Tag Archive for: Leibniz

316. Panpsychizmus: Má realita vedomie?

/in , /by

Zapoj sa do narodinovej súťaže (nedele polnoci 30. 6.) a vyhraj novú knihu Pravidelná dávka podpísanú autormi. Klik tu: https://forms.gle/r6PidUjpAkXn7fB18

“Aj keby existovala len jedna možná jednotná teória, je to stále len súbor pravidiel a rovníc. Čo je to, čo vdychuje oheň do rovníc a vytvára vesmír, ktorý majú opisovať? Obvyklý prístup vedy, spočívajúci v konštrukcii matematického modelu, nedokáže odpovedať na otázky, prečo by mal modelom opisovaný vesmír existovať. Prečo sa vesmír tak obťažuje s vlastnou existenciou?” Toto je citácia z poslednej strany knihy Stručná história času od britského teoretického fyzika Stephena Hawkinga. 

Prečo ju spomínam? Dnes si priblížime panpsychizmus, súčasnú filozofickú pozíciu, podľa ktorej majú aj tiež najmenšie stavebné častice našej reality (ako elektróny a kvarky) isté základné vedomie a dnešným rozmýšľaním nás bude sprevádzať známy panpsychista britský filozof Philip Goff. On sám rád cituje túto pasáž z Hawkinga a tvrdí, že je to práve základné vedomie reality, ktoré by mohlo byť tým ohňom, ktorý je podľa Hawkinga potrebný na vznik samotného vesmíru a nielen možnosť ho správne opísať. 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Goff, Consciousness and Fundamental Reality (2017)
  • Goff, Galileo’s Error: Foundations for a New Science of Consciusness (2019)
  • Goff, Is Consciousness Everywhere? (2022)
  • Goff, Why? The Purpose of the Universe (2023)
  • In Our Time (BBC), “Panpsychism” (2024)
  • Hawking, Stručná historie času: Od velkého třesku k černým dírám (2021)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

119. Rozhovor s Jurajom Malíčkom o popkultúre a filozofii Hviezdnych vojen

/in , /by

Dnes sa rozprávam s popkultúrnym teoretikom Jurajom Malíčkom. Čo je to popkultúra a ako s ňou súvisí Frankfurtská škola? Ako sa stali Hviezdne vojny asi najznámejším popkultúrnym fenoménom?
Aká filozofia je za touto hviezdnou ságou? 
Čo je to tá Sila, ktoré je chrbtovou kosťou celého naratívu? A prečo je posledná trilógia zásadne horšia od prvých dvoch? 

V rozhovore sme spomenuli (plus niečo naviac):

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

83. George Berkeley: som vnímaná, teda som

/in , /by

Esse est percipi. Dnes pokračujeme s ďalším veľmi známym latinským výrokom zo sveta filozofie a jeho autorom je írsky filozof, vedel a biskup George Berkeley (1685-1753). Pozrieme na jeho vlastnú teóriu ľudského chápanie a poznávania, ktoré je veľmi zaujímavým stredom medzi Lockeom a Leibnizom, keďže podľa Berkeleyho je existencia čohokoľvek vo svete závislá od našej mysle. Čo presne tým myslel a prečo je zvuk padajúceho stromu závislý od drevorubača?

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Lisa Downing, „George Berkeley”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013 ), https://stanford.io/2kjJWgI
  • Daniel N. Robinson, „No matter. The Challenge of Materialism“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition), https://bit.ly/2m79xKl
  • Paul Guyer a Rolf-Peter Horstmann, „Idealism”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2kEvmRm
  • Hank Green, „Locke, Berkeley, & Empiricism: Crash Course Philosophy #6“, YouTube (2018), https://bit.ly/2lVH9e7
  • BBC Radio 4, Esse est Percipi – (‘To be is to be perceived’), YouTube (2015), https://bit.ly/2kBTvYJ
  • Bryan Magee v rozhovore s Michaelom Ayersom o empirizme Lockea a Berkeleyho, YouTube(1987), https://bit.ly/2mm6WfO

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

81. Gottfried Leibniz: aj nepopísaný papier je stále papier

/in , /by

Nihil est in intellectu quod prius non fuerit in sensu. Nihil? Nisi intellectus ipse! —trochu latinčiny na úvod a v dnešnej dávke sa dozviete presný preklad a význam týchto dvoch slávnych výrokov vo svete filozofiu. V 79. dávke sme sa pozreli na Lockeovu teóriu ľudského chápania a v jej závere nám vyvstala jedna kľúčová kritická otázka: ak je ľudská myseľ nepopísaný čistý papier a všetko poznanie prichádza na úplnom začiatku z našich zmyslov, metaforicky ale tento obraz nesedí. Ak je myseľ nepopísaný papier, a teda je úplne prázdna, predsa len prázdna nie je, pretože sa v mysli nachádza samotná myseľ. Aj nepopísaný papier je stále papier! A toto je klasická námietka proti Lockeovu empirizmu, s ktorou prišiel jeho súčasník, nemecký filozof Gottfried Leibniz a túto námietku si poriadne rozpitváme. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Mark Kulstad a Laurence Carlin, „Leibniz’s Philosophy of Mind”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013), https://stanford.io/2ktLS6D
  • Daniel N. Robinson, „No matter. The Challenge of Materialism“, videokurz Great Ideas of Philosophy (2nd Edition), https://bit.ly/2m79xKl
  • Basketbalový experiment, 1999, https://bit.ly/1gXmThe
  • Hank Green, „Newton and Leibniz: Crash Course History of Science #17“, YouTube (2018), https://bit.ly/2lOonoP
  • Viac o monádach: Brandon Look, „Metaphysics: Leibnizian Idealism“ v „Gottfried Wilhelm Leibniz“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/2kBUesE

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit