Tag Archive for: Heidegger

207. Je existencializmus pasé?

Existencializmus je mnohotváre hnutie. Na podcaste som ho už dávnejšie predstavil a dnes sa pozrieme na to, či z neho niečo po smrti Jean-Paul Sartrea prežilo a prečo ma istá vetva existencializmu blízko k tzv. postmodernizmu. 

Túto dávku si môžete prečítať aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Jack Reynolds and Ashley Woodward, “Existentialism and Poststructuralism: Some Unfashionable Observations” in The Continnum Companion to Existentialism
  • Iris Murdoch, “The Idea of Perfection” in The Sovereignty of Good
  • Nigel Warburton, “A student’s guide to Jean-Paul Sartre’s Existentialism and Humanism” in Philosophy Now
  • In Our Time, “Sartre”, podcast
  • Nietzsche, The Gay Science, §108, 116, 125, 290, 343
  • Nietzsche, Tak vravel Zarathustra, st. 9-27
  • Patrick Gardiner, Kierkegaard: A Very Short Introduction (2002)
  • The Cambridge Companion to Existentialism, Chap 4 a 5

***

Podpor nás na ? patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom ?pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

203. Rozhovor s Petrom Rusnákom: Pravda sa nám prihovára sama

Dnes sa rozprávam s filozofom a pedagógom Petrom Rusnákom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je kritické myslenie? Prečo je potrebné učiť filozofiu už aj stredoškolákov? 
  • S akými myšlienkami sa dajú študenti takpovediac zažať pre filozofiou a ako ich rozdiskutovať? 
  • Smeruje takáto diskusia k odhaľovaniu pravdy alebo to lepšie povedal Nietzsche, podľa ktorého pravda neexistuje a pracujeme iba s množstvom interpretácii? 
  • Prečo má nemecký filozof Hegel stále čo povedať aj stredoškolákovi? 
  • A tiež sme hovorili o metafyzike, postmodernizme, identite, definícii samotnej filozofie a kultúrno-etických otázkach. 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: 

Vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Učí na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch, kde sa venuje rôznym projektom a podporným programom, ktoré zvyšujú občiansku kultivovanosť študentov. Pôsobí aj na Katedre pedagogických štúdií Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, kde je akreditačným garantom programu občianska náuka. Je členom viacerých vedeckých spoločností. Podieľa sa na výskumných úlohách a vedeckých grantoch. Je autorom a spoluautorom vedeckých monografií a odborných článkov publikovaných na Slovensku i v zahraničí, ako aj autorom kníh Pravda, veda, symbol (2008), Čítanie z Heideggera (2013). V týchto dňoch vychádza kniha, ktorú napísal s ďalšími dvoma spoluautormi, s názvom Chápanie slobody v ruskej filozofii 20. storočia (2020).

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore:

***

Podpor nás na ? patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom ? pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

173. Martin Heidegger: Liekom na hrozbu technológií sú umelci

Dnešná dávka je pokračovaním mojej 167. dávky o filozofii technológii, kde sme sa spoločne zamysleli nad ich morálnou neutrálnosťou. Čo sú to technológie a sú viac ako inštrumentom či nástrojom k dosiahnutiu nejakého cieľa? 

Dnes sa pozrieme na sľúbenú esej nemeckého filozofa Martina Heideggera, ktorý vystavil technológie intenzívnej analýze a kritike, ktorá ale nekončí v pesimizme. Pointa jeho kritiky už v predchádzajúcom zamyslení zaznela a v tejto dávke ponúknem zjednodušené predstavenie základného argumente jeho eseje, ktorá hľadá odpoveď na otázku toho, čo je to esencia technológií. Áno, technológie sú síce inštrumentálne, ale podľa Heideggera je ich esenciou skutočnosť, že nám pomáhajú odhaľovať pravdu, v čom spočíva aj ich hlavná hrozba.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME:  http://bit.ly/SME_davka173

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

121. Jean-Paul Sartre: Odsúdený k slobode

V dnešnej dávke sa pozrieme na to, ako chápal Sartre povahu slobody, predstavím historický kontext, v ktorom tvoril, zistíte čo ho spája s Československom, prečo sme zodpovední aj za vlastné emočné konanie a aký je podľa neho vzťah medzi našou telesnosťou a hodnotovosťou

Použitá a odporúčaná literatúra: 

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

67. Neznesiteľná ľahkosť existencie

Neznesiteľná ľahkosť bytia. To je názov románu od Milana Kunderu z 1984 a podľa mňa je to aj skvelá definícia existencializmu. Dnes sa zamyslíme nad tým, že neexistuje „jeden a iba jeden“ existencializmus, ale jestvuje ich asi toľko, koľko poznáme existencialistov; a predstavíme si myšlienku ľudskej „vhodenosti do existencie“ od Martina Heideggera a pozorovanie, že ako ľudia sme „odsúdení byť slobodní“ od Jeana Paula Sartrea. 

Citovaný úryvok:

„Dostojevsky kedysi napísal: ‚ak Boh neexistuje, všetko by bolo dovolené‘; a toto pozorovanie je východiskovou pozíciou existencializmu. Vskutku je všetko dovolené, ak Boh neexistuje, a človek je tým pádom opustený a ponechaný sám na seba—keďže neexistuje nič, či už v ňom alebo mimo neho, od čoho by bol závislý. Okamžite tak zisťuje, že sa nemôže na nič vyhovoriť. Lebo ak existencia naozaj predchádza esenciu, človek nebude môcť nikdy vysvetliť svoje konanie cez nejakú vrodenú a špecifickú prirodzenosť. Inými slovami: determinizmus nejestvuje—človek je slobodný, človek je sloboda. Tiež na druhej strane nemôžeme povedať, že ak Boh neexistuje, tak máme k dispozícií nejaké hodnoty čí príkazy, ktoré by legitimizovali naše správanie. Nič také neexistuje. Tým pádom nežijeme v realite, ktorá by nás osvietila svojimi hodnotami; neexistuje žiadny spôsob, ktorým by sme naše konanie mohli odôvodniť alebo ospravedlniť. Sme ponechaní sami na seba, bez výhovoriek. A pravé to myslím pod tvrdením, že človek je odsúdený byť slobodný. Odsúdený, pretože sám seba nestvoril, ale i tak má slobodu a od chvíle, keď bol vhodený do tohto sveta je zodpovedný za všetko, čo robí. Existencialista neverí v silu vášní a vnútorných túžob. Nikdy nebude považovať žiadnu veľkolepú vášeň za zničujúci prúd, ktorý človeka vtiahne a donúti k istému akoby osudovému konaniu—to by bola pre človeka výhovorka. Podľa existencialistu je človek zodpovedný aj za svoje vášne.“ 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Heideggerov pojem „vhodenosť“ (v ang. „throwness“): Daniel O. Dahlstrom, The Heidegger Dictionary (London: Bloomsbury Academic, 2013) https://books.google.co.uk/books?id=lUtMAQAAQBAJ&pg=PA212&dq=thrownness&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjkzqHl6crjAhWXEMAKHacNCkgQ6AEIOjAC#v=onepage&q=thrownness&f=false.

Michael Wheeler, “Martin Heidegger”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/heidegger.

Jean Paul Sartre, “Existentialism is a Humanism“ (1946), esej, https://www.marxists.org/reference/archive/sartre/works/exist/sartre.htm.

Thomas Flynn, “Jean-Paul Sartre”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013), https://plato.stanford.edu/archives/fall2013/entries/sartre.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj obrázku: medium.com/@mdowns1611/the-problem-concerning-the-essence-of-dasein-heidegger-vs-sartre-3076d323cd5a