Keďže dnes oslavujeme 20. Pravidelnú dávku, chcel som spraviť niečo iné ako zvyčajne a možno viacerí z vás čítali rozhovor, ktorý so mnou pred necelými tromi týždňami spravil Dominik Harman pre časopis .týždeň. Ak nie, určite vám ho odporúčam. Dostal som naň mnoho reakcií, a preto som sa rozhodol, že dnes rozviniem viacero myšlienok, o ktorých som v ňom hovoril.
Liberalizmus, fašizmus či komunizmus je iba niekoľko z politických izmov, o ktorých sa dnes často hovorí. V dnešnej dávke sa chcem zamerať na ďalší spôsob pohľadu na politický život—konzervativizmus, pretože vnímam, že v súčasnom verejnom diskurze nie je prítomný ako relevantný proti-názor.
***
Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit
Zdroj obrázka: http://chasingglennbeck.com/homeblog/2013/2/8/three-issues-all-conservatives-should-support-hint-one-of-th.html
Emotivizmus je pre mnohých asi neznáme slovo. Ale na druhej strane máte asi všetci skúsenosť s tým aké je to cítiť krivdu, aké je to, keď sa vám niečo hnusí alebo vás niečo pohorší či poteší, keď si so zvrašteným čelom poviete „Fuj!“ alebo s entuziazmom vyskočíte so slávnostným „Hurá!“
Liberálna demokracia je dnes často skloňovaný termín a to hlavne v porovnaní s demokraciou iliberálnou, kresťanskou či dokonca inou populistickou formou vládnutia. V dnešnej dávke sa pozrieme na význam slova “liberálny” a konkrétne to urobíme cez pohľad na liberalizmus ako o ňom vo svojej knihe O slobode rozmýšľal anglický filozof 19. storočia John Stuart Mill.
Keď premýšľame o hrôzach holokaustu minulého storočia, automaticky sa nám môže podsúvať takáto myšlienka: za veľkým zlom týchto rozmerov museli stáť rovnako zlí ľudia. Tí museli mať zvrátenú myseľ, určite boli morálne skazení, asi boli aj sadistami a v ich svedomí sa musel odohrávať veľký boj, keď sa poprava nevinných stala normálnou súčasťou ich dennej rutiny.
Dnešná pravidelná dávka bude reakčná. Inšpiráciou na jej obsah bolo sledovanie diskusie ohľadne blahorečenia Anny Kolesárovej, v ktorej na seba reagovali protichodné kultúrne tábory. Nechcem túto diskusiu hodnotiť a ani sa postaviť na jednu či druhú stranu, chcem sa ale od tejto témy odraziť k postave Sofoklovej Antigony a cez ňu otvoriť niekoľko vážnych otázok filozofie práva, ktorá skúma vzťah morálky a zákona.
Čo je to verejný diskurz? Aký je jeho stav na Slovensku a ako ho zlepšiť? Prečo vzniká polarizácia medzi liberálnou a konzervatívnou časťou Slovenska a ako ju umenšovať? Či je možný kompromis medzi týmito dvomi stranami?
Každý príbeh má svoj koniec a príbeh tejto krátkej série zamyslení o filozofii Pán prsteňov sa dnes zakončuje. Verím ale, že sa k Tolkienovi a jeho dielu ešte v budúcnosti vrátime. Dnes budeme hovoriť o tretej sile Prsteňa moci, ktorou je sila zotročenia.
Smrť, smrteľnosť a nesmrteľnosť. Tri veci, problémy či otázky, ktoré nielenže sprevádzajú ľudstvo od jeho zrodu, ale dalo by sa povedať, že nás ako ľudí definujú. Nerozmýšľame nad nimi preto, že sme ľudia, ale sme ľudia, preto že nad nimi rozmýšľame.
Neviditeľnosť. Poznáme ju z rozprávok, ale aj zo sveta internetu. V dnešnej dávke sa zamyslíme nad touto prvou silou Prsteňa moci: v čom je vlastne táto zdanlivo užitočná vlastnosť zlá a akú protilátku nám ponúka Tolkienov príbeh.