190. Bernard Williams: Ako sa nedať zotročiť morálkou

/in , /by

Morálka sa často chápe ako systém hodnôt, pravidiel a princípov, ktoré, ak sú správne nastavené, nám má pomôcť viesť dobrý život. Samozrejme, morálok existujú rôzne druhy, ale predpoklad je ten, že ak si vyberieme ako celá spoločnosť tú správnu, potom sa nám bude žiť dobre. A v tomto bode prichádza na scénu britský filozof Bernard Williams a do týchto pokojných vôd nášho morálneho jazierka hádže dosť veľký kameň. 

O Williamsovi som už hovoril v 99. dávke a v závere ju pripomeniem, ako skvelé pokračovanie ten dnešnej, ktorá bude kritická práve voči morálke: voči morálke ako morálnemu systému. Čo nám Williams ponúka je návod, ako sa morálkou nenechať zotročiť a ako vysvetlím už o chvíľu, sám ju prirovnáva k systému otrokárstva. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Bernard Williams, Ethics and the Limits of Philosophy (1985), London: Fontana.
  • Sophie-Grace Chappell a Nicholas Smyth, “Bernard Williams”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2X9imSc
  • Bernard Williams, Utilitarianism: For and Against (1973), with J.J.C. Smart, Cambridge: Cambridge University Press.
  • Bryan Magee in conversation with Bernard Williams on Linguistic Philosophy (BBC, 1977), https://bit.ly/2N5I09G
  • Bryan Magee in conversation with Bernard Williams on Descartes (BBC, 1987), https://bit.ly/3jtkobj
  • Paul Russell, „Bernard Williams: Ethics from a human point of view“ (2018), TLC, https://bit.ly/2O8ss1A
  • Margaret Shea discusses Bernard Williams’ “A Critique of Utilitarianism”, https://bit.ly/2YX6moH

***

Staň sa našim patrónom/kou ? patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo ?  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

189. Príbeh DNA: Od molekuly života po programovací jazyk

/in , /by

Dnes si s Mirom rozpovieme prvú časť príbehu o DNA, molekule života. Postupne prejdeme od jej objavu až po jej budúcnosť a rozširovanie vlastností. A túto dávky si môžete tiež prečítať ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Watson, The Double Helix: A Personal Account of the Discovery of the Structure of DNA, 2001.
  • Williams, Unravelling the Double Helix: The Lost Heroes of DNA, 2019.
  • Dawkins, The Selfish Gene, 1976.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

188. Astroteológia a kresťanské debaty o mimozemšťanoch

/in /by

Aké pohľady mali kresťania na existenciu mimozemšťanov a ako s tým súvisí takzvaná astroteológia?

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Brooke, “Natural theology and the plurality of worlds – Observations on the Brewster-Whewell debate”, 1976.
  • Crowe, Extraterrestrial Life Debate, Antiquity to 1915: A Source Book, 2008.
  • Crowe, The Extraterrestrial Life Debate, 1750-1900, 2011.
  • Peters, “Astrobiology and Astrochristology”, 2016.
  • Vakoch (ed.), Astrobiology, History, and Society, 2013.
  • Whewell, Of the Plurality of Worlds: An Essay, 1853.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

187. Rozhovor s Marekom Váchom: o bioetike a hodnote života počas pandémie

/in , /by

Dnes sa rozprávam s molekulárnym biológom a bioetikom Marekom Váchom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je bioetika, konkrétne lekárska etika, a aké rôzne hodnotové prístupy v nej  existujú?
  • Môže lekár niekedy pacientovi povedať bielu, milosrdnú lož? 
  • Ako sa dajú v bioetike aplikovať vedecké empirické odpovede na filozofické neempirické otázky ohľadne života a smrti? 
  • Nie je celá bioetika koniec koncov zredukovateľná na utilitarizmus, teda na zabezpečenie čím väčšieho blaha pre čím viacerých? 
  • A podľa akých princípov by sa pri zaplnenej nemocnici rozhodovalo, ktorého pacienta v ťažkom štádiu ochorenia Covid-19 ešte napojiť na pľúcnu ventiláciu a ktorého už nie? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Marek Vácha sa narodil v roku 1966 v Brne, kde neskôr vyštudoval molekulárnu biológiu a genetiku na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity. Dnes pracuje ako prednosta Ústavu lekárskej etiky na 3. Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde tiež pôsobí ako duchovný pri Kostole najsvätejšieho Salvátora a je autorom viac ako 10 kníh a vysokoškolských učebníc na tému lekárskej a environmentálnej etiky, spirituality či evolúcie.

Súvisiace dávky:

***

Podpor nás na ? patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom ?pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

186. Ako urobiť geneticky upravené baktérie bezpečnými?

/in , /by

Dnes Miro rozpráva o biobezpečnosti a spôsoboch, akými bioinžinieri geneticky upravené bunky robia bezpečnými.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Referencie 

[1] Lee, J. W., Chan, C. T. Y., Slomovic, S., & Collins, J. J. (2018). Next-generation biocontainment systems for engineered organisms. Nature Chemical Biology, 14(6), 530–537. https://doi.org/10.1038/s41589-018-0056-x

[2] Brenner, K., You, L., & Arnold, F. H. (2008, September). Engineering microbial consortia: a new frontier in synthetic biology. Trends in Biotechnology. https://doi.org/10.1016/j.tibtech.2008.05.004

[3] McCardell, R. D., Pandey, A., & Murray, R. M. (2019). Control of density and composition in an engineered two-member bacterial community. BioRxiv, 632174. https://doi.org/10.1101/632174

[4] D’souza, G., & Kost, C. (2016). Experimental Evolution of Metabolic Dependency in Bacteria. PLoS Genet, 12(11), 1006364. https://doi.org/10.1371/journal.pgen.1006364

[5] Kunjapur, A. M., Napolitano, M. G., Hysolli, E., Appleton, E. M., Schubert, M. G., Jones, M. A., … Church, G. M. (2020). Synthetic auxotrophy remains stable after continuous evolution and in co-culture with mammalian cells. BioRxiv, 2020.09.27.315804. https://doi.org/10.1101/2020.09.27.315804


[6] Pinheiro, F., Warsi, O., Andersson, D. I., & Lässig, M. (2020, July 2). Predicting trajectories and mechanisms of antibiotic resistance evolution. ArXiv. arXiv. https://doi.org/10.1101/2020.07.02.184622

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

185. Scientizmus: Bude mať veda odpoveď na všetko?

/in /by

Bude môcť veda odpovedať na všetko, aj na otázky, ktoré až dodnes neboli typicke vedecké? Dnešná dávka je o úvode do scientizmu:  

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

184. Wittgenstein: Tajomstvo neexistuje

/in , /by

Tajomstvo neexistuje, alebo presnejšie preložené, nič nie je skryté. Tento výrok sa pripisuje rakúsko-britskému filozofovi Ludwigovi Wittgensteinovi, o ktorom som niekoľkokrát na podcaste už hovoril a dnes by som chcel spraviť niečo nové, ale neprekvapivé. 

Rád by som sa s vami vrátil k 41. dávke o jeho filozofii jazyka a význam fascinujúcich konceptov jeho rannej a neskoršej filozofie predstaviť v ešte jasnejšom svetle a kontexte. A tento nový uhol pohľadu je práve pohľad na jeho filozofiu cez tvrdenie, že tajomstvo neexistuje – nič nie je skryté.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Ludwig Wittgenstein, Philosophical Investigations (1958)
  • A. C. Grayling, Wittgenstein: A Very Short Introduction (2001)
  • Norman Malcolm, Nothing is Hidden: Wittgenstein’s Criticism of his Early Thought (1986)
  • Premise Podcast, rozhovor s prof. Constantine Sandisom o filozofii Ludwiga Wittgensteina, https://bit.ly/3ib9ZAm
  • BBC In Our Time, Wittgenstein (2003), http://bbc.in/39Cf013

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

183. Rozhovor s Pavlom Čekanom: Na Slovensku potrebujeme fabriku na DNA

/in , /by

Pavol Čekan získal doktorát v chémii na University of Iceland v roku 2009. Ako postdoktorand na Rockefellerovej univerzite Pavol vyvinul inovatívne metódy skúmania nukleových kyselín. Je expertom na syntézu  modifikovaných oligonukleotidov  a spektroskopickú analýzu štruktúry a funkcie nukleových kyselín. Predtým ako založil spoločnosť Multiplex DX, 4 roky pracoval v špičkovej inštitúcii venujúcej sa výskumu rakoviny – National Cancer Institute (NCI). 

Pavol je autorom viac ako 35 vedeckých publikácií, vlastníkom troch patentov a je členom Vedeckého poradného zboru Ministerstva zdravotníctva Slovenskej Republiky. Je tiež členom exkluzívnej siete výkonných riaditeľov spoločností s vysokým rastovým potenciálom nazývanej Mindshare a získal niekoľko prestížnych ocenení za úspechy v oblasti biznisu a vedy.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

182. Čo vraví veda o duši?

/in /by

V tejto dávke sa pozrieme na to, čo vraví veda o duši, konkrétne na to, aké má poznatkové a metodologické námietky a aké môžu byť niektoré odpovede zástancov tradičného konceptu duše.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Online prednášky:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

181. Rozhovor s Janom Tkáčom: Hudba ako filozofická otázka

/in , /by

Ján Tkáč započal svoju púť ako hudobný pedagóg, aby sa neskôr dostal k hudbe ako odboru štúdia i praxe. Venoval sa dejinám liturgie, gregoriánskemu chorálu i starej hudbe na University of Cambridge, ale aj hudbe 20. a 21. storočia na Katedre hudobnej výchovy PdF Uk. Ako absolvent oživil výber omší od skladateľa Uthendala z Košického polyfónneho kódexu z prelomu 15. a 16. storočia. Dnes okrem iného pôsobí aj ako odborný konzultant pre hudbu v súkromnom školstve a spolu s kolegami vyvíja slovenské kurikulum pre základnú školu v duchu slobodných umení; no a po Bachovi počúva najradšej Živé kvety a náruživo obľubuje octové čipsy.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!