69. O liberalizmoch

/in , /by

Liberalizmus. Je to niečo o slobode.. ale čo konkrétne. Všetci chcú byť asi slobodní, otroctvo sa dnes veľmi nenosí, tak prečo nie sme všetci liberálmi? Ako už mnohí tušíte, pri otázke liberalizmu to všetko stojí a padá na dvoch otázkach: „Čo je to sloboda?“ a „Je sloboda najvyššie spoločná hodnota?“; a dnes sa pozriem na dva druhy liberalizmu, ktorá odpovedajú na druhú otázku rôzne. Prvý, tzv. klasický alebo britský liberalizmus pozitívne a druhý, tzv. progresívny či kontinentálny liberalizmus, negatívne. Ako už tušíte, jeden nie je ochotný obetovať slobodu jednotlivca za sociálnu rovnosť a ten druhý naopak áno. 

Použité a odporúčané články:

www.tyzden.sk/temy/57130/kde-lezi-deliaca-ciara/?ref=kat&fbclid=IwAR2ffMjEtpE7tFfTbhQ8Tqv46cN4sSWKTH2XhcAMKYGzQsfKiI0MbOl87o0

www.tyzden.sk/temy/57131/ako-zachovat-biely-stlp/?ref=tit&fbclid=IwAR2ffMjEtpE7tFfTbhQ8Tqv46cN4sSWKTH2XhcAMKYGzQsfKiI0MbOl87o0

dennikn.sk/1537551/ako-si-klasicki-liberali-a-konzervativci-vedeli-podat-ruky-a-v-com-je-to-poucne-pre-dnesok/?fbclid=IwAR0uUfBBYmuT-dZISj5G7hMatUqIEEu0zusKVt0LtzXllUbFSykVab87CNw

www.postoj.sk/45427/ja-sa-uz-dlho-citim-byt-liberalnym-konzervativcom?fbclid=IwAR2OW2E_5sUQFY6Y5TDwE0UoApx6lfVwY8XO2uCIid9vyeKAgpYiy_lKnTg

dennikn.sk/1505178/a-ty-si-co-urobil-pre-slovensky-liberalizmus-a-konzervativizmus/?fbclid=IwAR28og7SbriUuEb1ttoyzNOnxvE8FhNj48NOg-Z0YdULI-A423K6MXmzdQI

www.postoj.sk/391/konzervativizmus-versus-liberalizmus?fbclid=IwAR2r0joMJQD_43vw7tlpAyqYrKqbTED0WN1JRAo5b3l2-U_Wb2Ck-Y9aM4Y

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj obrázku: https://static.planetminecraft.com/files/resource_media/screenshot/1518/freedom8872016_lrg.jpg

68. Premeny vedy a jej odluka od náboženstva

/in , /by

Veda mala v minulosti iný význam, ako je tomu dnes. Pozrieme sa na to, ako sa menil, ako si rozumela či nerozumela s náboženstvom, a ako sa napokon tieto dve oblasti začali rozchádzať.

Odporúčaná literatúra:

Peter Harrison, The Territories of Science and Religion, Chicago: University of Chicago Press, 2015, kap. 6.

Sydney Ross, “Scientist: The story of a word”, Annals of Science, 18:2 (1962), 65-85.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

67. Neznesiteľná ľahkosť existencie

/in , /by

Neznesiteľná ľahkosť bytia. To je názov románu od Milana Kunderu z 1984 a podľa mňa je to aj skvelá definícia existencializmu. Dnes sa zamyslíme nad tým, že neexistuje „jeden a iba jeden“ existencializmus, ale jestvuje ich asi toľko, koľko poznáme existencialistov; a predstavíme si myšlienku ľudskej „vhodenosti do existencie“ od Martina Heideggera a pozorovanie, že ako ľudia sme „odsúdení byť slobodní“ od Jeana Paula Sartrea. 

Citovaný úryvok:

„Dostojevsky kedysi napísal: ‚ak Boh neexistuje, všetko by bolo dovolené‘; a toto pozorovanie je východiskovou pozíciou existencializmu. Vskutku je všetko dovolené, ak Boh neexistuje, a človek je tým pádom opustený a ponechaný sám na seba—keďže neexistuje nič, či už v ňom alebo mimo neho, od čoho by bol závislý. Okamžite tak zisťuje, že sa nemôže na nič vyhovoriť. Lebo ak existencia naozaj predchádza esenciu, človek nebude môcť nikdy vysvetliť svoje konanie cez nejakú vrodenú a špecifickú prirodzenosť. Inými slovami: determinizmus nejestvuje—človek je slobodný, človek je sloboda. Tiež na druhej strane nemôžeme povedať, že ak Boh neexistuje, tak máme k dispozícií nejaké hodnoty čí príkazy, ktoré by legitimizovali naše správanie. Nič také neexistuje. Tým pádom nežijeme v realite, ktorá by nás osvietila svojimi hodnotami; neexistuje žiadny spôsob, ktorým by sme naše konanie mohli odôvodniť alebo ospravedlniť. Sme ponechaní sami na seba, bez výhovoriek. A pravé to myslím pod tvrdením, že človek je odsúdený byť slobodný. Odsúdený, pretože sám seba nestvoril, ale i tak má slobodu a od chvíle, keď bol vhodený do tohto sveta je zodpovedný za všetko, čo robí. Existencialista neverí v silu vášní a vnútorných túžob. Nikdy nebude považovať žiadnu veľkolepú vášeň za zničujúci prúd, ktorý človeka vtiahne a donúti k istému akoby osudovému konaniu—to by bola pre človeka výhovorka. Podľa existencialistu je človek zodpovedný aj za svoje vášne.“ 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Heideggerov pojem „vhodenosť“ (v ang. „throwness“): Daniel O. Dahlstrom, The Heidegger Dictionary (London: Bloomsbury Academic, 2013) https://books.google.co.uk/books?id=lUtMAQAAQBAJ&pg=PA212&dq=thrownness&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjkzqHl6crjAhWXEMAKHacNCkgQ6AEIOjAC#v=onepage&q=thrownness&f=false.

Michael Wheeler, “Martin Heidegger”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/heidegger.

Jean Paul Sartre, “Existentialism is a Humanism“ (1946), esej, https://www.marxists.org/reference/archive/sartre/works/exist/sartre.htm.

Thomas Flynn, “Jean-Paul Sartre”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013), https://plato.stanford.edu/archives/fall2013/entries/sartre.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj obrázku: medium.com/@mdowns1611/the-problem-concerning-the-essence-of-dasein-heidegger-vs-sartre-3076d323cd5a

66. Môže nám syntetická biológia pomáhať pri skúmaní vesmíru?

/in , /by

Zdalo by sa, že syntetická biológia a astronómia si musia byť na míle vzdialené – syntetická biológia skúma maličké bunky a astronómia sa zase venuje nedozerným vesmírnym diaľavám.  

Pri príležitosti 50. výročia pristátia misie Apollo 11 na Mesiaci sa v ďalšej Pravidelnej Dávke porozprávame o tom, ako syntetická biológia môže pomôcť astronautom pri budúcich vesmírnych misiách.

Použitá a odporúčaná literatúra:

[1] Krátky článok o diskutovaných výzvach kozmonautiky, ktoré nám môže syntetická biológia pomôcť riešiť: https://www.nasa.gov/content/synthetic-biology

[2] Komplexný článok popisujúci možnosti a výzvy využitia syntetickej biológie vo vesmíre:  Menezes, A. A., Montague, M. G., Cumbers, J., Hogan, J. A., & Arkin, A. P. (2015). Grand challenges in space synthetic biology. J. R. Soc. Interface, 12. https://doi.org/10.1098/rsif.2015.0803

[3] Prepis podcastu s Lynn Rothschild, ktorá sa venuje astrobiológii, v ktorom možno vybadať veľmi zaujímavý spôsob uvažovania nad pôvodom života: https://www.nasa.gov/ames/nisv-podcast-Lynn-Rothschild/

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

65. Nietzsche: Boh je mŕtvy. Dovidenia sloboda?

/in , /by

Nedávno som cez „messenger story“ zverejnil na 24 hodín krátky úryvok z eseje Vzbúrený človek od Alberta Camusa, kde ponúka zarážajúcu interpretáciu niektorých kľúčových myšlienok Friedricha Nietzscheho. Keďže táto pasáž vyvolala ako pozitívne tak i negatívne ohlasy, rozhodol som sa s vami dnes nad ňou zamyslieť. Nietzsche je básnikom a jedna interpretácia jeho diela naviac nemôže uškodiť

Úryvok #1

„Súhrn všetkého, čo je možné, ešte netvorí slobodu, ale na druhej strane sa každý nedosiahnuteľný cieľ rovná otroctvu. Aj sám chaos je svojím spôsobom otroctvom. Sloboda jestvuje len vo svete, kde to, čo je možné, je súčasne definované ako to, čo nie je možné. Bez zákona niet slobody. Ak osud nie je usmerňovaný nejakou vyššou hodnotou, ak je kráľom náhoda, je to cesta do temnôt, strašná sloboda slepca. Na vrchole najväčšieho oslobodenia Nietzsche teda volí najväčšiu možnú závislosť. „Ak neurobíme zo smrti Boha niečo ako veľké sebaodriekanie a ustavičné víťazstvo nad sebou samými, bude utrpenie nenapraviteľné.“ Inými slovami, u Nietzscheho revolta ústi do askézy. Karamazovo „ak nič nie je pravda, všetko je dovolené“ teda nahrádza hlbšia logika – „ak nič nie je pravda, nič nie je dovolené“. Poprieť, že na tomto svete je zakázaná jediná vec, znamená zriecť sa toho, čo je dovolené. Tam, kde už nemôže nikto povedať, čo je čierne a čo je biele, svetlo zhasína a sloboda sa mení sa dobrovoľné väzenie.“

Úryvok #2

„Nietzsche sa teda vracia ku koreňom myslenia, k predsokratikom. Tí vylučovali konečné príčiny, lebo večnosť princípu, ktorý si predstavovali, chceli nechať nedotknutý. Večná je len sila, bezcieľna sila, Herakleitova „hra“. Nietzsche sa iba usiluje dokázať, že zákon je obsiahnutý v dianí a hra v nevyhnutnosti: „Dieťa, to je nevinnosť a zabudnutie, večné začínanie, hra, koleso, ktoré sa krúti samo od seba, prvý pohyb, posvätný dar hovoriť áno.“ Svet je božský, pretože je bezúčelný. Preto ho môže pochopiť iba umenie svojou stálou bezdôvodnosťou. O svete nepodáva správu nijaký súd, ale umenie nás môže naučiť svet opakovať, tak ako sa svet sám opakuje v podobe večných návratov. Prapôvodné more neúnavne opakuje na piesočnom brehu tie isté slová a vyhadzuje naň tie isté bytosti v úžase, že žijú. A prinajmenej pre toho, kto súhlasí s návratom a ku komu sa všetko navracia, kto celým svojim srdcom rezonuje, sa toto umenie podieľa na božstve sveta.“

Použitá a odporúčaná literatúra:

Albert Camus, Vzbúrený človek (Slovenský spisovateľ, 2004). 

Brian Leiter, “Nietzsche’s Moral and Political Philosophy”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy(2015 ), plato.stanford.edu/archives/win2015/entries/nietzsche-moral-political

Bryan Magee hovorí o filozofii Friedricha Nietzscheho s J. P. Sternom, BBC, YouTube: www.youtube.com/watch?v=nlqdLHK2K-s&feature=youtu.be

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj fotografie: Jakub Betinský

64. Od zbožnosti k argumentácii: Ako sa zmenilo chápanie náboženstva

/in , /by

Pojem náboženstvo prešiel počas histórie zmenou. Od jeho prvotného významu, ktorým bola vnútorná zbožnosť sa postupne začalo nad ním uvaźovať ako nad formálnym systémom, o ktorom môžeme verejne diskutovať a argumentovať. O tom, ako tomu bolo a prečo je to dôležité si povieme práve v tejto dávke.

Použitá a odporúčaná literatúra:

1. Peter Harrison, The Territories of Science and Religion (Chicago, 2015).

2. Ronald Numbers (ed.), Galileo Goes to Jail: And Other Myths about Science and Religion(Harvard, 2009).

3. John Hedley Brooke, Veda a náboženstvo (Kaligram, 2011).

63. O troch druhoch slobody: ľudských právach, „ži a nechaj žiť“ a o cnostiach

/in , /by

V dnešnej dávke chcem poukázať na klasické trojité rozlíšenie povahy slobody. Reč bude (1) o slobode ako základom ľudskom práve; (2) o slobode ako o možnosti žiť a nechať žiť, teda robiť si čo chcem—a to buď úplne alebo iba dovtedy, pokiaľ druhému neubližujem a tým zamedzujem jeho slobode; a (3) o slobode ako o schopnosti urobiť nie hocičo čo chcem, ale práve to dobré rozhodnutie, ktoré nemusím sprvu vôbec chcieť a nemusí to byť ani najľahšie. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Gerald Gaus, Shane D. Courtland a David Schmidtz, „Liberalism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/spr2018/entries/liberalism

Patricia Sheridan, „Locke’s Moral Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://plato.stanford.edu/archives/sum2016/entries/locke-moral

Robert Johnson a Adam Cureton, „Kant’s Moral Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019), https://plato.stanford.edu/archives/spr2019/entries/kant-moral

David Brink, „Mill’s Moral and Political Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/mill-moral-political

Rosalind Hursthouse a Glen Pettigrove, „Virtue Ethics“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/ethics-virtue

Podcast Týždeň v .týždňi spomenutý v dávke: www.tyzden.sk/rozhovory/56739/tyzden-s-tyzdnom-sirokemu-peniaze-nerastu-na-strome-ale-v-statnom-rozpocte-podcast-eugena-kordu/?ref=kat

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj obrázka: en.wikipedia.org/wiki/File:Eugène_Delacroix_-_Le_28_Juillet._La_Liberté_guidant_le_peuple.jpg

62. O vzťahu medzi baktériami v črevnom mikrobióme a atletickým výkonom

/in , /by

Črevný mikrobióm a jeho vplyv na rôzne aspekty nášho zdravia, či fyzického a psychického výkonu je jedným z najzaujímavejších objektov moderného biologického a medicínskeho výskumu.

V ďalšej časti Pravidelnej Dávky zameranej na bioinžinierstvo si povieme viac o nedávnom výskume vzťahu medzi zložením črevného mikrobiómu a výkonom elitných atlétov. Môže istý rod baktérií prispievať k lepšiemu výkonu a regenerácii u týchto športovcov? To sa dozviete v dnešnej Pravidelnej Dávke! 

Referencie:

Originálna štúdia o analýze črevného mikrobiómu a súvislosti s atletickým výkonom.

[1] Scheiman, J., Luber, J. M., Chavkin, T. A., MacDonald, T., Tung, A., Pham, L.-D., … Kostic, A. D. (2019). Meta-omics analysis of elite athletes identifies a performance-enhancing microbe that functions via lactate metabolism. Nature Medicine, 1. https://doi.org/10.1038/s41591-019-0485-4

Zaujímavá a relatívne prístupná štúdia o vplyve našej stravy na črevný mikrobióm.  

[2] Zmora, N., Suez, J., & Elinav, E. (2019). You are what you eat: diet, health and the gut microbiota. Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 16(1), 35–56. https://doi.org/10.1038/s41575-018-0061-2

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

61. Wittgenstein o rodinnej podobnosti: nie rodičov a detí, ale slov

/in , /by

Podľa Gottloba Fregu majú slová—povedzme podstatné mená—istý základný význam a následne existuje viacero zmyslov, akoby nárečí, v ktorých vieme tieto slová používať. 

Wittgenstein, o ktorom som už hovoril v #41 PD, tu videl problém s týmto základným významoch a navrhol definovať slová prostredníctvom ich prekrývajúcich a prelínajúcich sa podobností. Napr význam slova „hra“ bude pochádzať z významov mnohých vecí, o ktorých hovoríme ako o „hrách“, ktorých podobnosti sa pretínajú do takej miery, že samostatné slovo „hra“ dáva v našom použití zmysel. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Ludwig Wittgenstein, Philosophical Investigations (Basil Blackwell, 1958). 

Anat Biletzkiand a Anat Matar, „Ludwig Wittgenstein”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/sum2018/entries/wittgenstein.

Hank Green, „Language & Meaning: Crash Course Philosophy #26“, YouTube (2016), https://www.youtube.com/watch?v=zmwgmt7wcv8.

Tomáš Došek, Jazykové hry a životní forma ve filozofii Ludwiga Wittgensteina (Masarykova univerzita, 2008), bakalárska práca: https://is.muni.cz/th/b5nw5/jazykove_hry-dbp.pdf.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj obrázka: cabinetcardgallery.com/2012/01/16/confusing-family-constellation-portrait-in-madison-wisconsin