokol nie je na našom podcaste nový a v dnešnej dávke chcem sprítomniť jeho rozmýšľanie nad otázkou, ktorá je nám všetkým bytostne blízka. Čo je to sloboda a ako o nej rozmýšľať? Koľko druhov slobody existuje a v akom sú vzťahu? Končí moja sloboda tam, kde začína tvoja alebo potrebujem druhých k plnej realizácii mojej vlastnej slobody? 

Nad tými otázkami sa dnes spolu zamyslíme a priblížim vám Sokolove chápanie slobody, podľa ktorého je sloboda viac ako možnosť výberu a možnosť nebyť obmedzený druhými. Skutočná sloboda má skôr povahu schopnosti a naozaj slobodný som vtedy, keď dokážem nebyť neslobodný.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Staň sa našim patrónom/kou 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo 👉  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

193. Rozhovor s Petrom Jedličkom: Ak majú aj rastliny vedomie, musíme ich prestať jesť?

Dnes sa rozprávam s neurovedcom Petrom Jedličkom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je to vedomie a prečo neexistuje žiadna ustálená definícia? 
  • Prečo má vedomie viacero úrovní a majú tú najvyššiu len ľudia? 
  • Ako súvisí s vedomím pamäť, úmyselnosť nášho konania a slobodná vôľa?
  • Je vedomie zdrojom morálky? 
  • A aký druh vedomia majú zvieratá a dokonca aj rastliny? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle.

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore:

  • trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ
  • rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m
  • vedecká polemika o zmysluplnosti pojmu rastlinné vedomie (žiaľ, zamknutá, ale dá sa požiadať autorov emailom o preprint): https://bit.ly/2OP4dJU
  • článok Ladislava Kováča o kognitívnej biológii, v ktorom spomína aj molekulárnu kogníciu (rozpoznávanie): https://bit.ly/2NM5W2k
  • kniha Josepha LeDouxa pripisujúca vedomie iba niektorým vyššie vyvinutým zvieratám a ľuďom: http://bit.ly/37ztApJ
  • kniha Arthura Rebera argumentujúca, že prvé vedomé mysle sa v evolúcii objavili už s jednobunkovcami: https://bit.ly/2MgkBCw
  • recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg
  • dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

190. Bernard Williams: Ako sa nedať zotročiť morálkou

Morálka sa často chápe ako systém hodnôt, pravidiel a princípov, ktoré, ak sú správne nastavené, nám má pomôcť viesť dobrý život. Samozrejme, morálok existujú rôzne druhy, ale predpoklad je ten, že ak si vyberieme ako celá spoločnosť tú správnu, potom sa nám bude žiť dobre. A v tomto bode prichádza na scénu britský filozof Bernard Williams a do týchto pokojných vôd nášho morálneho jazierka hádže dosť veľký kameň. 

O Williamsovi som už hovoril v 99. dávke a v závere ju pripomeniem, ako skvelé pokračovanie ten dnešnej, ktorá bude kritická práve voči morálke: voči morálke ako morálnemu systému. Čo nám Williams ponúka je návod, ako sa morálkou nenechať zotročiť a ako vysvetlím už o chvíľu, sám ju prirovnáva k systému otrokárstva. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Bernard Williams, Ethics and the Limits of Philosophy (1985), London: Fontana.
  • Sophie-Grace Chappell a Nicholas Smyth, “Bernard Williams”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2X9imSc
  • Bernard Williams, Utilitarianism: For and Against (1973), with J.J.C. Smart, Cambridge: Cambridge University Press.
  • Bryan Magee in conversation with Bernard Williams on Linguistic Philosophy (BBC, 1977), https://bit.ly/2N5I09G
  • Bryan Magee in conversation with Bernard Williams on Descartes (BBC, 1987), https://bit.ly/3jtkobj
  • Paul Russell, „Bernard Williams: Ethics from a human point of view“ (2018), TLC, https://bit.ly/2O8ss1A
  • Margaret Shea discusses Bernard Williams’ “A Critique of Utilitarianism”, https://bit.ly/2YX6moH

***

Staň sa našim patrónom/kou 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo 👉  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

187. Rozhovor s Marekom Váchom: o bioetike a hodnote života počas pandémie

Dnes sa rozprávam s molekulárnym biológom a bioetikom Marekom Váchom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je bioetika, konkrétne lekárska etika, a aké rôzne hodnotové prístupy v nej  existujú?
  • Môže lekár niekedy pacientovi povedať bielu, milosrdnú lož? 
  • Ako sa dajú v bioetike aplikovať vedecké empirické odpovede na filozofické neempirické otázky ohľadne života a smrti? 
  • Nie je celá bioetika koniec koncov zredukovateľná na utilitarizmus, teda na zabezpečenie čím väčšieho blaha pre čím viacerých? 
  • A podľa akých princípov by sa pri zaplnenej nemocnici rozhodovalo, ktorého pacienta v ťažkom štádiu ochorenia Covid-19 ešte napojiť na pľúcnu ventiláciu a ktorého už nie? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Marek Vácha sa narodil v roku 1966 v Brne, kde neskôr vyštudoval molekulárnu biológiu a genetiku na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity. Dnes pracuje ako prednosta Ústavu lekárskej etiky na 3. Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde tiež pôsobí ako duchovný pri Kostole najsvätejšieho Salvátora a je autorom viac ako 10 kníh a vysokoškolských učebníc na tému lekárskej a environmentálnej etiky, spirituality či evolúcie.

Súvisiace dávky:

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

184. Wittgenstein: Tajomstvo neexistuje

Tajomstvo neexistuje, alebo presnejšie preložené, nič nie je skryté. Tento výrok sa pripisuje rakúsko-britskému filozofovi Ludwigovi Wittgensteinovi, o ktorom som niekoľkokrát na podcaste už hovoril a dnes by som chcel spraviť niečo nové, ale neprekvapivé. 

Rád by som sa s vami vrátil k 41. dávke o jeho filozofii jazyka a význam fascinujúcich konceptov jeho rannej a neskoršej filozofie predstaviť v ešte jasnejšom svetle a kontexte. A tento nový uhol pohľadu je práve pohľad na jeho filozofiu cez tvrdenie, že tajomstvo neexistuje – nič nie je skryté.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Ludwig Wittgenstein, Philosophical Investigations (1958)
  • A. C. Grayling, Wittgenstein: A Very Short Introduction (2001)
  • Norman Malcolm, Nothing is Hidden: Wittgenstein’s Criticism of his Early Thought (1986)
  • Premise Podcast, rozhovor s prof. Constantine Sandisom o filozofii Ludwiga Wittgensteina, https://bit.ly/3ib9ZAm
  • BBC In Our Time, Wittgenstein (2003), http://bbc.in/39Cf013

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

181. Rozhovor s Janom Tkáčom: Hudba ako filozofická otázka

Ján Tkáč započal svoju púť ako hudobný pedagóg, aby sa neskôr dostal k hudbe ako odboru štúdia i praxe. Venoval sa dejinám liturgie, gregoriánskemu chorálu i starej hudbe na University of Cambridge, ale aj hudbe 20. a 21. storočia na Katedre hudobnej výchovy PdF Uk. Ako absolvent oživil výber omší od skladateľa Uthendala z Košického polyfónneho kódexu z prelomu 15. a 16. storočia. Dnes okrem iného pôsobí aj ako odborný konzultant pre hudbu v súkromnom školstve a spolu s kolegami vyvíja slovenské kurikulum pre základnú školu v duchu slobodných umení; no a po Bachovi počúva najradšej Živé kvety a náruživo obľubuje octové čipsy.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

179. Friedrich Nietzsche: Ako náboženstvo vymyslelo zlo

Čo je to zlo? Ako a kedy sa vmiešalo do nášho jazyka a prekvasilo ho? Prečo si dnes so zlom spájame túžbu po moci, egoizmus a svojbytnosť a s dobrom naopak rovnosť, altruizmus a schopnosť spolupracovať? A bolo tomu vždy tak alebo za to niekto môže? Na tieto otázky sa dnes pozrieme v spoločnosti Friedricha Nietzscheho, ktorý nebol len svojrázny nemecký filozof a proto-psychoanalytik, ale tiež filológ, teda jazykovedec. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Friedrich Nietzsche, Genealogie morálky (OIKOYMENH, 2019)
  • Friedrich Nietzsche, Tak vravel Zarathustra (IRIS, 2016)
  • Friedrich Nietzsche, Beyond Good and Evil (Oxford World’s Classics, 2009)
  • Lanier Anderson, „Friedrich Nietzsche“, Stanford Encyclopedia of Philosophy 

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

176. Friedrich Nietzsche: Trojitá metamorfóza kreatívneho človeka

Ťava, lev a dieťa. Toto sú tri premeny, ktorými musí prejsť človek túžiaci po najväčšej miere životného naplnenia. Nie, Nietzsche takéhoto človeka nevolá šťastným človekom, ale nadčlovekom, teda tvorivým umelcom, ktorý sa postavil svetu čelom a je zdrojom svojich vlastných hodnôt. Ako táto metamorfóza prebieha? Čo tieto tri premeny znamenajú? A je ich vôbec schopný každý? 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka176

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Friedrich Nietzsche, Tak vraval Zarathustra (IRIS, 2016)

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

173. Martin Heidegger: Liekom na hrozbu technológií sú umelci

Dnešná dávka je pokračovaním mojej 167. dávky o filozofii technológii, kde sme sa spoločne zamysleli nad ich morálnou neutrálnosťou. Čo sú to technológie a sú viac ako inštrumentom či nástrojom k dosiahnutiu nejakého cieľa? 

Dnes sa pozrieme na sľúbenú esej nemeckého filozofa Martina Heideggera, ktorý vystavil technológie intenzívnej analýze a kritike, ktorá ale nekončí v pesimizme. Pointa jeho kritiky už v predchádzajúcom zamyslení zaznela a v tejto dávke ponúknem zjednodušené predstavenie základného argumente jeho eseje, ktorá hľadá odpoveď na otázku toho, čo je to esencia technológií. Áno, technológie sú síce inštrumentálne, ale podľa Heideggera je ich esenciou skutočnosť, že nám pomáhajú odhaľovať pravdu, v čom spočíva aj ich hlavná hrozba.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME:  http://bit.ly/SME_davka173

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!