Tag Archive for: utilitarizmus

99. Integrita: máme konať podľa vlastného presvedčenia?

Máme konať výhradne podľa vlastného presvedčenia alebo by sme sa mali v prvom rade spýtať, či neexistuje nejaký vyšší projekt, ktorého by sme mali byť súčasťou? 

Britský filozof Bernard Williams (1929-2003) je spoluautorom knihy Utilitarizmus: Pre a Proti (1973), kde utilitarizmus definuje ako konanie podľa cudzieho, externého vyššieho projektu a takýto morálny systém je útokom na našu integritu. Dnes si predstavíme tento Williamsov argument namierený proti utilitaristickej morálke a uvidíme, prečo je to práve ľudské integrita, ktorá by mala byť podľa neho v srdci každého etického zmýšľania. 

Citovaný úryvok:

„Vec je taká, že človek sa identifikuje s tým svojim konaním, ktoré pramení z jeho vlastných plánov a postojov… a na najhlbšej úrovni je to toto konanie, ktoré s úplnou vážnosťou považuje za to, o čom jeho život je. Je absurdné od tohto človeka požadovať, že by sa mal jednoducho vzdať jeho vlastného projektu a rozhodovania a mal by konať podľa rozhodnutia, ktoré od neho vyžaduje utilitaristická kalkulácia. Tá mu predkladá súčty, ktoré pochádzajú zo siete utility a pôžitku, ktorú tvoria projekty iných. Takáto požiadavka konať podľa takto určeného vyššieho utilitaristického projektu tohto človek v reálnom zmysle odcudzuje od jeho skutkov a od zdroja jeho konania, ktorým sú jeho vlastné presvedčenia. Stáva sa tak kanálom medzi vstupnými informáciami zo súčtu projektov všetkých, vrátane jeho vlastného projektu, a medzi výstupom, ktorým má byť nejaká optimálna voľba. Takýto systém ale ignoruje jeden zásadný rozmer jeho konania a to ten, že jeho projekty a jeho rozhodovanie musí byť chápané ako skutky a voľby, ktoré plynú z plánov a postojov, s ktorými sa na najhlbšie úrovni identifikuje. V najdoslovnejšom zmysle slova tu tak ide o útok na jeho integritu.“

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Sophie-Grace Chappell a Nicholas Smyth, “Bernard Williams”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://stanford.io/2X9imSc
  • Bernard Williams, Utilitarianism: For and Against (1973), with J.J.C. Smart, Cambridge: Cambridge University Press.
  • Bernard Williams, Ethics and the Limits of Philosophy (1985), London: Fontana.
  • Paul Russell, „Bernard Williams: Ethics from a human point of view“ (2018), TLC, https://bit.ly/2O8ss1A

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

75. Rozhovor s Veronikou Cigánekovou o dôvodoch prečo študovať filozofiu, startupoch a stredoškolákoch

Dnes sa rozprávam s Veronikou Cigánekovou, mladou aktívnou študentkou, ktorá onedlho začína študovať na britských ostrovoch filozofiou. Prirodzene som bol preto veľmi zvedavý, čo motivuje mladého človeka jej kalibru, aby sa rozhodol ísť po maturite študovať tento „nepoužiteľný” odbor, s ktorým sa že vraj nedá potom uživiť. 

Prečo sa Veronika rozhodla pre filozofiu? Čo od toho očakáva? Ako sa to chystá potom využiť? Čo je pre ňu vlastne filozofia? Akú pridanú hodnotu by malo mať podnikanie? Nie je vo svete startupov a podnikania nadpoužívané slovo „príbeh“? Nemali starí Gréci pravdu, keď hodnotili niekoho príbeh až po jeho smrti? Ako je možné motivovať stredoškolákov k väčšej angažovanosti a zodpovednosti?

Spomínané rozhovory:

Spomínané projekty:


Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj fotografie: Veronika Cigáneková 

63. O troch druhoch slobody: ľudských právach, „ži a nechaj žiť“ a o cnostiach

V dnešnej dávke chcem poukázať na klasické trojité rozlíšenie povahy slobody. Reč bude (1) o slobode ako základom ľudskom práve; (2) o slobode ako o možnosti žiť a nechať žiť, teda robiť si čo chcem—a to buď úplne alebo iba dovtedy, pokiaľ druhému neubližujem a tým zamedzujem jeho slobode; a (3) o slobode ako o schopnosti urobiť nie hocičo čo chcem, ale práve to dobré rozhodnutie, ktoré nemusím sprvu vôbec chcieť a nemusí to byť ani najľahšie. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Gerald Gaus, Shane D. Courtland a David Schmidtz, „Liberalism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/spr2018/entries/liberalism

Patricia Sheridan, „Locke’s Moral Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2016), https://plato.stanford.edu/archives/sum2016/entries/locke-moral

Robert Johnson a Adam Cureton, „Kant’s Moral Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019), https://plato.stanford.edu/archives/spr2019/entries/kant-moral

David Brink, „Mill’s Moral and Political Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/mill-moral-political

Rosalind Hursthouse a Glen Pettigrove, „Virtue Ethics“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/ethics-virtue

Podcast Týždeň v .týždňi spomenutý v dávke: www.tyzden.sk/rozhovory/56739/tyzden-s-tyzdnom-sirokemu-peniaze-nerastu-na-strome-ale-v-statnom-rozpocte-podcast-eugena-kordu/?ref=kat

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj obrázka: en.wikipedia.org/wiki/File:Eugène_Delacroix_-_Le_28_Juillet._La_Liberté_guidant_le_peuple.jpg

17. John Stuart Mill o slobode

Liberálna demokracia je dnes často skloňovaný termín a to hlavne v porovnaní s demokraciou iliberálnou, kresťanskou či dokonca inou populistickou formou vládnutia. V dnešnej dávke sa pozrieme na význam slova “liberálny” a konkrétne to urobíme cez pohľad na liberalizmus ako o ňom vo svojej knihe O slobode rozmýšľal anglický filozof 19. storočia John Stuart Mill.

4. Morálny kompas

Čo je to morálka? Aké základné druhy nám ponúka morálna filozofia? Reč bude o troch základných morálnych kompasoch: utilitarizme, Kantovej deontologickej morálke a Aristotelovej etike cnosti. A aká by to bola pravidelná dávka filozofie, ak by nakoniec neboli tieto tri prístupy k morálke podrobené dôkladnej kritike.