Tag Archive for: sloboda

87. Rozhovor s Petrom Zajacom o idei (slovenského) národa

/in , /by

Dnes sa rozprávam s literárnym vedcom a emeritným profesorom Petrom Zajacom. I keď bol červenou niťou nášho rozhovoru kritický pohľad na ideu národa, teda čo je to národ, ako vniká, ako zaniká a či je vlastne nevyhnutný, dotkli sme sa aj týchto otázok:

  • Čo je to ten inovatívny tzv. synopticko-pulzačný model Slovenského romantizmu?
  • Prečo neexistuje nejaký jednotný a lineárny prúď Štúrovcov?
  • Prečo by sme nemali chápať kľúčové obdobie 19. storočia ako monolitické, ale ako vnútorne veľmi dynamické, pluralitné a dramatické príbehy?
  • Aký je rozdiel medzi dvomi základnými pohľadmi na vznik národa: teda modelom organistickým a konceptuálnym? Sú nevyhnutne v protiklade?  
  • Je národno-budovateľský proces postavený vždy na idei vyvoleného národa?
  • Prečo si samotné romantické hnutie myslelo, že stroskotalo? 
  • O čom hovoria štyri Štúrove koncepty slovenské národa a ktorý a prečo zvíťazil? 
  • Smeruje Európska únia, teda únia európskych národov, k federácii? 
  • V akej fáze svojho života je slovenský národ? 

Knihy spomenuté v rozhovore:

Súvisiace dávky:

PD#73: Rozhovor s Michalom Vašečkom, https://bit.ly/2lYG9Ge

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj fotografie: DennikN, https://bit.ly/2oELJit

73. Rozhovor s Michalom Vašečkom o slobode, liberalizme a zmysle sociológie

/in , /by

Prešli sme naozaj veľké množstvo otázok a vo všeobecnosti sa dá náš rozhovor zarámcovať na tieto témy: hovorili sme o povahe slobody, o liberalizme, o pôvode, význame a úskaliach sociológie a tiež sme zodpovedali všetci vaše otázky.

Samozrejme, dostali sme sa aj k mnohým ďalším otázkam. Ako ohrozuje facebook našu slobodu? Existuje právo na súkromie? Prečo a ako je humanizmus a rešpektovanie základnej ľudskej dôstojnosti v srdci liberalizmus? Čo má legitimizovať politickú moc? Rodíme sa slobodnými alebo sa slobodnými stávame? Aký je rozdiel medzi spoločnosťou a štátom?  Existuje ideálna spoločnosť, ku ktorej by sme mali smerovať? A ako sú Platón a Aristoteles relevantní pre súčasnú slovenskú spoločnosť? 

Odporúčané linky:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj fotografie: www.chathamhouse.org/europe-conference/2018/speakers/michal-vašečka

65. Nietzsche: Boh je mŕtvy. Dovidenia sloboda?

/in , /by

Nedávno som cez „messenger story“ zverejnil na 24 hodín krátky úryvok z eseje Vzbúrený človek od Alberta Camusa, kde ponúka zarážajúcu interpretáciu niektorých kľúčových myšlienok Friedricha Nietzscheho. Keďže táto pasáž vyvolala ako pozitívne tak i negatívne ohlasy, rozhodol som sa s vami dnes nad ňou zamyslieť. Nietzsche je básnikom a jedna interpretácia jeho diela naviac nemôže uškodiť

Úryvok #1

„Súhrn všetkého, čo je možné, ešte netvorí slobodu, ale na druhej strane sa každý nedosiahnuteľný cieľ rovná otroctvu. Aj sám chaos je svojím spôsobom otroctvom. Sloboda jestvuje len vo svete, kde to, čo je možné, je súčasne definované ako to, čo nie je možné. Bez zákona niet slobody. Ak osud nie je usmerňovaný nejakou vyššou hodnotou, ak je kráľom náhoda, je to cesta do temnôt, strašná sloboda slepca. Na vrchole najväčšieho oslobodenia Nietzsche teda volí najväčšiu možnú závislosť. „Ak neurobíme zo smrti Boha niečo ako veľké sebaodriekanie a ustavičné víťazstvo nad sebou samými, bude utrpenie nenapraviteľné.“ Inými slovami, u Nietzscheho revolta ústi do askézy. Karamazovo „ak nič nie je pravda, všetko je dovolené“ teda nahrádza hlbšia logika – „ak nič nie je pravda, nič nie je dovolené“. Poprieť, že na tomto svete je zakázaná jediná vec, znamená zriecť sa toho, čo je dovolené. Tam, kde už nemôže nikto povedať, čo je čierne a čo je biele, svetlo zhasína a sloboda sa mení sa dobrovoľné väzenie.“

Úryvok #2

„Nietzsche sa teda vracia ku koreňom myslenia, k predsokratikom. Tí vylučovali konečné príčiny, lebo večnosť princípu, ktorý si predstavovali, chceli nechať nedotknutý. Večná je len sila, bezcieľna sila, Herakleitova „hra“. Nietzsche sa iba usiluje dokázať, že zákon je obsiahnutý v dianí a hra v nevyhnutnosti: „Dieťa, to je nevinnosť a zabudnutie, večné začínanie, hra, koleso, ktoré sa krúti samo od seba, prvý pohyb, posvätný dar hovoriť áno.“ Svet je božský, pretože je bezúčelný. Preto ho môže pochopiť iba umenie svojou stálou bezdôvodnosťou. O svete nepodáva správu nijaký súd, ale umenie nás môže naučiť svet opakovať, tak ako sa svet sám opakuje v podobe večných návratov. Prapôvodné more neúnavne opakuje na piesočnom brehu tie isté slová a vyhadzuje naň tie isté bytosti v úžase, že žijú. A prinajmenej pre toho, kto súhlasí s návratom a ku komu sa všetko navracia, kto celým svojim srdcom rezonuje, sa toto umenie podieľa na božstve sveta.“

Použitá a odporúčaná literatúra:

Albert Camus, Vzbúrený človek (Slovenský spisovateľ, 2004). 

Brian Leiter, “Nietzsche’s Moral and Political Philosophy”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy(2015 ), plato.stanford.edu/archives/win2015/entries/nietzsche-moral-political

Bryan Magee hovorí o filozofii Friedricha Nietzscheho s J. P. Sternom, BBC, YouTube: www.youtube.com/watch?v=nlqdLHK2K-s&feature=youtu.be

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj fotografie: Jakub Betinský

63. O troch druhoch slobody: ľudských právach, „ži a nechaj žiť“ a o cnostiach

/in , /by

V dnešnej dávke chcem poukázať na klasické trojité rozlíšenie povahy slobody. Reč bude (1) o slobode ako základom ľudskom práve; (2) o slobode ako o možnosti žiť a nechať žiť, teda robiť si čo chcem—a to buď úplne alebo iba dovtedy, pokiaľ druhému neubližujem a tým zamedzujem jeho slobode; a (3) o slobode ako o schopnosti urobiť nie hocičo čo chcem, ale práve to dobré rozhodnutie, ktoré nemusím sprvu vôbec chcieť a nemusí to byť ani najľahšie. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Gerald Gaus, Shane D. Courtland a David Schmidtz, „Liberalism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/spr2018/entries/liberalism

Patricia Sheridan, „Locke’s Moral Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://plato.stanford.edu/archives/sum2016/entries/locke-moral

Robert Johnson a Adam Cureton, „Kant’s Moral Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019), https://plato.stanford.edu/archives/spr2019/entries/kant-moral

David Brink, „Mill’s Moral and Political Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/mill-moral-political

Rosalind Hursthouse a Glen Pettigrove, „Virtue Ethics“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/ethics-virtue

Podcast Týždeň v .týždňi spomenutý v dávke: www.tyzden.sk/rozhovory/56739/tyzden-s-tyzdnom-sirokemu-peniaze-nerastu-na-strome-ale-v-statnom-rozpocte-podcast-eugena-kordu/?ref=kat

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj obrázka: en.wikipedia.org/wiki/File:Eugène_Delacroix_-_Le_28_Juillet._La_Liberté_guidant_le_peuple.jpg

37. Rozhovor s Petrom Podlesným o motivácii a aktuálnosti Aristotela

/in , /by

Čo je to motivácia a motivačná literatúra? Je úspech dostatočný životný cieľ? Je filozofia pôvodnou “motivačnou literatúrou”, pretože hľadá odpovede na otázku “prečo” a nie “ako”? Čo má spoločné bývalý Navy SEAL Jocko Willink a Aristoteles? Aký je vzťah medzi motiváciou, slobodou, zodpovednosťou, povinnosťou a disciplínou?

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

24. Fašizmus

/in , /by

Rôzne politické izmy ako liberalizmus, konzervativizmus či fašizmus sú dnes všeobecne označované ako politické ideológie. V nedávnej dávke som o jednej z nich, konzervativizme, hovoril a dnes by som sa chcel pozrieť na fašizmus. Prečo? 

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!

19. Konzervativizmus

/in , /by

Liberalizmus, fašizmus či komunizmus je iba niekoľko z politických izmov, o ktorých sa dnes často hovorí. V dnešnej dávke sa chcem zamerať na ďalší spôsob pohľadu na politický život—konzervativizmus, pretože vnímam, že v súčasnom verejnom diskurze nie je prítomný ako relevantný proti-názor.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj obrázka: http://chasingglennbeck.com/homeblog/2013/2/8/three-issues-all-conservatives-should-support-hint-one-of-th.html

17. John Stuart Mill o slobode

/in , /by

Liberálna demokracia je dnes často skloňovaný termín a to hlavne v porovnaní s demokraciou iliberálnou, kresťanskou či dokonca inou populistickou formou vládnutia. V dnešnej dávke sa pozrieme na význam slova “liberálny” a konkrétne to urobíme cez pohľad na liberalizmus ako o ňom vo svojej knihe O slobode rozmýšľal anglický filozof 19. storočia John Stuart Mill.