Entries by Jakub Betinský

75. Rozhovor s Veronikou Cigánekovou o dôvodoch prečo študovať filozofiu, startupoch a stredoškolákoch

Dnes sa rozprávam s Veronikou Cigánekovou, mladou aktívnou študentkou, ktorá onedlho začína študovať na britských ostrovoch filozofiou. Prirodzene som bol preto veľmi zvedavý, čo motivuje mladého človeka jej kalibru, aby sa rozhodol ísť po maturite študovať tento „nepoužiteľný” odbor, s ktorým sa že vraj nedá potom uživiť.  Prečo sa Veronika rozhodla pre filozofiu? Čo od toho očakáva? […]

73. Rozhovor s Michalom Vašečkom o slobode, liberalizme a zmysle sociológie

Prešli sme naozaj veľké množstvo otázok a vo všeobecnosti sa dá náš rozhovor zarámcovať na tieto témy: hovorili sme o povahe slobody, o liberalizme, o pôvode, význame a úskaliach sociológie a tiež sme zodpovedali všetci vaše otázky. Samozrejme, dostali sme sa aj k mnohým ďalším otázkam. Ako ohrozuje facebook našu slobodu? Existuje právo na súkromie? Prečo a ako je humanizmus a rešpektovanie základnej ľudskej […]

71. Liberalizmus, konzervativizmus… a taoizmus (letný crossover s podcastom Silný výber)

Neprejde na Slovensku deň, aby si niekto nenadával do konzervatívcov, resp. liberálov: extrémnych, krajných, tmárskych, spiatočníckych, slniečkárskych, pomýlených – veď to poznáte. So satirickým politi-castom, Silný výber, sme sa v dnešnej crossover epizóde rozprávali o možnom zmiery medzi liberalizmom a konzervativizmom alebo či na druhej strane predsa len nejde o nezmieriteľnú dichotómiu. A taoizmus? Ten sa to poznačí všetko zharmonizovať.  […]

69. O liberalizmoch

Liberalizmus. Je to niečo o slobode.. ale čo konkrétne. Všetci chcú byť asi slobodní, otroctvo sa dnes veľmi nenosí, tak prečo nie sme všetci liberálmi? Ako už mnohí tušíte, pri otázke liberalizmu to všetko stojí a padá na dvoch otázkach: „Čo je to sloboda?“ a „Je sloboda najvyššie spoločná hodnota?“; a dnes sa pozriem na dva druhy liberalizmu, […]

67. Neznesiteľná ľahkosť existencie

Neznesiteľná ľahkosť bytia. To je názov románu od Milana Kunderu z 1984 a podľa mňa je to aj skvelá definícia existencializmu. Dnes sa zamyslíme nad tým, že neexistuje „jeden a iba jeden“ existencializmus, ale jestvuje ich asi toľko, koľko poznáme existencialistov; a predstavíme si myšlienku ľudskej „vhodenosti do existencie“ od Martina Heideggera a pozorovanie, že ako ľudia sme „odsúdení byť […]

65. Nietzsche: Boh je mŕtvy. Dovidenia sloboda?

Nedávno som cez „messenger story“ zverejnil na 24 hodín krátky úryvok z eseje Vzbúrený človek od Alberta Camusa, kde ponúka zarážajúcu interpretáciu niektorých kľúčových myšlienok Friedricha Nietzscheho. Keďže táto pasáž vyvolala ako pozitívne tak i negatívne ohlasy, rozhodol som sa s vami dnes nad ňou zamyslieť. Nietzsche je básnikom a jedna interpretácia jeho diela naviac nemôže uškodiť Úryvok #1 […]

63. O troch druhoch slobody: ľudských právach, „ži a nechaj žiť“ a o cnostiach

V dnešnej dávke chcem poukázať na klasické trojité rozlíšenie povahy slobody. Reč bude (1) o slobode ako základom ľudskom práve; (2) o slobode ako o možnosti žiť a nechať žiť, teda robiť si čo chcem—a to buď úplne alebo iba dovtedy, pokiaľ druhému neubližujem a tým zamedzujem jeho slobode; a (3) o slobode ako o schopnosti urobiť nie hocičo čo chcem, ale […]

61. Wittgenstein o rodinnej podobnosti: nie rodičov a detí, ale slov

Podľa Gottloba Fregu majú slová—povedzme podstatné mená—istý základný význam a následne existuje viacero zmyslov, akoby nárečí, v ktorých vieme tieto slová používať.  Wittgenstein, o ktorom som už hovoril v #41 PD, tu videl problém s týmto základným významoch a navrhol definovať slová prostredníctvom ich prekrývajúcich a prelínajúcich sa podobností. Napr význam slova „hra“ bude pochádzať z významov mnohých vecí, o ktorých hovoríme ako […]

60. Päť mylných mýtov náboženskej negramotnosti

V dnešnej dávke sa v stručnosti pozrieme na päť mýtov rozšírených vo svete vedy a náboženstva. Povieme si niečo o vzťahu kresťanstva k plochej Zemi, vede, Galileovi, Brunovi a argumentu z dizajnu. Použitá a odporúčaná literatúra: 1. Andrej Zeman, „Naozaj si ľudia mysleli, že Zem je plochá?”, HistoryWeb (2014). 2. Ronald Numbers (ed.), Galileo Goes […]

59. Gottlob Frege o večernici, zorničke a Venuši

Dnes sa zamyslíme nad niektorými myšlienkami nemeckého filozofa, logika a matematika menom Gottlob Frege, ktoré rozpracoval vo svojej slávnej eseji „Über Sinn und Bedeutung“ („O zmysle a význame“; v ang. preklade „On Sense and Reference“) z roku 1892.  Táto esej je už dnes známou klasikou a mnohí ste o jeho základnom rozlíšení medzi zmyslom a významom slova už určite počuli; asi ale […]