Entries by Jakub Betinský

105. Rozhovor s Robertom Chovanculiakom o statkoch-zmätkoch, crowfundingu a filozofii

Dnes sa rozprávam s ekonomickým analytikom Robertom Chovanculiakom. I keď bolo červenou niťou nášho rozhovoru niečo, čo sa dnes nazýva filozofia ekonómie, každý pohľad na trhové vzťahy musí byť ukotvený v diskusii o povahe štátu, ktorá následne stojí na filozofickej antropológii—teda, kto sme ako ľudia a prečo sme takí.  Tu je ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme sa rozprávali: Čo je […]

103. Sokrates: nepreskúmaný život nie je hodný žitia

Kto bol ten aténsky ovad, ktorého dialektické uhryznutie vedelo mať dlhodobé následky? Prečo bol mnohými pokladaný za svätca, inými za skutočne osvieteného mudrca, a pritom bol svojimi spoluobčanmi demokraticky odsúdený na smrť za korumpovanie mládeže a bezbožnosť?  Dnes sa pozrieme na osobu aténskeho Sokrata, povieme si niečo o jeho živote a filozofickej metóde, a tiež sa pozrieme na to, prečo […]

101. Estetika: o piatich sudcoch estetického hodnotenia

Existuje štandard chuti? A keď hovorím o chuti, myslím tím umenie vo všetkých jeho podobách: od gastronómie, cez maľbu, hudbu, tanec či architektúru, fotografiu, literatúru a iné. Existuje nejaké kritérium alebo súbor kritériu, podľa ktorých by sme vedeli zhodnotiť a posúdiť či je niečo krásne alebo škaredé, chutné alebo odporné, dobré alebo zlé umenie?  Dnes sa spolu zamyslíme na […]

99. Integrita: máme konať podľa vlastného presvedčenia?

Máme konať výhradne podľa vlastného presvedčenia alebo by sme sa mali v prvom rade spýtať, či neexistuje nejaký vyšší projekt, ktorého by sme mali byť súčasťou?  Britský filozof Bernard Williams (1929-2003) je spoluautorom knihy Utilitarizmus: Pre a Proti (1973), kde utilitarizmus definuje ako konanie podľa cudzieho, externého vyššieho projektu a takýto morálny systém je útokom na našu integritu. Dnes […]

97. Duševné choroby bez duše?

Hovoriť o duševnom vlastníctve, duševných chorobách alebo duševnom zdraví dáva všetkým zmysel a je to potrebné. Existuje ale nejaká duša, ktorá dáva týmto opisom reality význam a garantuje ich zmysluplnosť? Alebo je to len všetko “akože”? Nejaká metafora, relikvia dávneho prežitku? V dnešná dávka bude úvodom do tohto prastarého konceptu a pozrieme sa hladne na to, ako […]

96. Vedecká sekularizácia: nahradí čoskoro veda náboženstvo?

Stáva sa náš svet čoraz viac sekularizovaný? Stoja prognózy, že veda čoskoro porazí náboženstvo na dobrom základe? A čo to v prvom rade znamená sekularizácia? Zaujíma vás odpoveď na tieto otázky? Výborne. V tom prípade je tu istá nenulová pravdepodobnosť, že vás bude zaujímať aj táto dávka! Použitá a odporúčaná literatúra Zuckerman, Shook (eds.), The Oxford […]

95. Subjektívna morálka či morálny nihilizmus?

Objektívna morálka neexistuje, lebo celá morálka je závislá od nás. Je subjektívna. Neexistuje externý morálky svet, ale iba akoby morálke okuliare, cez ktoré sa naň (a jeden na druhého) subjektívne pozeráme—a hodnotíme. De gustibus non est disputandum.  Ale čo ak je aj toto iba ilúzia a v podstate neexistuje rozdiel medzi správnym a nesprávnym konaním? Celý život je len […]

93. Objektívna morálka alebo de gustibus non est disputandum?

Môže byť morálka objektívna? Teda, sú dôvody na moje morálne konanie nezávislé od toho, čo si o nich myslím alebo či práve po danom rozhodnutí túžim? Alebo platí staré známe: de gustibus non est disputandum—proti chuti žiadny dišputát? Alebo, a do tretice, nič ako morálka vlastne neexistuje a každý si môže, ale dokonca musí robiť, čo chce? Dnes sa […]

91. Thomas Reid: filozofia zdravého rozumu

Čo je to ten zdravý rozum, alebo „common sense“, na ktorom stojí filozofia škótskeho osvietenca Thomasa Reida? Na vysvetlenie uvádza tento príklad: aj malá húsenica sa preplazí cez tisíc listov až kým nenájde ten, ktorý je vhodný pre jej stravu. Čo chcel týmto príkladom povedať? Aj to som si dnes povieme.  Použitá a odporúčaná literatúra: Ryan […]

89. Immanuel Kant: priepasť medzi svetom a mysľou

David Hume ho prebudil z jeho dogmatických driemot, ale namiesto toho, aby sa stal verným zástancom empirizmu, Immanuel Kant išiel o mnoho racionálnym míľ ďalej a dnes ho radíme medzi ne-empiristických, idealistických filozofov. Dnes si posvietime na jeho chápanie ľudského chápania a na to ako nadviazal na Humea, ako ho potom hodil cez palubu a ako sa Hume nakoniec na […]