258. Rozhovor s Jakubom Gulíkom: Humor je vážna vec

/in , /by

Dnes sa rozprávam so stand-up komikom Jakubom Gulíkom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili.

  • Čo je to humor? A čo robí dobrý vtip dobrým?
  • Je možné, aby sa každý človek zasmial na rovnakom vtipe alebo majú ľudia naprieč časom a priestorom zásadne iný zmysel pre humor?
  • Kde je hranica medzi humorom či ubližujúcim zosmiešnením? Je možné robiť si srandu zo všetkého? Alebo naopak, nie je to náhodou nevyhnutné?
  • A ako nám môže humor pomôcť znižovať polarizáciu, ktorú v spoločnosti živia kultúrne vojny? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť.

Jakub žije od detstva v Dubnici nad Váhom, kde navštevoval aj miestnu Strednú priemyselnú školu. Zmaturoval ako elektrikár, čo nemalo nijaký vplyv v jeho kariére komika. Stand-upu sa venuje takmer 8 rokov a je členom zoskupenia Silné Reči. Najnovšie sa tento rok stal tvárou Ťažkého Týždňa, kde pôsobí ako moderátor a spoluscénarista.

Súvisiace dávky:

V rozhovore sme spomenuli:

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!Likes

257. Čo je pointa vzdelávania?

/in , , /by

O čom má a nemá byť vzdelávanie? Ako vznikol a ako riešiť stret a rozkol medzi humanitnými a vedeckými (exaktnými) disciplínami? Sú vzdelaní ľudia súčasne aj múdri? V dnešnom letnom rozhovore sa o týchto otázkach bavia tvorcovia Pravidelnej dávky Jakub a Andrej.

Súvisiace dávky

Použitá a odporúčaná literatúra 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? ❤️ Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

255. Rozhovor s Michalom Vašečkom: Konzervatívci a liberáli musia byť spojenci

/in , /by

Dnes sa rozprávam so sociológom Michalom Vašečkom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili.

  • Prečo potrebuje Slovensko spojenectvo liberálov a konzervatívcov? Aké sú styčné body v ich nazeraní na svet, spoločnosť a jednotlivca?  
  • Aké sú pokušenia ako liberalizmu tak aj konzervativizmu, vzhľadom na ich možnú extremizáciu?
  • Vzhľadom na konzervativizmus, o čo ide pri pokušení tzv. “politického kresťanstva”, odklon od kresťanskej demokracie k neoľudáctvu a prečo tu badať negatívny vplyv evanjelikálov?

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť.

Svoj doktorandský titul získal na Masarykovej univerzite a v súčasnosti sa zaoberá problematikou etnicity, rasy a migrácie, a tiež o otázkami populizmu, extrémizmu, spoločenských hnutí a občianskej spoločnosti a je programovým riaditeľom think-thanku Bratislava Policy Institute. Pôsobil na Masarykovej Univerzite v rokoch 2002 do 2017, od roku 2015 učí na BISLE, od 2016 je v Redakčnej rade DenníkaN. V rokoch 1996 až ’97 pôsobil na New School University v New Yorku, v 1998 na University of London, od 2008 do 2009 na Georgetown University a v 2016 bol rezidenčným výskumníkom na Oxfordskej univerzite v rámci programu ISGAP. Je zakladateľom a bývalým riaditeľom Centra pre výskum etnicity a kultúry, pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, osem rokov bol konzultantom pre Svetovú banku a tiež dlhoročne zastupuje Slovensko v Európskej komisii proti rasizmu a netolerancii, ktorá je ľudsko-právnym orgánom Rady Európy. (Zdroj: BPI)

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

253. Rozhovor s Fedorom Blaščákom: Na Slovensku sa demokracii ešte len učíme

/in , /by

Dnes sa rozprávam s filozofom a aktivistom Fedorom Blaščákom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili.

  • Čo je to filozofia a dokázala by nejakým spôsobom pomôcť populizmom zmietanému Slovensku?
  • Kedy sa Slovensko rozdelilo na konzervatívny a liberálny tábor, ako z toho von a prečo by nemal byť konzervativizmus výhradne kresťanský? 
  • Prečo dnes každému odporúča prečítať si Huntingtonovu knihu The Clash of Civilisations a prečo je správne nazývať vojnu v Ukrajine kultúrnou vojnou?
  • A neprevzal sa seba sekulárny štát náboženskú úlohu garantovať ľudskú dôstojnosť? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť.„Fedor Blaščák je nezávislý konzultant, publicista a aktivista. Vyštudoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Zaoberá sa súčasnými dejinami a politikou pamäti, filozofiou, vzdelávaním a kultúrou. Samostatne zostavil knihy Engerau (2005, CKO) a Amnestie. Sloboda ako hrubá čiara za minulosťou (2019, Slovart).“ (Zdroj: SME)

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

251. Čo sú to vlastne hodnoty?

/in , /by

Slovo „hodnoty“ je nám dôverne známe. Každý nejaké máme, na mnohých sa zhodneme, za niektoré by sme mali byť schopní dokonca položiť život. Priateľstvo, rodina, láska, sloboda, spravodlivosť, rovnosť – to všetko sú príklady niečoho, čo by sme asi nazvali hodnota. 

Čo sú to ale hodnoty? Aký má toto slovo vlastne význam, menil na naprieč storočiami a je možné, že sa po vypočutí dnešnej dávky už nebudete nikdy nad hodnotami rozmýšľať rovnako ako doteraz? 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

249. P. F. Strawson: Slobodu máme v krvi

/in , /by

Existuje slobodná vôľa? Ak áno, ako je to možné, ak sa svet, v ktorom žijeme, javí byť skrz na skrz deterministický? Otázka slobody je jedna z tých veľkých otázok, ku ktorej je potrebné sa stále vracať. Robíme to aj my na podcaste, doteraz sme jej priamo či nepriamo venovali desať dávok, z ktorých časť odporúčam v popise tej dnešnej. 

Dnes nadviažem na Andrejovu dávku č. 210 o spore medzi slobodnou vôľou a determinizmom a ponúknem kritický pohľad na tento konflikt z pera britského filozofa Petra Strawsona. Prezentoval ho v známej a vplyvnej eseji z roku 1962 s názvom „Sloboda a resentiment“ a jeho riešenie tohto sporu je pre mnohých inšpiratívne aj dnes. 

Prečítajte si túto dávku ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

247. John Rawls: Spravodlivosť ako férovosť

/in , /by

Spravodlivosť je veľmi starý koncept a dnes vám chcem predstaviť a pozvať vás do rozmýšľania o spravodlivosti z pohľadu jednej relatívne nedávnej teórie. Jej autorom je americký filozof John Rawls a spravodlivosť by sme mali chápať ako férovosť.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

245. Môže byť niekedy vojna spravodlivá?

/in , /by

Môže byť za určitých okolností vojna spravodlivá? Čo je vlastne pointou tejto otázky? Zdá sa, že samotný pojem „spravodlivá vojna“ je oxymoron rovnako ako „teplý sneh“ či „ubližujúca láska“, ale zástancovia tejto teórie, ktorá je stará – nuž veľmi stará – by oponovali jednoduchou otázkou: Ak by vojna nebola nikdy správna, teda, ak by nebolo nikdy morálne prípustné brániť sa násiliu, ktoré si nás chce nielen podmaniť, zotročiť či zabiť nás, ale taktiež zničiť hodnoty, inštitúcie a ideály, ktoré sme si roky budovali a udržiavali; no ak by nebolo správne brániť, čo je nám drahé, je riešením len pacifizmus, nulová tolerancia násilia, úplná poddajnosť a žitie podľa princípu „mocní robí, čo chce, a slabí trpí to, čo musí“? 

Ako verím začínate vidieť, otázka možnosti tzv. spravodlivej vojny je komplexná, kontroverzná, ale taktiež nevyhnutná – a ako si o chvíľu povieme, síce jej korene siahajú do antiky, prvú jasnú formuláciu tzv. teórie spravodlivej vojny nachádzame až u kresťanských mysliteľov ako Augustína z Hippo a neskôr u Tomáša Akvinského a oživenie tejto teórie máme možnosť vidieť aj v druhej polovici dvadsiateho storočia. Aké sú teda princípy, podľa ktorých sa má daná krajina správať počas vojny a dokonca podmienky, ktoré jej umožňujú do vojny vstúpiť? 

Prečítajte si túto dávku ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

243. C. S. Lewis: Ako žiť vo vojnových časoch?

/in , /by

Dnes vám chcem priblížiť niekoľko rád, ktorá nám z obdobia Druhej svetovej vojny zanechal C. S. Lewis, britský spisovateľ, laický teológ a profesor stredovekej literatúry na Oxforde a Cambridgi, ktorého dospelý život bol poznačený skúsenosťou ako Prvej a Druhej svetovej vojny, ale taktiež nástupom vojny studenej.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

241. Rozhovor s Dagmar Kusou a Michalom Vašečkom o spravodlivosti

/in , /by

Dnes sa rozprávam s politologičkou Dagmar Kusou a sociológom Michalom Vašečkom a tu je malá ochutnáva z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Ak je spravodlivosť dať každému, čo mu patrí, čo mne/nám patrí?
  • Prečo je lepšie nespravodlivosť znášať ako konať?
  • A môže byť spravodlivosť bez Boha? Inými slovami, nepredpokladá koncepcia spravodlivosti inú formu Posledného súdu? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte mojich hostí predstaviť: 

Dagmar Kusá je politologička, ktorá študovala na Univerzite Komenského a PhD z politických vied získala na Bostonskej univerzite. V súčasnosti učí na BISLE, Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií a to predmet Medzinárodná spolupráca a riešenie konfliktov, a je tiež viceprezidentkou Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku. Medzi oblasti jej akademického záujmu patrí politické využívanie kolektívnej pamäte, etnická identita, občianstvo a menšiny, a aktuálne sa hlavne zameriava na prejavy kultúrnej traumy vo verejnom diskurze. 

Michal Vašečka je sociológ, doktorandský titul získal na Masarykovej univerzite a v súčasnosti sa zaoberá problematikou etnicity, rasy a migrácie, a tiež o otázkami populizmu, extrémizmu, spoločenských hnutí a občianskej spoločnosti. Tiež učí na BISLE a od 2016 je v Redakčnej rade DenníkaN. Je zakladateľom a bývalým riaditeľom Centra pre výskum etnicity a kultúry, pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, osem rokov bol konzultantom pre Svetovú banku, dlhoročne zastupuje Slovensko v Európskej komisii proti rasizmu a netolerancii a je programovým riaditeľom think tanku Bratislava Policy Institute. 

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!