109. Rozhovor s Ondrejom Schützom o kritickom myslení, SDA a argumentačných fauloch politikov

Dnes sa rozprávam s Ondrejom Schützom, ktorý je riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie. Hlavnou témou nášho rozhovoru bolo síce kritické myslenie a dôkladne sme sa preto pozhovárali o tom, čo je to debatovanie a argumentácia.

  • Čo je to SDA, prečo vznikla čomu sa venuje? 
  • Čo je pravdy na kritike, že vychováva sofistov, manipulátorov a ľudí bez názoru, a teda neformuje charakter svojich členov?
  • Aký je rozdiel medzi debatou a diskusiou?
    O debate sa hovorí ako o súťaži. Prečo a ako taká súťaž prebieha a čo je úloha rozhodcu? 
  • Aký je rozdiel medzi argumentom a tvrdením? 
  • Prečo by mali vedieť ľudia argumentovať? 
  • Čo je to samotné kritické myslenie? 
  • Akých argumentačných faulov sa najčastejšie dopúšťajú naši politici?  
  • Ako na ne reagovať a bola nedávna argumentáciu Alojza Hlinu dobré či nie?  

V rozhovore sme spomenuli:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

107. Čo je to šťastie? Muška jenom zlatá

Šťastie. Čo je to šťastie? „Muška jenom zlatá!“—hovorí sa v známej filmovej klasike Škola základ života z 1938 a túto definíciu šťastia prebrali od českého básnika Adolfa Heyduka. 

Otázka šťastia je jedna z najdôležitejších otázok každodennej filozofie a asi aj z tohto dôvodu patrí v súčasnosti naša úplne prvá dávka medzi tri celkovo najpočúvanejšie epizódy. Dnes chcem preto pokračovať v snahe o odpoveď na otázku šťastia a to tým, že dám do kontrastu dve klasické interpretácie šťastie: na jednej strane je spôsobom, akým ho chápali antickí Gréci a na druhej strane je pohľad utilitaristický. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

105. Rozhovor s Robertom Chovanculiakom o statkoch-zmätkoch, crowfundingu a filozofii

Dnes sa rozprávam s ekonomickým analytikom Robertom Chovanculiakom. I keď bolo červenou niťou nášho rozhovoru niečo, čo sa dnes nazýva filozofia ekonómie, každý pohľad na trhové vzťahy musí byť ukotvený v diskusii o povahe štátu, ktorá následne stojí na filozofickej antropológii—teda, kto sme ako ľudia a prečo sme takí. 

Tu je ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme sa rozprávali:

  • Čo je to štát a prečo vlastne existuje?
  • Predchádzal štátu anarchický prirodzený stav?
  • O čom hovorí koncept pan-anarchie?
  • Definuje štát viac jeho teritórium alebo ústava? 
  • Ako mení rozvoj technológii formu štátu?
  • Je občianstvo vecou explicitného súhlasu alebo občanmi rodíme?
  • Prečo a odkedy vnímame štát a trh v opozícii? Ide vôbec o dichotómiu?
  • Prečo chápal Hegel súkromné vlastníctvo ako jednu z našich morálnych kvalít?
  • Je súkromné vlastníctvo základom občianskej spoločnosti? 
  • O čom je jeho nová kniha „Pokrok bez povolenia“ a prečo ju napísal?
  • Ako v rámci spoločnosti presvedčiť „čierneho pasažiera“, aby prispel na verejné dobro?
  • Je crowdfunding jeden z najefektívnejších spôsobov?
  • A prečo sú aj davy ľudí na Slovensku ochotné podporiť veľké množstvo crowdfundingových projektov a kampaní?

 V rozhovore sme spomenuli:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

103. Sokrates: nepreskúmaný život nie je hodný žitia

Kto bol ten aténsky ovad, ktorého dialektické uhryznutie vedelo mať dlhodobé následky? Prečo bol mnohými pokladaný za svätca, inými za skutočne osvieteného mudrca, a pritom bol svojimi spoluobčanmi demokraticky odsúdený na smrť za korumpovanie mládeže a bezbožnosť? 

Dnes sa pozrieme na osobu aténskeho Sokrata, povieme si niečo o jeho živote a filozofickej metóde, a tiež sa pozrieme na to, prečo o ňom Cicero slávne povedal, že bol prvým, kto zniesol filozofiu z nebies do príbytkov bežných ľudí.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:  

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

101. Estetika: o piatich sudcoch estetického hodnotenia

Existuje štandard chuti? A keď hovorím o chuti, myslím tím umenie vo všetkých jeho podobách: od gastronómie, cez maľbu, hudbu, tanec či architektúru, fotografiu, literatúru a iné. Existuje nejaké kritérium alebo súbor kritériu, podľa ktorých by sme vedeli zhodnotiť a posúdiť či je niečo krásne alebo škaredé, chutné alebo odporné, dobré alebo zlé umenie? 

Dnes sa spolu zamyslíme na jednou esejistickou klasikou od škótskeho filozofa Davida Humea, ktorú napísal v roku 1757 a neprekvapivo nesie názov „O štandarde chuti“. Ako od empirika, subjektivistu a sentimentalistu by sme od Humea mohli naozaj očakávať silný a na skúsenosti založený argument v prospech de gustibus non est disputandum. Paradoxne, Hume ponúka pravý opak v podobe piatich schopností či vlastností, ktoré všetky spolu umožnia človeku získať štandard estetického hodnotenia. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • David Hume (1757). “Of the Standard of Taste“, https://bit.ly/2KD9PlB
  • Mary Mothersill (1989). ‘Hume and the Paradox of Taste’ in George Dickie, Richard Sclafani and Robin Ronald (eds.), Aesthetics: A Critical Anthology, New York: St. Martin’s Press 
  • Jerrold Levinson (2002). ‘Hume’s Standard of Taste: The Real Problem’, Journal of Aesthetics and Art Criticism, 60, pp. 227-238. 
  • Rochelle Gurstein (2000). Taste and “the conversible world” in the eighteenth century. Journal of the History of Ideas61(2), 203-221.
  • Bence Nanay (2017). Perceptual learning, the mere exposure effect and aesthetic antirealism. Leonardo,50(1), 58-63. 

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

99. Integrita: máme konať podľa vlastného presvedčenia?

Máme konať výhradne podľa vlastného presvedčenia alebo by sme sa mali v prvom rade spýtať, či neexistuje nejaký vyšší projekt, ktorého by sme mali byť súčasťou? 

Britský filozof Bernard Williams (1929-2003) je spoluautorom knihy Utilitarizmus: Pre a Proti (1973), kde utilitarizmus definuje ako konanie podľa cudzieho, externého vyššieho projektu a takýto morálny systém je útokom na našu integritu. Dnes si predstavíme tento Williamsov argument namierený proti utilitaristickej morálke a uvidíme, prečo je to práve ľudské integrita, ktorá by mala byť podľa neho v srdci každého etického zmýšľania. 

Citovaný úryvok:

„Vec je taká, že človek sa identifikuje s tým svojim konaním, ktoré pramení z jeho vlastných plánov a postojov… a na najhlbšej úrovni je to toto konanie, ktoré s úplnou vážnosťou považuje za to, o čom jeho život je. Je absurdné od tohto človeka požadovať, že by sa mal jednoducho vzdať jeho vlastného projektu a rozhodovania a mal by konať podľa rozhodnutia, ktoré od neho vyžaduje utilitaristická kalkulácia. Tá mu predkladá súčty, ktoré pochádzajú zo siete utility a pôžitku, ktorú tvoria projekty iných. Takáto požiadavka konať podľa takto určeného vyššieho utilitaristického projektu tohto človek v reálnom zmysle odcudzuje od jeho skutkov a od zdroja jeho konania, ktorým sú jeho vlastné presvedčenia. Stáva sa tak kanálom medzi vstupnými informáciami zo súčtu projektov všetkých, vrátane jeho vlastného projektu, a medzi výstupom, ktorým má byť nejaká optimálna voľba. Takýto systém ale ignoruje jeden zásadný rozmer jeho konania a to ten, že jeho projekty a jeho rozhodovanie musí byť chápané ako skutky a voľby, ktoré plynú z plánov a postojov, s ktorými sa na najhlbšie úrovni identifikuje. V najdoslovnejšom zmysle slova tu tak ide o útok na jeho integritu.“

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Sophie-Grace Chappell a Nicholas Smyth, “Bernard Williams”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2X9imSc
  • Bernard Williams, Utilitarianism: For and Against (1973), with J.J.C. Smart, Cambridge: Cambridge University Press.
  • Bernard Williams, Ethics and the Limits of Philosophy (1985), London: Fontana.
  • Paul Russell, „Bernard Williams: Ethics from a human point of view“ (2018), TLC, https://bit.ly/2O8ss1A

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

97. Duševné choroby bez duše?

Hovoriť o duševnom vlastníctve, duševných chorobách alebo duševnom zdraví dáva všetkým zmysel a je to potrebné. Existuje ale nejaká duša, ktorá dáva týmto opisom reality význam a garantuje ich zmysluplnosť? Alebo je to len všetko “akože”? Nejaká metafora, relikvia dávneho prežitku?

V dnešná dávka bude úvodom do tohto prastarého konceptu a pozrieme sa hladne na to, ako vznikal a prečo dnes namiesto duše skôr hovoríme o psychike alebo mysli. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

95. Subjektívna morálka či morálny nihilizmus?

Objektívna morálka neexistuje, lebo celá morálka je závislá od nás. Je subjektívna. Neexistuje externý morálky svet, ale iba akoby morálke okuliare, cez ktoré sa naň (a jeden na druhého) subjektívne pozeráme—a hodnotíme. De gustibus non est disputandum

Ale čo ak je aj toto iba ilúzia a v podstate neexistuje rozdiel medzi správnym a nesprávnym konaním? Celý život je len jeden nechutný a nezmyselný vtip. Treba ho žiť? 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Richard Joyce, “Moral Anti-Realism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://stanford.io/31VP7mT
  • James Dreier, “Projectivism”, Encyclopedia of Philosophy (2019),  https://bit.ly/2PuCyw8
  • Mark van Roojen, “Moral Cognitivism vs. Non-Cognitivism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2MUkpX2
  • Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007)

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

93. Objektívna morálka alebo de gustibus non est disputandum?

Môže byť morálka objektívna? Teda, sú dôvody na moje morálne konanie nezávislé od toho, čo si o nich myslím alebo či práve po danom rozhodnutí túžim? Alebo platí staré známe: de gustibus non est disputandum—proti chuti žiadny dišputát? Alebo, a do tretice, nič ako morálka vlastne neexistuje a každý si môže, ale dokonca musí robiť, čo chce? Dnes sa pozrieme na prvú z týchto otázok a v budúcej dávke budeme pokračovať s ďalší dvoma

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Geoff Sayre-McCord, „Moral Realism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/35OHEcm
  • Shin Kim, „Moral Realism“, The Internet Encyclopedia of Philosophyhttps://bit.ly/2N1Rmjd
  • Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007)

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

91. Thomas Reid: filozofia zdravého rozumu

Čo je to ten zdravý rozum, alebo „common sense“, na ktorom stojí filozofia škótskeho osvietenca Thomasa Reida? Na vysvetlenie uvádza tento príklad: aj malá húsenica sa preplazí cez tisíc listov až kým nenájde ten, ktorý je vhodný pre jej stravu. Čo chcel týmto príkladom povedať? Aj to som si dnes povieme. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Ryan Nichols a Gideon Yaffe, „Thomas Reid“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy  (2016), https://stanford.io/35AP6I7
  • Marina Folescu „Thomas Reid: Philosophy of Mind“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2ONm2Hd
  • Daniel N. Robinson, „Thomas Reid and the Scottish School“, videokurz Great Ideas of Philosophy, 2nd Edition, The Great Courses (2004), https://bit.ly/2m79xKl
  • Daniel N. Robinson, „Reid’s Critique of Hume“, videokurz, Oxforská univezita (2014), https://bit.ly/2ME8fQI
  • Eva Peterková, „Thomas Reid and Notion of Common Sense“, Ostium (2015), https://bit.ly/35BWrXI

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit