305. Euthyfrón: Bol skôr Boh alebo morálka?


Ako slávne povedal britský matematik a filozof Alfred North Whitehead, “najbezpečnejšia všeobecná charakteristika európskej filozofickej tradície je taká, že pozostáva z radu poznámok pod čiarou k Platónovi”. Ja sám rád hovoriem, že Platónove dialógy sú bibliou kritického myslenie a že skutočné kritické myslenie je filozofické myslenie postavené na Sokratovej metóde dopytovania. 

Dnes preto pokračujeme s ďalším Platónovom dialógom s názvom Euthyfrón, kde hľadanie definície zbožnosti privedie Sokrata k formulácii známej Euthyfrovej dilemy: Je niečo dobré preto, lebo do chcú bohovia, aleto to bohovia chcú preto, lebo je to dobré? Inými slovami, je morálka ultimátne ukotvená v božskej autorite alebo je naopak možné mať sekulárnu morálku bez božej existencie? Viac o tejto dileme, a či nie je náhodou falošná, sa zamyslíme o chvíľu.

Súvisiace dávky:

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

  • Plato, Euthyphro (The Internet Classics Archive, online anglická verzia)
  • Woodruff,”Plato’s Shorter Ethical Works” (SEP, 2023)
  • Bonevac, “Plato, Euthyphro: Reverence and Justice” (YouTube, od 7:42)
  • Chappell, “Euthyphro’s “Dilemma”, Socrates’ Daimonion and Plato’s God” (European Journal for Philosophy of Religion, 2010)
  • Sadler, “Plato, Euthyphro | The Euthyphro Dilemma | Philosophy Core Concepts” (YouTube)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

303. Liberálny naturalizmus: Je veda mierou všetkých vecí?

Antický filozof a sofista Protagoras to zhrnul jasne: Človek je mierou všetkých vecí – toho čo je, že je; toho, čo nie je, že nie je. V kocke definoval to, čomu sa dnes vo filozofii hovorí konštruktivizmus, ale dnes sa chcem s vami zamyslieť nad niečim iným a Protagora použijem ako premosteniu k výroku amerického filozofa Wilfrida Sellarsa, ktorý rovnako slávne povedal, že je to práve veda, ktorá je mierou všetkých vecí. 

V kocke definoval to, čo tradične nazývame ako naturalizmus: realita je materiálnej a reduktivistickej povahy, ktorú vie študovať, popísať a spoznať moderná vedecké metóda, v skratke “veda”. Takto chápaný naturalizmus sa dnes tiež zvykne nazývať fyzikalizmus a tvrdenie, že veda je mierou všetkých vecí tiež označujeme ako scientizmus. 

Liberálny naturalizmus, z ang. “liberal naturalism”, je pozícia, ktorá má s takto zúženou interpretáciou prírody a sveta problém – a i keď odmieta existenciu Boha ako supernaturálnej bytosti, stále uznáva, že naša realita obsahuje aj nemateriálne veci ako etické a estetické hodnoty či slobodnú vôľu a morálnu zodpovednosť, a nič z toho nie je ilúzia či evolučná projekcia našej mysle. A o tomto všetkom vás chcem dnes rozrozmýšľať.

Súvisiace dávky:


Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

301. Byung-Chul Han: Ako nevyhorieť vo vyhorenej spoločnosti

Liekom na vyhorenú spoločnosť plnú sebazahľadeným narcisov je viac kreatívnej negativity. To aspoň odporúča Byung-Chul Han, nemecký filozof juhokórejského pôvodu, a dnes budeme pokračovať v rozmýšľaní v jeho spoločnosti. Čo presne myslí pod kreatívnou negativitou a ako s tým súvisia rituály, konšpiračné teórie a potreba byť idiot? 

Súvisiace dávky:

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

299. Byung-Chul Han: Žijeme v dobe konzumného narcizmu

Byung-Chul Han je nemecký filozof juhokórejského pôvodu, o ktorom ste asi rovnako ako ja donedávna nepočuli. Niekto by mohol povedať, že je filozofom post-postmoderny a jeho kreatívna kritika Michela Foucaulta a nadväznosť na Gillesa Deleuzea a Felixa Gauttariho by tomu viac ako nasvedčovali. Čo je to moc a ako sa prejavuje vo svete? Sme si naozaj istí, že sme slobodní? Ako vieme, že nie sme len dokonale manipulovaní? Alebo, ak by som mal ešte pritvrdiť, ako viem, že nezotročujem sám seba a to ešte v mene vlastnej slobody, autonómie a autenticity? 

Súvisiace dávky:

Použitá alebo odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

297. Je vedomie software a mozog hardware?

Vypočujte si záznam rozhovoru s neurovedcom Petrom Jedličkom, ktorý bol súčasťou tohoročnej Noci výskumníkov. Tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Prečo je ťažké definovať vedomie a aké najznámejšie teórie, ktoré vysvetľujú jeho fungovanie? 
  • Má k vedomiu bližšie AI alebo živé organizmy ako rastliny? 
  • A prečo bola nedávno jedna z dominatných teórií vedomia nazvaná ako pseudoveda?

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle.

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore:

  • trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ
  • rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m
  • recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg
  • dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f)

***

Podpor nás na cez patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

295. Rozhovor s Tomášom Zálešákom: Kto sa nestará o politiku, o toho sa politika postará


Dnes sa rozprávam s politológom a politickým filozofom Tomášom Zálešákom a tu je malá ochutnávka z tém nášho rozhovoru:

  • Prečo dnes na Slovensku mnohí politici tvrdia, že nás chcú zachrániť pred politikou, alebo že ich máme voliť, že oni vlastne politici nie sú?
  • Čo je to tá politické obec, a prečo je človeku prirodzené byť jej súčasťou?
  • K akému extrému povedie, ak sa vzdáme svojej politickej prirodzenosti, či, na druhej strane, ak z politiky spravíme našu jedinú identitu?
  • A dlžíme niečo nášmu štátu/spoločnosti až do tej miery, že by sme mali ísť určite  ísť voliť?


Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Narodil sa v 1967 a neskôr „vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium ukončil na Filozofickom ústave SAV v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v USA a vo Veľkej Británii na univerzite v Oxforde. Viackrát navštívil Balkán, kde pracoval v Srbsku a neskôr v Bosne v oblasti medzinárodného dohľadu nad voľbami pod OBSE. [Pôsobil] na Katedre politológie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity a (…) [d]lhodobo sa zaoberá históriou a povahou totalitarizmu, masových ideologických hnutí a problematikou vojny a mieru. Publikoval štúdie z oblasti politickej filozofie a rad novinových článkov, esejí a komentárov“ a je členom redakcie časopisu .týždeň. (Zdroj: HNonline.sk)

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

  • Zálešák, Obec v kríze (2015) 
  • Cavanaugh, Migrations of the Holy: God, State, and the Political Meaning of the Church (2011)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

294. Ideológia má mnoho tvárí

Rozmohl se nám tady takový nešvar, že sa vo verejnom diskurze začalo často skloňovať slovíčko „ideológia“. Toto by samo o sebe ešte nebol nešvar, ale problematickým sa javí byť fakt, že ľudia, ktorí ho používajú, nejavie presvedčivú kompetenciu vo veci jeho používania s pochopením. 

V akom zmysle používam pojem „ideológia“, ak by som napríklad tvrdil, že ľudia, ktorým pripisujem život podľa istej ideológie sú síce dobrí, ale oná ideológia je neprijateľná? Čo je to ideológia, a prečo sa podľa niektorých vymiká definícii? Nad tým sa dnes spoločne zamyslíme. 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Freeden and Stears (eds.), The Oxford Handbook of Political Ideologies (2013)
  • Bo Stråth, profil, https://www.bostrath.com


***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

291. Štyri zdroje morálnej argumentácie

O morálke sa dá hovoriť aj ako o našich sedimentovaných vzorcoch rozmýšľania vo veci výberu medzi dobrým a zlým, zlým a horším, alebo dobrým a lepším smerom k ideálnemu, dokonalosti. Tieto vzorce sú nevyhnutne pretkané argumentami, ktoré odôvodňujú výber medzi viacerými možnosťami a v dnešnej dávke vám prestavím štyri zdroje týchto morálnych argumentov. Prvým sú práva a povinnosti, ktoré nás ako morálne osoby zaväzujú; druhým zdrojom cnosti a neresti; tretím sú súcit a solidarita a štvrtým je zbožnosť, ktorú je najlepšie chápať ako vďačnosť.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 


***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

289. Filozofia priateľstva

I keď sa hovorí, že zlaté dno má remeslo, verím, že o priateľstve, tom skutočnom priateľstve, by sme vedeli povedať niečo podobné. Mať priateľa nie je len výhodné, ale dobré. Robí nás to lepších, a súčasnej aj našu spriatelenú dušu. Čo to ale skutočné priateľstvo je? A je naozaj potrebné pre šťastný život, keďže priateľ je stále len smrteľník ako my a jeho smrť môže viac ublížiť ako pomôcť? O týchto otázkach a celkovej filozofii priateľstva už o chvíľu.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Plato, Lysis (http://classics.mit.edu/Plato/lysis.html)
  • Reeve, Plato on Friendship and Eros (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • Helm, (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • Helm, Friendship (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • In Our Time, Friendship (BBC)
  • Pangle, Aristotle and the Philosophy of Friendship (Cambridge, 2003)
  • Jeske, The Routledge Handbook of Philosophy of Friendship (Routledge, 2023)
  • Moseley, Philosophy of Love (Internet Encyclopedia of Philosophy)


***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

287. Filozofia lásky

Láska bože láska. Čo sa ale myslí pod tým každodenným pojmom? Je láska o hľadaní našej chýbajúcej polovičky alebo je o sebapresahovaní a s telesnosťou nemá v princípe nič? Alebo existuje nejaká tretia možnosť?

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Helm, „Love“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy
  • Moseleym, „Philosophy of Love“, The Internet Encyclopedia of Philosophy
  • de Sousa, Love: A Very Short Introduction (OUP, 2015)
  • Keeble, „The Philosophy of Romantic Love“ (Philosophy Now, 2022)
  • Andr, Philosophy of Love in the Past, Present, and Future (Routledge, 2022)
  • Reeve, „Plato on Friendship and Eros“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)