173. Martin Heidegger: Liekom na hrozbu technológií sú umelci

Dnešná dávka je pokračovaním mojej 167. dávky o filozofii technológii, kde sme sa spoločne zamysleli nad ich morálnou neutrálnosťou. Čo sú to technológie a sú viac ako inštrumentom či nástrojom k dosiahnutiu nejakého cieľa? 

Dnes sa pozrieme na sľúbenú esej nemeckého filozofa Martina Heideggera, ktorý vystavil technológie intenzívnej analýze a kritike, ktorá ale nekončí v pesimizme. Pointa jeho kritiky už v predchádzajúcom zamyslení zaznela a v tejto dávke ponúknem zjednodušené predstavenie základného argumente jeho eseje, ktorá hľadá odpoveď na otázku toho, čo je to esencia technológií. Áno, technológie sú síce inštrumentálne, ale podľa Heideggera je ich esenciou skutočnosť, že nám pomáhajú odhaľovať pravdu, v čom spočíva aj ich hlavná hrozba.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME:  http://bit.ly/SME_davka173

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

ŠPECIÁL #6: Silná dávka pravidelného výberu o kultúre

Tento špeciál je ďalším crossoverom so satirickým politicastom Silný výber a s Martinom Jakubčom sme sa bavili o kultúre.

Hovorili sme o tom:

  • Čo je to kultúra, ako ju zadefinovať a prečo je vlastne trochu ťažké prísť s jasnou definíciou? 
  • Ako sa kultúra tvorí?
  • Ide o úmyselný proces alebo môžeme o kultúre hovoriť aj ako o vedľajšom následku nášho konania? 

V rozhovore sme spomenuli:

Súvisiace dávky: 

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez PATREON ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme! 

170. Rozhovor s Michalom Sabom: Nejde o záchranu našej planéty, ale o záchranu nás samých

Michal Sabo sa v rozhlasovom prostredí pohybuje už vyše dvadsať rokov, je moderátorom, vyštudovaným novinárom a kedysi sa venoval fashion priemyslu. Nespokojný so stavom životného prostredia sa stal greenfluencerom, chce, aby bola environmentálna výchova povinná už na základnej škole a je jedným z organizátorov stále prebiehajúcej petície #klimatapotrebuje.

Hovorili sme aj o tom:

  • Prečo nebyť sebecký „free rider“ a chrániť planétu? 
  • Sú environmentálne otázky to, čo by mohlo spojiť konzervatívcov a liberálov? 
  • Je príroda naša matka, macocha, sestra alebo učiteľka? 
  • Ako zmieriť našu dvojitú identitu organizmu a osoby? 
  • A nie je najlepším riešením nemať pre záchranu planéty radšej žiadne deti?

V rozhovore sme spomenuli:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

167. Tech-filozofia: Sú technológie morálne neutrálne?

Technológie vládnu svetu. Nové telefóny a tablety, autá či vesmírne rakety, automatizácia priemyselnej výroby, umelá inteligencia, tech-inovácie v zdravotníctve či búm sociálnych sietí a internetu ako takého. Jednoducho neexistuje oblasť nášho každodenného života, ktorá by nebola technologickým pokrokom poznačená. 

Čo sú to ale technológie? Slúžia oni nám alebo postupne a nevedome my im? Nemecký filozof Martin Heidegger slávne povedal, že technológie síce minimalizujú, či dokonca rušia vzdialenosť medzi ľuďmi, súčasne ich ale vôbec nerobia bližšími. Žijeme v instantnom virtuálnom svete, ale paradoxne sa zdá, že sa z našich vzťahov vytráca ľudskosť, zdvorilosť a dôvera.

Čo sú teda technológie? Prečo má toto slovo pôvodne do činenia s tkáčstvom a aký je morálny status technologického pokroku? Sú technológie morálne neutrálne a ich dobro je potom priamoúmerné cieľu, pre ktorý sú použité? A toto sú otázky, nad ktorými sa spoločne zamyslíme. 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

165. Kultúrno-etické otázky: Nezmyselná slovná hračka?

Kultúrno-etické otázky. Je táto fráza iba lokálnou slovnou hračkou v slovenčine? Je toto spojenie zmysluplné? Nejde náhodou o oxymoron? A ak nie, do akej miery si tieto dve slová odporujú a do akej sa dopĺňajú? A prečo nehovoríme radšej o kultúrno-morálnych otázkach, o morálnych dilemách či jednoducho etických otázkach? 

Dnes si posvietime na túto problematickú frázu a v závere sa posnažím obhájiť tvrdenie, že i keď toto slovné spojenie nie je nevyhnutne nezmyselné a nejde o prázdny koncept, i tak je skôr metaforickou slovnou hračkou, ktorá má tendenciu byť zavádzajúca.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka165 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

163. Mrav, morálka a etika: Nie je to to isté?

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka163 

Ak spravím gramatickú chybu alebo niečo zle vyslovím, je to zlé. Podobne, ak vykonám väčšiu či menšiu nespravodlivosť od podvádzania, krádeže či vraždy, tiež je to zlé. Podobne je zlé, ak v reštaurácii nahlas chlípem horúcu polievku alebo ak idem na červenú alebo vediem bezcieľny život, v ktorom stagnujem a nič, mohli by sme povedať, prospešné pre seba a druhých nerobím. 

Vo všetkých týchto prípadoch ide o niečo „zlé“ a v opačnom prípade „dobré“. Majú ale tieto slová iba jeden význam? Zdá sa, že určite nie. Ale ak ide o viacero významom, ako sa od seba odlišujú a v akom sú vzťahu? 

Odpoveď na tieto otázky sa nachádza v rozlíšení medzi mravom, morálkou a etikou, na ktoré sa pozrieme cez myšlienky súčasného českého filozofa Jána Sokola.  

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

161. Rozhovor s Jakubom Godom a Palom Hardošom: Je cancel culture viac ako anekdota?

Ešte pred vypočutím samotného rozhovoru vám odporúčam prečítať si Jakubov článok „Americká debata o ‚kultúre vymazávania‘: ako to dopadne, keď sa extrém extrémom vybíja“.

Jakub Goda sa publicisticky, analyticky a aktivisticky venuje dezinformáciam. Infiltroval sa do Hlavných správ, pomohol k tomu, aby Billa a Tesco vyhodili Zem a vek z predajní, za svoje blogy dostal novinársku cenu za rok 2016 a dve nominácie za rok 2017. Študoval na Fakulte managementu Univezity Komenského a neskôr Philosophy, Politics and Economics na University of York v Anglicky

Pavol Hardoš vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti zístatal MA a PhD so špecializáciou na politickú teóriu. Na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov UK pracuje od septembra 2015 ako odborný asistent a učí kurzy o rôznych teoretických aspektoch štúdia politiky. Venuje sa demokratickej teórii, politickej reprezentácii, modernej politickej filozofii a epistemickým aspektom demokracie. 

Súvisiace dávky: 

***   

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️(https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

159. Rozhovor s Rastislavom Káčerom: Nacionalizmus je kresťanská heréza

Hovorili sme aj o tom:

  • Čo je to národ, kedy táto idea vznikla, má ešte dnes komparatívnu evolučnú výhodu a ako naň vplýva globalizácia? 
  • Prečo je kresťanstvo anti-tézou nacionalizmu?
  • Ako spolu súvisí David Hume, darvinizmus a fungovanie spoločnosti? 
  • Kedy má konzervativizmus svoje nevyhnutné uplatnenie a kedy zase nie? 
  • A čo náš učí o živote a ľudskej identite Dobšinský a Homér? 

Rastislav Káčer je v súčasnosti predsedom bratislavského think-thanku GLOBSEC, od 2008 je prezidentom Slovenskej atlantickej komisie a 21 rokov slúžil v slovenskej zahraničnej službe. Okrem iného päť rokov slúžil ako slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch a neskôr v Maďarsku — a ako štátny tajomník na ministerstve obrany bol v 2001 zodpovedný za vyjednávania a vstup Slovenska do NATO. Žije pri Banskej Štiavnici a vo voľnom čase rád varí, fotografuje a stolárči.

V rozhovore sme spomenuli:

  • Elizabeth Marshall Thomas, The Old Way (2006), https://bit.ly/2COQJrQ
  • Colin Feltham, Matthew Alexandar Sarraf, and Michael Woodley, Modernity and Cultural Decline: A Biobehavioral Perspective Book by  (2019), https://bit.ly/2CWT4kf
  • Stefan Zweig, Erasmus of Rotterdam (1934)

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

156. Frankfurtská škola: Ako zreformovať Marxa?

Ak sú celé dejiny dejinami triednych bojov, kde je potom boj za osobnú slobodu jednotlivca, ktorý sa sám sebe odcudzil? Kto má tohto jednotlivca zobudiť z jeho iluzórneho šťastia? Racionalita, veda, technológie, kultúra či umenie? 

Dnes sa pozrieme na jedno z najvplyvnejších filozofických hnutí 20. storočia a počuť ste o ňom mohli ako o Frankfurtskej škole, ale tiež pod názvom Inštitút sociálneho výskumu (so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom) alebo aj pod označeniami ako kritická teória či neomarxizmus. Pozrieme sa na tri dôležité črty tejto školy, ktoré sa budú týkať Hegla, osvietenstva a tzv. masovej kultúry, a keďže sa jedná o myšlienkové hnutie, ktorého myšlienky sú živé a vplyvné aj dnes, určite sa k Frankfurtskej škole na podcaste ešte v budúcnosti vrátim. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka156 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

154. Štrukturalizmus: Posledná filozofická revolúcia?

Všetci dobre poznáte túto otázku: Čo bolo skôr? Sliepka alebo vajce? Čo ak by som sa vás ale spýtal, čo bolo skôr, teda, čo spôsobilo alebo od čoho záleží, že je niečo, čo poviem zmysluplné? Záleží od povahu vecí, o ktorých hovorím? Napríklad, že dom je dom, lebo existuje niečo, na čo viem ukázať a povedať, aha dom! Alebo záleží zmysluplnosť slova dom od toho, aké má miesto v celkovej štruktúre jazyka? Inými slovami, čo bolo skôr? Slová alebo vety? Objekty alebo štruktúra, ktorá ich spája? 

Ak ste naklonený k odpovedi, že zmysluplnosť nášho jazyka garantuje jeho štruktúra, tak potom vám blahoželám, a či už ste o tom vedeli alebo nie, ste štrukturalista! A o tom, kto štrukturalizmus vymyslel a prečo spôsobil začiatkom minulého storočia malú revolúciu si dnes povieme.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka154 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!