245. Môže byť niekedy vojna spravodlivá?

Môže byť za určitých okolností vojna spravodlivá? Čo je vlastne pointou tejto otázky? Zdá sa, že samotný pojem „spravodlivá vojna“ je oxymoron rovnako ako „teplý sneh“ či „ubližujúca láska“, ale zástancovia tejto teórie, ktorá je stará – nuž veľmi stará – by oponovali jednoduchou otázkou: Ak by vojna nebola nikdy správna, teda, ak by nebolo nikdy morálne prípustné brániť sa násiliu, ktoré si nás chce nielen podmaniť, zotročiť či zabiť nás, ale taktiež zničiť hodnoty, inštitúcie a ideály, ktoré sme si roky budovali a udržiavali; no ak by nebolo správne brániť, čo je nám drahé, je riešením len pacifizmus, nulová tolerancia násilia, úplná poddajnosť a žitie podľa princípu „mocní robí, čo chce, a slabí trpí to, čo musí“? 

Ako verím začínate vidieť, otázka možnosti tzv. spravodlivej vojny je komplexná, kontroverzná, ale taktiež nevyhnutná – a ako si o chvíľu povieme, síce jej korene siahajú do antiky, prvú jasnú formuláciu tzv. teórie spravodlivej vojny nachádzame až u kresťanských mysliteľov ako Augustína z Hippo a neskôr u Tomáša Akvinského a oživenie tejto teórie máme možnosť vidieť aj v druhej polovici dvadsiateho storočia. Aké sú teda princípy, podľa ktorých sa má daná krajina správať počas vojny a dokonca podmienky, ktoré jej umožňujú do vojny vstúpiť? 

Prečítajte si túto dávku ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

243. C. S. Lewis: Ako žiť vo vojnových časoch?

Dnes vám chcem priblížiť niekoľko rád, ktorá nám z obdobia Druhej svetovej vojny zanechal C. S. Lewis, britský spisovateľ, laický teológ a profesor stredovekej literatúry na Oxforde a Cambridgi, ktorého dospelý život bol poznačený skúsenosťou ako Prvej a Druhej svetovej vojny, ale taktiež nástupom vojny studenej.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

241. Rozhovor s Dagmar Kusou a Michalom Vašečkom o spravodlivosti

Dnes sa rozprávam s politologičkou Dagmar Kusou a sociológom Michalom Vašečkom a tu je malá ochutnáva z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Ak je spravodlivosť dať každému, čo mu patrí, čo mne/nám patrí?
  • Prečo je lepšie nespravodlivosť znášať ako konať?
  • A môže byť spravodlivosť bez Boha? Inými slovami, nepredpokladá koncepcia spravodlivosti inú formu Posledného súdu? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte mojich hostí predstaviť: 

Dagmar Kusá je politologička, ktorá študovala na Univerzite Komenského a PhD z politických vied získala na Bostonskej univerzite. V súčasnosti učí na BISLE, Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií a to predmet Medzinárodná spolupráca a riešenie konfliktov, a je tiež viceprezidentkou Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku. Medzi oblasti jej akademického záujmu patrí politické využívanie kolektívnej pamäte, etnická identita, občianstvo a menšiny, a aktuálne sa hlavne zameriava na prejavy kultúrnej traumy vo verejnom diskurze. 

Michal Vašečka je sociológ, doktorandský titul získal na Masarykovej univerzite a v súčasnosti sa zaoberá problematikou etnicity, rasy a migrácie, a tiež o otázkami populizmu, extrémizmu, spoločenských hnutí a občianskej spoločnosti. Tiež učí na BISLE a od 2016 je v Redakčnej rade DenníkaN. Je zakladateľom a bývalým riaditeľom Centra pre výskum etnicity a kultúry, pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, osem rokov bol konzultantom pre Svetovú banku, dlhoročne zastupuje Slovensko v Európskej komisii proti rasizmu a netolerancii a je programovým riaditeľom think tanku Bratislava Policy Institute. 

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

240. Rozhovor s Annou Hogenovou o živote z vlastného prameňa

Dnes sa rozprávam s českou filozofkou a fenomenologičkou Annou Hogenovou a tu je malá ochutnáva z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je to filozofia a prečo je dnes potrebnejšia ako kedykoľvek predtým?
  • Prečo sa človek dostáva k vlastnej duši cez kladenie bytostných otázok? 
  • A čo to znamená žiť z vlastného prameňa? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte moju hostku predstaviť: 

“Anna Hogenová sa narodila v roku 1946 a na gymnáziu patril medzi jej učiteľov aj Zdenek Svěrak. Neskôr študovala na Fakulta tělesné výchovy a sportu Univerzity Karlovy a tiež na Fakulte filozofie UK. V 1975 vstúpila z pragmatických dôvodov do KSČ, časom začala inklinovať k fenomenológii Edmunda Husserla a Jana Patočku a po 1989 sa zoznamuje a začína spolupracovať s českými filozofmi ako Jan Sokol a Zdenek Pink, ktorí vstup do KSČ odmietli. 

V súčasnosti prednáša na Pedagogickej fakulte UK, kde je zároveň vedúca Oddelenia filozofie a etiky a na Husitskej teologické fakulte UK, kde je vedúca Katedry filozofie. Zaoberá sa témami ako chápanie pravdy ako neskrytosti (aletheia), ktoré v 20. oživil Martin Heidegger, a tiež sa zaujíma o filozofický pohľad na telo a telesnosť a o filozofiu športu. 

Docentkou sa stala v roku 1992 a profesorkou v 2006, je autorkou viacerých kníh a v 2019 s ňou vyšiel knižný rozhovor s názvom Žít z vlastního pramene: Rozhovory o životě a filosofii s Annou Hogenovou.”

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

238. Alasdair MacIntyre: Racionalita ako životopis ľudstva

Alasdair MacIntyre. Škótsky morálny filozof, ktorý patrí k jedným z najvplyvnejších etikov druhej polovice minulé storočia a taktiež storočia súčasného. Minulý mesiac oslávil svoje 93. narodeniny a dnes vám chcem priblížiť jednu z jeho známym a vplyvných myšlienok, teda jeho chápanie racionality, ktoré je doslova proti-osvietenské. Racionalita nie je abstraktne objektívna až neosobná, ale viaže sa podľa neho nevyhnutne na živú tradíciu ľudských komunít a príbehy a texty, ktoré tieto tradície tvoria. Racionalita je tak životopisom ľudstva a ľudských spoločenstiev.

Prečítajte si túto dávku ako článok na SME.

ERRATUM: v 13:15 mylne zaznelo, že podľa MacIntyra sú racionalita a komunita ľudí využívajúca racionalitu “od seba nezávislé”. V textovej podobe dávky je to správne, a teda že sú “na sebe závislé”.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Alasdair MacIntyre, Whose Justice? Which Rationality? (1988)
  • recenzia na knihu Whose Justice? Which Rationality?, https://bit.ly/3rBUIyV
  • Alasdair MacIntyre, After Virtue (1981)
  • Alasdair MacIntyre, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/3siTdo8
  • Lawrence Cahoone, „Rediscoverning the Premodern“, The Modern Intellectual Tradition: From Descartes to Derrida, https://bit.ly/3354XSK
  • prednášky A. MacIntyra, https://bit.ly/334YVBx

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

236. Rozhovor s Michalom Handzušom a Samom Marcom o filozofii a potrebe športu

Dnes sa rozprávam s bývalým hokejistom Michalom Handzušom a prekladateľom a publicistom Samom Marcom. Keďže týchto pánov verím netreba predstavovať, nech sa páči, toto je ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili.

  • Ak hovorím o hokeji, futbale, tenise, šachu alebo PlayStation hrách, hovorím o športe. Ale čo je to “šport“ vlastne je a aký je jeho vzťah k tej časti reality, ktorú nazývam hra?
  • Prečo v kontexte športu hovoríme o kalotagatii, teda, že zdravie tela je prepojené so zdravou mysľou? Vedie pohyb tela k pohybu mysle? Je možné športom kultivovať charakter človeka a vytvoriť či upevniť jeho hodnoty?
  • A sú tzv. e-sports (napr. turnaje v počítačových hrách) skutočným športom či len nálepkou na individualistickú dušu, ktorá dostala defekt z nadmerného používania moderných technológií?

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

  • rozhovor s filozofkou Annou Hogenovou na podcast Přes Příkop (2021), „Vítězství si nepojistíte, sport nás učí riskovat“, https://bit.ly/3AqBa3h
  • rozhovor s Hogenovou v Studiu Leondardo Českého rozhlasu (2015), „Od sportu k filosofii a naopak“, https://bit.ly/3IxOS74
  • kniha rozhovor s Hogenovou, „Žít z vlastního pramene: Rozhovory o životě a filosofii s Annou Hogenovou“ (Malvern, 2019), https://bit.ly/3422Yim
  • kniha českého filozofa Jana Sokola, „Etika, život, instituce“ (Vyšehrad, 2014),https://bit.ly/3nOLU6k

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

235. Rozhovor Jakuba a Andreja: Filozofia a teológia Matrixu

Aká filozofia a teológia sa skrýva za kultovým filmom Matrix – teda trilógiou ako aj novým pokračovaním? Ako je v ňom chápaná realita a ako sa toto chápanie naprieč filmami mení? Je v Matrixe nejaký Boh? Je Neo mesiáškou postavou a pracujú tieto filmy s konceptom hriechu?

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? ❤️ Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

233. Nietzscheho otázka: Môžu byť Vianoce bez Boha?

Idú Vianoce. Minulý týždeň sa vám môj podcastový kolega Andrejov prihovoril s vianočnou dávkou o pretrvávajúcej pútavosti náboženských príbehov, a teda aj toho vianočného, a ja som si pre vás tiež pripravil malé vianočné rozmýšľanie. Dnes sa pozrieme na asi najcharakteristickejšiu vianočnú hodnotu: ľudskosť či ľudskú dôstojnosť 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Zdroj obrázka: https://bit.ly/3qv7gq7

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

231. Rozhovor s Jánom Markošom o šachu, filozofii a dobrom živote

Dnes sa rozprávam s Jánom Markošom, šachovým veľmajstrom a autorom kníh o kritickom myslení a aplikovanej etike, a toto je malé ochutnáva z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Ako sa dostal o šachu k písaniu o kritickom myslení a etických otázkach a vidí nejaký vzťah medzi šachom a filozofiou?  
  • Ako podľa neho súvisí dobro jednotlivca a dobro spoločnosti a prečo je potrebné tu aplikovať dva druhy etického rozmýšľania?
  • A ako vníma ľudskosť či ľudskú dôstojnosť? Súhlasil by s Nietzschem, že ak je Boh mŕtvy, tak je radikálnym spôsobom ohrozené aj naše chápanie ľudskosti?  

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: 

Je spisovateľom a lektorom kritického myslenia. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zlom a v roku 2021 kniha Bližšie k sebe.

Je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada. (zdroj: Dennik N)

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

230. Platónov dialóg Gorgias: Moc je jediné právo

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a poviem to na rovinu. Platón a jeho dialógy definovali filozofiu, a to ako do šírky (teda toho o čom filozofia uvažuje), tak aj do hĺbky (teda ako o tom uvažujeme). Dnes sa chcem s vami pozrieť na jeden z jeho asi najosobnejších dialógov, ktorý nesie meno po slávnom antickom rečníkovi a sofistovi Gorgiasovi. Reč bude o rétorike, ale hlavne o dobrom živote a spravodlivosti a či sa vlastne vôbec oplatí byť spravodlivý, ak sa zdá, že moc a sila sú jediným právom.

Prečítajte si túto dávku ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!