Posts

190. Bernard Williams: Ako sa nedať zotročiť morálkou

Morálka sa často chápe ako systém hodnôt, pravidiel a princípov, ktoré, ak sú správne nastavené, nám má pomôcť viesť dobrý život. Samozrejme, morálok existujú rôzne druhy, ale predpoklad je ten, že ak si vyberieme ako celá spoločnosť tú správnu, potom sa nám bude žiť dobre. A v tomto bode prichádza na scénu britský filozof Bernard Williams a do týchto pokojných vôd nášho morálneho jazierka hádže dosť veľký kameň. 

O Williamsovi som už hovoril v 99. dávke a v závere ju pripomeniem, ako skvelé pokračovanie ten dnešnej, ktorá bude kritická práve voči morálke: voči morálke ako morálnemu systému. Čo nám Williams ponúka je návod, ako sa morálkou nenechať zotročiť a ako vysvetlím už o chvíľu, sám ju prirovnáva k systému otrokárstva. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Bernard Williams, Ethics and the Limits of Philosophy (1985), London: Fontana.
  • Sophie-Grace Chappell a Nicholas Smyth, “Bernard Williams”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2X9imSc
  • Bernard Williams, Utilitarianism: For and Against (1973), with J.J.C. Smart, Cambridge: Cambridge University Press.
  • Bryan Magee in conversation with Bernard Williams on Linguistic Philosophy (BBC, 1977), https://bit.ly/2N5I09G
  • Bryan Magee in conversation with Bernard Williams on Descartes (BBC, 1987), https://bit.ly/3jtkobj
  • Paul Russell, „Bernard Williams: Ethics from a human point of view“ (2018), TLC, https://bit.ly/2O8ss1A
  • Margaret Shea discusses Bernard Williams’ “A Critique of Utilitarianism”, https://bit.ly/2YX6moH

***

Staň sa našim patrónom/kou 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo 👉  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

181. Rozhovor s Janom Tkáčom: Hudba ako filozofická otázka

Ján Tkáč započal svoju púť ako hudobný pedagóg, aby sa neskôr dostal k hudbe ako odboru štúdia i praxe. Venoval sa dejinám liturgie, gregoriánskemu chorálu i starej hudbe na University of Cambridge, ale aj hudbe 20. a 21. storočia na Katedre hudobnej výchovy PdF Uk. Ako absolvent oživil výber omší od skladateľa Uthendala z Košického polyfónneho kódexu z prelomu 15. a 16. storočia. Dnes okrem iného pôsobí aj ako odborný konzultant pre hudbu v súkromnom školstve a spolu s kolegami vyvíja slovenské kurikulum pre základnú školu v duchu slobodných umení; no a po Bachovi počúva najradšej Živé kvety a náruživo obľubuje octové čipsy.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

179. Friedrich Nietzsche: Ako náboženstvo vymyslelo zlo

Čo je to zlo? Ako a kedy sa vmiešalo do nášho jazyka a prekvasilo ho? Prečo si dnes so zlom spájame túžbu po moci, egoizmus a svojbytnosť a s dobrom naopak rovnosť, altruizmus a schopnosť spolupracovať? A bolo tomu vždy tak alebo za to niekto môže? Na tieto otázky sa dnes pozrieme v spoločnosti Friedricha Nietzscheho, ktorý nebol len svojrázny nemecký filozof a proto-psychoanalytik, ale tiež filológ, teda jazykovedec. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Friedrich Nietzsche, Genealogie morálky (OIKOYMENH, 2019)
  • Friedrich Nietzsche, Tak vravel Zarathustra (IRIS, 2016)
  • Friedrich Nietzsche, Beyond Good and Evil (Oxford World’s Classics, 2009)
  • Lanier Anderson, „Friedrich Nietzsche“, Stanford Encyclopedia of Philosophy 

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

176. Friedrich Nietzsche: Trojitá metamorfóza kreatívneho človeka

Ťava, lev a dieťa. Toto sú tri premeny, ktorými musí prejsť človek túžiaci po najväčšej miere životného naplnenia. Nie, Nietzsche takéhoto človeka nevolá šťastným človekom, ale nadčlovekom, teda tvorivým umelcom, ktorý sa postavil svetu čelom a je zdrojom svojich vlastných hodnôt. Ako táto metamorfóza prebieha? Čo tieto tri premeny znamenajú? A je ich vôbec schopný každý? 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka176

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Friedrich Nietzsche, Tak vraval Zarathustra (IRIS, 2016)

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

165. Kultúrno-etické otázky: Nezmyselná slovná hračka?

Kultúrno-etické otázky. Je táto fráza iba lokálnou slovnou hračkou v slovenčine? Je toto spojenie zmysluplné? Nejde náhodou o oxymoron? A ak nie, do akej miery si tieto dve slová odporujú a do akej sa dopĺňajú? A prečo nehovoríme radšej o kultúrno-morálnych otázkach, o morálnych dilemách či jednoducho etických otázkach? 

Dnes si posvietime na túto problematickú frázu a v závere sa posnažím obhájiť tvrdenie, že i keď toto slovné spojenie nie je nevyhnutne nezmyselné a nejde o prázdny koncept, i tak je skôr metaforickou slovnou hračkou, ktorá má tendenciu byť zavádzajúca.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka165 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

152. Priepasť medzi faktami a hodnotami: Ako ju Nietzsche premostil mŕtvym Bohom

Ak je Boh vnímaný ako garant univerzálnych a absolútnych hodnôt, ako sa zmení vzťah medzi faktickosťou a hodnotovosťou sveta potom, ako ho prehlásime za mŕtveho? Nad týmito otázkami sa dnes zamyslíme z pohľadu nemeckého lingvistu a filozofa Friedricha Nietzscheho, ktorý žil medzi rokmi 1844 až 1900, a jeho odpoveď bude vedecká a radostná. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka152 

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

144. Postmodernizmus: Príbeh konštruktívnej dekonštrukcie

Postmodernizmus bolo filozofické hnutie aktívne prevažne v 60tych rokoch minulého storočia, ktoré postavilo osvietenstvo a jeho východiská na hlavu, podobne ako obrátil Marx hore nohami Hegla. Dnes si povieme o základných znakoch tohto hnutia, tiež o jeho najznámejšom predstaviteľovi a jeho metóde dekonštrukcie a na záver zhodnotíme jednu jeho slabinu.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok: https://bit.ly/SME_davka144

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

138. Životy alebo ekonomika: Sofiina voľba?

Jeden americký novinár sa nedávno vyjadril, že pandémia korona vísuru postavila vlády pred tú najhoršiu voľbu: či si zničia ekonomiky a blahobyt alebo prídu o milióny životov. Stojíme ale naozaj pred touto románovou Sofiinou voľbou? Ide o hru s nulovým súčtom alebo o falošnú dichotómiu? 

Prečítajte si túto minidávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka138

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

121. Jean-Paul Sartre: Odsúdený k slobode

V dnešnej dávke sa pozrieme na to, ako chápal Sartre povahu slobody, predstavím historický kontext, v ktorom tvoril, zistíte čo ho spája s Československom, prečo sme zodpovední aj za vlastné emočné konanie a aký je podľa neho vzťah medzi našou telesnosťou a hodnotovosťou

Použitá a odporúčaná literatúra: 

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

67. Neznesiteľná ľahkosť existencie

Neznesiteľná ľahkosť bytia. To je názov románu od Milana Kunderu z 1984 a podľa mňa je to aj skvelá definícia existencializmu. Dnes sa zamyslíme nad tým, že neexistuje „jeden a iba jeden“ existencializmus, ale jestvuje ich asi toľko, koľko poznáme existencialistov; a predstavíme si myšlienku ľudskej „vhodenosti do existencie“ od Martina Heideggera a pozorovanie, že ako ľudia sme „odsúdení byť slobodní“ od Jeana Paula Sartrea. 

Citovaný úryvok:

„Dostojevsky kedysi napísal: ‚ak Boh neexistuje, všetko by bolo dovolené‘; a toto pozorovanie je východiskovou pozíciou existencializmu. Vskutku je všetko dovolené, ak Boh neexistuje, a človek je tým pádom opustený a ponechaný sám na seba—keďže neexistuje nič, či už v ňom alebo mimo neho, od čoho by bol závislý. Okamžite tak zisťuje, že sa nemôže na nič vyhovoriť. Lebo ak existencia naozaj predchádza esenciu, človek nebude môcť nikdy vysvetliť svoje konanie cez nejakú vrodenú a špecifickú prirodzenosť. Inými slovami: determinizmus nejestvuje—človek je slobodný, človek je sloboda. Tiež na druhej strane nemôžeme povedať, že ak Boh neexistuje, tak máme k dispozícií nejaké hodnoty čí príkazy, ktoré by legitimizovali naše správanie. Nič také neexistuje. Tým pádom nežijeme v realite, ktorá by nás osvietila svojimi hodnotami; neexistuje žiadny spôsob, ktorým by sme naše konanie mohli odôvodniť alebo ospravedlniť. Sme ponechaní sami na seba, bez výhovoriek. A pravé to myslím pod tvrdením, že človek je odsúdený byť slobodný. Odsúdený, pretože sám seba nestvoril, ale i tak má slobodu a od chvíle, keď bol vhodený do tohto sveta je zodpovedný za všetko, čo robí. Existencialista neverí v silu vášní a vnútorných túžob. Nikdy nebude považovať žiadnu veľkolepú vášeň za zničujúci prúd, ktorý človeka vtiahne a donúti k istému akoby osudovému konaniu—to by bola pre človeka výhovorka. Podľa existencialistu je človek zodpovedný aj za svoje vášne.“ 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Heideggerov pojem „vhodenosť“ (v ang. „throwness“): Daniel O. Dahlstrom, The Heidegger Dictionary (London: Bloomsbury Academic, 2013) https://books.google.co.uk/books?id=lUtMAQAAQBAJ&pg=PA212&dq=thrownness&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjkzqHl6crjAhWXEMAKHacNCkgQ6AEIOjAC#v=onepage&q=thrownness&f=false.

Michael Wheeler, “Martin Heidegger”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/heidegger.

Jean Paul Sartre, “Existentialism is a Humanism“ (1946), esej, https://www.marxists.org/reference/archive/sartre/works/exist/sartre.htm.

Thomas Flynn, “Jean-Paul Sartre”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013), https://plato.stanford.edu/archives/fall2013/entries/sartre.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj obrázku: medium.com/@mdowns1611/the-problem-concerning-the-essence-of-dasein-heidegger-vs-sartre-3076d323cd5a