Tag Archive for: Wittgenstein

219. Rozhovor s Jaroslavou Vydrovou o fenomenológii

/in , /by

Dnes sa rozprávam s filozofkou Jaroslavou Vydrovou a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je to fenomenológia a kto bol jej zakladateľ Edmund Husserl?
  • Prečo ho k jej založeniu viedla kríza vedeckého poznania na prelome 19. a 20. storočia a tiež skutočnosť, že svet sa nám stal menej pochopiteľný?
  • Čo myslel pod jeho slávnym výrokom, že máme ísť „späť k veciam samotným“?
  • A vedeli ste, že bol blízky priateľ T. G. Masaryka? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte moju hostku predstaviť: 

Pôsobí na Filozofickom ústave SAV v Bratislave a vyučuje na Katedre filozofie Trnavskej univerzity. Zaoberá sa fenomenologickou metódou, Husserlovými neskorými rukopismi a je autorkou kníh Cesty fenomenológie a Výraz, dielo, telesnosť, v ktorej sa venuje aj otázkam filozofickej antropológie, najmä v súvislosti s myslením Helmutha Plessnera. Je šéfredaktorkou časopisu Ostium.

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

***

Podpor nás na ? patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom ?pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

184. Wittgenstein: Tajomstvo neexistuje

/in , /by

Tajomstvo neexistuje, alebo presnejšie preložené, nič nie je skryté. Tento výrok sa pripisuje rakúsko-britskému filozofovi Ludwigovi Wittgensteinovi, o ktorom som niekoľkokrát na podcaste už hovoril a dnes by som chcel spraviť niečo nové, ale neprekvapivé. 

Rád by som sa s vami vrátil k 41. dávke o jeho filozofii jazyka a význam fascinujúcich konceptov jeho rannej a neskoršej filozofie predstaviť v ešte jasnejšom svetle a kontexte. A tento nový uhol pohľadu je práve pohľad na jeho filozofiu cez tvrdenie, že tajomstvo neexistuje – nič nie je skryté.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Ludwig Wittgenstein, Philosophical Investigations (1958)
  • A. C. Grayling, Wittgenstein: A Very Short Introduction (2001)
  • Norman Malcolm, Nothing is Hidden: Wittgenstein’s Criticism of his Early Thought (1986)
  • Premise Podcast, rozhovor s prof. Constantine Sandisom o filozofii Ludwiga Wittgensteina, https://bit.ly/3ib9ZAm
  • BBC In Our Time, Wittgenstein (2003), http://bbc.in/39Cf013

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

140. Je istota neistá?

/in , /by

Existuje istota? Môžeme niečo spoznať s istotou? Sú prírodné vedy, filozofia či náboženstvo zdrojom istého poznania či neomylných právd o svete? Dnes sa zamyslíme nad tým, čo je to istota a tento koncept je dnes obzvlášť zaujímavý. Počuli ste už nikde, že napríklad preventívne opatria proti korone by sa nemali uvoľňovať skôr, kým to s istotou neodporučia vedeckí experti a odborníci? Je ale istota to, na čo treba čakať? 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok: https://bit.ly/SME_davka140

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

61. Wittgenstein o rodinnej podobnosti: nie rodičov a detí, ale slov

/in , /by

Podľa Gottloba Fregu majú slová—povedzme podstatné mená—istý základný význam a následne existuje viacero zmyslov, akoby nárečí, v ktorých vieme tieto slová používať. 

Wittgenstein, o ktorom som už hovoril v #41 PD, tu videl problém s týmto základným významoch a navrhol definovať slová prostredníctvom ich prekrývajúcich a prelínajúcich sa podobností. Napr význam slova „hra“ bude pochádzať z významov mnohých vecí, o ktorých hovoríme ako o „hrách“, ktorých podobnosti sa pretínajú do takej miery, že samostatné slovo „hra“ dáva v našom použití zmysel. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Ludwig Wittgenstein, Philosophical Investigations (Basil Blackwell, 1958). 

Anat Biletzkiand a Anat Matar, „Ludwig Wittgenstein”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/sum2018/entries/wittgenstein.

Hank Green, „Language & Meaning: Crash Course Philosophy #26“, YouTube (2016), https://www.youtube.com/watch?v=zmwgmt7wcv8.

Tomáš Došek, Jazykové hry a životní forma ve filozofii Ludwiga Wittgensteina (Masarykova univerzita, 2008), bakalárska práca: https://is.muni.cz/th/b5nw5/jazykove_hry-dbp.pdf.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj obrázka: cabinetcardgallery.com/2012/01/16/confusing-family-constellation-portrait-in-madison-wisconsin

59. Gottlob Frege o večernici, zorničke a Venuši

/in , /by

Dnes sa zamyslíme nad niektorými myšlienkami nemeckého filozofa, logika a matematika menom Gottlob Frege, ktoré rozpracoval vo svojej slávnej eseji „Über Sinn und Bedeutung“ („O zmysle a význame“; v ang. preklade „On Sense and Reference“) z roku 1892. 

Táto esej je už dnes známou klasikou a mnohí ste o jeho základnom rozlíšení medzi zmyslom a významom slova už určite počuli; asi ale nie z pohľadu logiky, ale napr lingvistiky, ktorá pracuje s rozdielom medzi tzv. konotáciou a denotáciou slova.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Edward N. Zalta,  „Gottlob Frege”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019), https://plato.stanford.edu/archives/sum2019/entries/frege.

Michael A.E. Dummett, „Gottlob Frege“, Encyclopædia Britannica(2019), https://www.britannica.com/biography/Gottlob-Frege.

Hank Green, „Language & Meaning: Crash Course Philosophy #26“, YouTube (2016),https://www.youtube.com/watch?v=zmwgmt7wcv8.

Bryan Magee a britský filozof A. J. Ayer v rozhovore o Fregem a Russellovi v otázkach logiky, jazyka a poznania (1987), https://www.youtube.com/watch?v=ZOnzBSWIAzo.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj obrázka:  www.knaw.nl/en/news/calendar/frege2019s-der-gedanke 

57. Analytická vs kontinentálna filozofia: keď je Wittgenstein v ringu s Nietzschem

/in , /by

Zvykne sa humorne povedať, že analytická filozofia je jasná na úkor hĺbky, a kontinentálna je hĺbavá na úkor jasnosti.  Dnes si povieme o základných rozdieloch týchto dvoch spôsobov robenie filozofie a v závere tiež poukážem na to, že i keď je táto dichotómie z časti falošná, zrnko pravdy v nej ale stále je.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Georges Rey, „The Analytic/Synthetic Distinction“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/entries/analytic-synthetic

Kile Jones, „Analytic versus Continental Philosophy“, Philosophy Now (2009), https://philosophynow.org/issues/74/Analytic_versus_Continental_Philosophy

Melvyn Bragg, „The Continental-Analytic Split“, In Our Time (2011), https://www.bbc.co.uk/programmes/b016x2jp

Gary Gutting, „Bridging the Analytic-Continental Divide“, The New York Times (2012), https://opinionator.blogs.nytimes.com/2012/02/19/bridging-the-analytic-continental-divide

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab (hyperlink). Ďakujeme! (alebo link pod)  

Zdroj obrázka: Screenshot z https://youtu.be/nN0V8INJNm0

55. Bertrand Russell o holičovi, ktorý ak sa holí, tak sa neholí

/in , /by

Bertrand Russell (1872 v Trelleck – 1970 v Penrhyndeudraeth) bol jeden z najvýznamnejších filozofov 20. storočia a je považovaný za zakladateľa tzv. analytickej filozofie. Na Trinity College Cambridge, kde študoval matematiku a neskôr filozofiu, sa stretáva s G.E. Mooreom a A. N. Whiteheadom, s ktorými začiatkom 20. storočia mení dovtedajšiu tvár filozofie. Taktiež tam za ním prichádza mladý Ludwig Wittgenstein, ktorý (aj pod jeho vedením) onedlho publikuje svoj paradigmatický Tractatus Logico-Philosophus, ktorý obsahuje Úvod od samotného Russella. V dnešnej dávke sa pozrieme na to, prečo a ako sa Russell snažil postaviť matematiku na čisto logických základoch a prečo mu to pokazil jeden „nevinný“ paradox. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Andrew D. Irvine, „Bertrand Russell“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Summer 2019 Edition), Edward N. Zalta (ed.), https://plato.stanford.edu/entries/russell.

„Bertrand Russell: Biographical“ (1950), z príležitosti odovzdania Nobelovej ceny: https://www.nobelprize.org/prizes/literature/1950/russell/biographical/.

Ray Monk, „Bertrand Russell: British Logician and Philosopher“ (2019),Encyclopædia Britannica: https://www.britannica.com/biography/Bertrand-Russell.

Melvyn Bragg, „Bertrand Russell“, In Our Time (2012): https://www.bbc.co.uk/programmes/b01p8fsr.

Bertrand Russell, Dejiny západnej filozofie(1945) je jeho najvýznamenjšie dielo písané pre širšie neakademické publikom. Zatiaľ nepreložené, dostupné online v angličtine: https://archive.org/details/TheHistoryOfWesternPhilosophy.

Bertrand Russell, „Why I Am Not a Christian“ (1927), esej v ktorej vysvetľuje svoj agnosticizmus:  https://users.drew.edu/~jlenz/whynot.html.

Slávna diskusia medzi Russellom a jezuitom Frederickom Coplestonom (autorom významých 11 zväzkových Dejín filozofie; časť z nich už aj v českom preklade) z 1948, BBC Radio 4, o existencii Boha: https://www.youtube.com/watch?v=hXPdpEJk78E.

Rozhovor s Russellom v jeho dome v anglickom Surrey z 1952: https://www.youtube.com/watch?v=fb3k6tB-Or8.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab (hyperlink). Ďakujeme! (alebo link pod)  

Zdroj obrázka: strangenotions.com/was-bertrand-russell-right-about-thomas-aquinas

41. Wittgenstein o jazykových hrách a chrobákoch

/in , /by

Ako je možné, že medzi sebou navzájom komunikujeme naše myšlienky a to nielen hocijako, ale dokonca zmysluplne? Ak by Maugli z Knihy džunglí naozaj vyrastal od úplného narodenia sám mimo ľudského jazyka a komunity, naučil by sa zmysluplne hovoriť a chápať svet ako my? A ako zistíme, či máme v krabici chrobáka alebo je „chrobák“ názov krabice?

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!