Tag Archive for: G.E.M.Anscombe

245. Môže byť niekedy vojna spravodlivá?

/in , /by

Môže byť za určitých okolností vojna spravodlivá? Čo je vlastne pointou tejto otázky? Zdá sa, že samotný pojem „spravodlivá vojna“ je oxymoron rovnako ako „teplý sneh“ či „ubližujúca láska“, ale zástancovia tejto teórie, ktorá je stará – nuž veľmi stará – by oponovali jednoduchou otázkou: Ak by vojna nebola nikdy správna, teda, ak by nebolo nikdy morálne prípustné brániť sa násiliu, ktoré si nás chce nielen podmaniť, zotročiť či zabiť nás, ale taktiež zničiť hodnoty, inštitúcie a ideály, ktoré sme si roky budovali a udržiavali; no ak by nebolo správne brániť, čo je nám drahé, je riešením len pacifizmus, nulová tolerancia násilia, úplná poddajnosť a žitie podľa princípu „mocní robí, čo chce, a slabí trpí to, čo musí“? 

Ako verím začínate vidieť, otázka možnosti tzv. spravodlivej vojny je komplexná, kontroverzná, ale taktiež nevyhnutná – a ako si o chvíľu povieme, síce jej korene siahajú do antiky, prvú jasnú formuláciu tzv. teórie spravodlivej vojny nachádzame až u kresťanských mysliteľov ako Augustína z Hippo a neskôr u Tomáša Akvinského a oživenie tejto teórie máme možnosť vidieť aj v druhej polovici dvadsiateho storočia. Aké sú teda princípy, podľa ktorých sa má daná krajina správať počas vojny a dokonca podmienky, ktoré jej umožňujú do vojny vstúpiť? 

Prečítajte si túto dávku ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

61. Wittgenstein o rodinnej podobnosti: nie rodičov a detí, ale slov

/in , /by

Podľa Gottloba Fregu majú slová—povedzme podstatné mená—istý základný význam a následne existuje viacero zmyslov, akoby nárečí, v ktorých vieme tieto slová používať. 

Wittgenstein, o ktorom som už hovoril v #41 PD, tu videl problém s týmto základným významoch a navrhol definovať slová prostredníctvom ich prekrývajúcich a prelínajúcich sa podobností. Napr význam slova „hra“ bude pochádzať z významov mnohých vecí, o ktorých hovoríme ako o „hrách“, ktorých podobnosti sa pretínajú do takej miery, že samostatné slovo „hra“ dáva v našom použití zmysel. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Ludwig Wittgenstein, Philosophical Investigations (Basil Blackwell, 1958). 

Anat Biletzkiand a Anat Matar, „Ludwig Wittgenstein”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/sum2018/entries/wittgenstein.

Hank Green, „Language & Meaning: Crash Course Philosophy #26“, YouTube (2016), https://www.youtube.com/watch?v=zmwgmt7wcv8.

Tomáš Došek, Jazykové hry a životní forma ve filozofii Ludwiga Wittgensteina (Masarykova univerzita, 2008), bakalárska práca: https://is.muni.cz/th/b5nw5/jazykove_hry-dbp.pdf.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj obrázka: cabinetcardgallery.com/2012/01/16/confusing-family-constellation-portrait-in-madison-wisconsin

57. Analytická vs kontinentálna filozofia: keď je Wittgenstein v ringu s Nietzschem

/in , /by

Zvykne sa humorne povedať, že analytická filozofia je jasná na úkor hĺbky, a kontinentálna je hĺbavá na úkor jasnosti.  Dnes si povieme o základných rozdieloch týchto dvoch spôsobov robenie filozofie a v závere tiež poukážem na to, že i keď je táto dichotómie z časti falošná, zrnko pravdy v nej ale stále je.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Georges Rey, „The Analytic/Synthetic Distinction“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/entries/analytic-synthetic

Kile Jones, „Analytic versus Continental Philosophy“, Philosophy Now (2009), https://philosophynow.org/issues/74/Analytic_versus_Continental_Philosophy

Melvyn Bragg, „The Continental-Analytic Split“, In Our Time (2011), https://www.bbc.co.uk/programmes/b016x2jp

Gary Gutting, „Bridging the Analytic-Continental Divide“, The New York Times (2012), https://opinionator.blogs.nytimes.com/2012/02/19/bridging-the-analytic-continental-divide

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab (hyperlink). Ďakujeme! (alebo link pod)  

Zdroj obrázka: Screenshot z https://youtu.be/nN0V8INJNm0

7. G.E.M. Anscombe a zaseknutý jaskyniar

/in , /by

Dnes rozanalyzujeme ďalší myšlienkový experiment, ktorý je na rozdiel od električky a pešieho mostu menej známy. Jedná sa o morálnu dilemu o zaseknutom jaskyniarovi, ktorú v 1982 predstavila írska filozofka Elizabeth Anscombe.