297. Je vedomie software a mozog hardware?

Vypočujte si záznam rozhovoru s neurovedcom Petrom Jedličkom, ktorý bol súčasťou tohoročnej Noci výskumníkov. Tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Prečo je ťažké definovať vedomie a aké najznámejšie teórie, ktoré vysvetľujú jeho fungovanie? 
  • Má k vedomiu bližšie AI alebo živé organizmy ako rastliny? 
  • A prečo bola nedávno jedna z dominatných teórií vedomia nazvaná ako pseudoveda?

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle.

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore:

  • trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ
  • rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m
  • recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg
  • dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f)

***

Podpor nás na cez patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

295. Rozhovor s Tomášom Zálešákom: Kto sa nestará o politiku, o toho sa politika postará


Dnes sa rozprávam s politológom a politickým filozofom Tomášom Zálešákom a tu je malá ochutnávka z tém nášho rozhovoru:

  • Prečo dnes na Slovensku mnohí politici tvrdia, že nás chcú zachrániť pred politikou, alebo že ich máme voliť, že oni vlastne politici nie sú?
  • Čo je to tá politické obec, a prečo je človeku prirodzené byť jej súčasťou?
  • K akému extrému povedie, ak sa vzdáme svojej politickej prirodzenosti, či, na druhej strane, ak z politiky spravíme našu jedinú identitu?
  • A dlžíme niečo nášmu štátu/spoločnosti až do tej miery, že by sme mali ísť určite  ísť voliť?


Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Narodil sa v 1967 a neskôr „vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium ukončil na Filozofickom ústave SAV v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v USA a vo Veľkej Británii na univerzite v Oxforde. Viackrát navštívil Balkán, kde pracoval v Srbsku a neskôr v Bosne v oblasti medzinárodného dohľadu nad voľbami pod OBSE. [Pôsobil] na Katedre politológie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity a (…) [d]lhodobo sa zaoberá históriou a povahou totalitarizmu, masových ideologických hnutí a problematikou vojny a mieru. Publikoval štúdie z oblasti politickej filozofie a rad novinových článkov, esejí a komentárov“ a je členom redakcie časopisu .týždeň. (Zdroj: HNonline.sk)

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

  • Zálešák, Obec v kríze (2015) 
  • Cavanaugh, Migrations of the Holy: God, State, and the Political Meaning of the Church (2011)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

294. Ideológia má mnoho tvárí

Rozmohl se nám tady takový nešvar, že sa vo verejnom diskurze začalo často skloňovať slovíčko „ideológia“. Toto by samo o sebe ešte nebol nešvar, ale problematickým sa javí byť fakt, že ľudia, ktorí ho používajú, nejavie presvedčivú kompetenciu vo veci jeho používania s pochopením. 

V akom zmysle používam pojem „ideológia“, ak by som napríklad tvrdil, že ľudia, ktorým pripisujem život podľa istej ideológie sú síce dobrí, ale oná ideológia je neprijateľná? Čo je to ideológia, a prečo sa podľa niektorých vymiká definícii? Nad tým sa dnes spoločne zamyslíme. 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Freeden and Stears (eds.), The Oxford Handbook of Political Ideologies (2013)
  • Bo Stråth, profil, https://www.bostrath.com


***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

291. Štyri zdroje morálnej argumentácie

O morálke sa dá hovoriť aj ako o našich sedimentovaných vzorcoch rozmýšľania vo veci výberu medzi dobrým a zlým, zlým a horším, alebo dobrým a lepším smerom k ideálnemu, dokonalosti. Tieto vzorce sú nevyhnutne pretkané argumentami, ktoré odôvodňujú výber medzi viacerými možnosťami a v dnešnej dávke vám prestavím štyri zdroje týchto morálnych argumentov. Prvým sú práva a povinnosti, ktoré nás ako morálne osoby zaväzujú; druhým zdrojom cnosti a neresti; tretím sú súcit a solidarita a štvrtým je zbožnosť, ktorú je najlepšie chápať ako vďačnosť.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 


***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

289. Filozofia priateľstva

I keď sa hovorí, že zlaté dno má remeslo, verím, že o priateľstve, tom skutočnom priateľstve, by sme vedeli povedať niečo podobné. Mať priateľa nie je len výhodné, ale dobré. Robí nás to lepších, a súčasnej aj našu spriatelenú dušu. Čo to ale skutočné priateľstvo je? A je naozaj potrebné pre šťastný život, keďže priateľ je stále len smrteľník ako my a jeho smrť môže viac ublížiť ako pomôcť? O týchto otázkach a celkovej filozofii priateľstva už o chvíľu.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Plato, Lysis (http://classics.mit.edu/Plato/lysis.html)
  • Reeve, Plato on Friendship and Eros (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • Helm, (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • Helm, Friendship (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • In Our Time, Friendship (BBC)
  • Pangle, Aristotle and the Philosophy of Friendship (Cambridge, 2003)
  • Jeske, The Routledge Handbook of Philosophy of Friendship (Routledge, 2023)
  • Moseley, Philosophy of Love (Internet Encyclopedia of Philosophy)


***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

287. Filozofia lásky

Láska bože láska. Čo sa ale myslí pod tým každodenným pojmom? Je láska o hľadaní našej chýbajúcej polovičky alebo je o sebapresahovaní a s telesnosťou nemá v princípe nič? Alebo existuje nejaká tretia možnosť?

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Helm, „Love“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy
  • Moseleym, „Philosophy of Love“, The Internet Encyclopedia of Philosophy
  • de Sousa, Love: A Very Short Introduction (OUP, 2015)
  • Keeble, „The Philosophy of Romantic Love“ (Philosophy Now, 2022)
  • Andr, Philosophy of Love in the Past, Present, and Future (Routledge, 2022)
  • Reeve, „Plato on Friendship and Eros“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

285. Karl Popper: Pozor na pseudovedu a zatvorenú spoločnosť

Ako rozpoznať pravú vedu od pseudovedy? A dá sa podobný princíp aplikovať aj na rozlíšenie medzi dobre a zle fungujúcou spoločnosťou? Dnes sa zamyslíme nad dielom rakúsko-britského filozofa Karla Poppera, o ktorého myšlienkach falzifickácie a otvorenej spoločnosti ste už verím mnohí počuli.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • diskusia na FB, https://bit.ly/41wMGqF
  • Popper, The Logic of Scientific Discovery (Routledge, 2002)
  • Popper, The Open Society and Its Enemies (PUP, 2013)
  • Thornton, „Karl Popper“,The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2022)
  • Shea, „Karl Popper: Philosophy of Science“, The Internet Encyclopedia of Philosophy
  • Bragg, „Popper“ (BBC, In Our Time podcast)
  • Karl Popper, Science, & Pseudoscience: Crash Course Philosophy #8 (YouTube)
  • Philosophy Overdose, „Karl Popper on Science & Absolute Truth (1974)“ (YouTube)
  • Philosophy Overdose, „Karl Popper on the Three Worlds (1989)“ (YouTube)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

283. Platón: Buď spravodlivý, aj keď ťa nik nevidí

Platón a jeho dialógy sú bibliou kritického myslenia. Osobne si myslím, že každý jednotlivec patriaci do nášho civilizačného kultúrneho rámca by sa s nimi mal v istom bode svojho života stretnúť; a ak sa vám to ešte nepodarilo, dnešná dávka tomu bude nápomocná.

Zamyslíme sa nad niekoľkými myšlienka z Platónovho asi najznámejšieho a najvplyvnejšieho dialógu s názvom Republika – nuž a ako je tomu pravdou v každej politickej obci, kde sa ľudia nielen prežiť, ale aj žiť šťastný život, kľúčou bude pre nás otázka spravodlivosti. Neoplatil by sa mi vlastne skôr život nespravodlivý, keďže i tak viem, že nežijem v štáte anjelov a každý i tak koniec koncov hľadí na svoj prospech?

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Plato, The Republic (The Internet Classics Archive)
  • Eric Brown, „Plato’s Ethics and Politics in The Republic“ (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • Antonis Coumoundouros. „Plato: The Republic“ (Internet Encyclopedia of Philosophy)
  • BBC In Our Time, Plato’s Republic (podcast)

281. Filozofia medicíny: Čo je to skutočne zdravie a choroba?

Medicína. Ak ste toto slovo ešte nepočuli, asi ste ešte neboli chorí; no a ak ste neboli ešte chorí, akokoľvek by ste si svoje zdravie chránili, nakoniec oň i tak všetci prídeme. Čo to ale vlastne znamená povedať, že niečo je choroba a čo je to to zdravie, o ktoré nás oberá? Dnes sa pozrieme na relatívne novú disciplínu s názvom filozofia medicíny, ktorá si kladie nielen tieto veľmi dôležité otázky. 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 



***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), alebo nás podpor ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar)

279. Judith Butler: Šarapaty s gendrom

V dnešnej dávke by som chcel dovŕšiť môj feministický triptych a to s nikým iným ako súčasnou americkou filozofkou Judith Butler. Hovoril som nedávno o francúzskej filozofke Simone Weil a našej aktuálnej kríze morálnej nepozornosti, a tiež o jej krajanke Simone de Beauvoir a o tom, že žena sa ženou nerodí, ale stáva. Butler je v mnohom pokračovateľkou Beauvoir a jej boja proti esencializmu, ktorý v otázke ľudskej identity potiahla od pohlavia až gendru, teda rodu. Ako to spravila a ako s tým súvisí jej kľúčový koncept tzv. performativity sa dozvieme o chvíľu. 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Judith Butler, Gender Trouble (1990) – v preklade: Trampoty s rodom (2015)
  • Anna Szorenyi, „Judith Butler: their philosophy of gender explained“ (The Conversation, 2022)
  • Jules Gleeson, „Judith Butler: ‘We need to rethink the category of woman’“ (The Guardian, 2021)
  • Introduction to Judith Butler (Purdue University)
  • „Who is afraid of gender?“ – interview with Judith Butler (2022) by Centre for Advanced Studies / Eurac Research
  • Judith Butler (Britannica)



***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) Ďakujeme!