Posts

125. Sokrates: Demokracia je krehká vec, poďme voliť. Dlžíme to krajine

V dnešnej dávke sa pozrieme Sokrata v troch Platónových dialógoch: Štát, Gorgias a Kritón. Najprv sa zamyslíme nad jeho alegóriou o lodi a potom nad jeho myšlienkovým experimentom o lekárovi a cukrárovi. V oboch prípadoch uvidíme, že demokracia je naozaj krehká vec, ktorej životnosť treba neustále chrániť. V druhej časti dávky sa od úvah o demokracii posunieme k otázke toho, čo vlastne našej krajine dlhujeme. Prečo ísť voliť a zaujímať sa o jej a teda našu budúcnosť? 

Úryvok z dialógu Štát:

„Predstav si, že by sa takéto čosi stalo na lodi, či už na jednej, alebo na mnohých: pán lode prevyšuje veľkosťou a silou všetkých na lodi, ale zle počuje a vidí, a podobne sa vyzná aj v lodnej plavbe; plavci sa však medzi sebou škriepia o kormidelnícke miesto, lebo každý z nich si myslí, že by mal byť kormidelníkom, hoci sa toto umenie nikdy neučil a nemôže uviesť ani učiteľa, ani čas, kedy sa to učil. Okrem toho plavci tvrdia, že toto umenie sa vôbec nedá naučiť a toho, kto by tvrdil opak, sú schopní rozsekať. Na samého pána lode ustavične naliehajú, prosia ho a robia všetko, aby im odovzdal kormidlo; inokedy zasa, keď si ho nezískajú oni, ale druhí, zabíjajú tých druhých alebo ich vyhadzujú z lode a len čo dostanú šľachetného pána lode do svojej moci mandragorou, pijatikou alebo čímsi iným, sami prevezmú vedenie lode: užívajú všetko, čo na nej je, pijú a hodujú počas plavby, ako sa od takýchto ľudí dá očakávať. Okrem toho chvália a nazývajú dobrým plavcom, kormidelníkom a znalcom lodníckeho umenia každého, kto podporuje ich snahu dostať do rúk moc (…) Kto však tak nerobí, tým nadávajú do naničhodníkov; o pravom kormidelníkovi však nevedia ani to, že musí starostlivo dbať na ročné obdobie, počasie, oblohu, hviezdy, smer vetrov a na všetko, čo patrí do tohto umenia, ak má byť naozaj schopný viesť loď. Pokiaľ ide o pravé kormidelnícke umenie bez ohľadu na to, či si niektorí želajú niekoho za kormidelníka, alebo nie, skôr sú tej mienky, že takéto umenie a cvičenie nemožno spojiť s praktickým kormidelníkovom. Kedy boli na lodiach naozaj takéto pomery, nemyslíš, že by plavci na spomínaných lodiach nazývali muža so skutočnými kormidelníckymi schopnosťami vetroplachom, tárajom a pre nich na nič nie súcim?“ 

„Nie je totiž prirodzené, aby kormidelník prosil plavcov, nech sa postavia pod jeho vedenie, a aby múdri chodili k dverám boháčov. (…) kto je chorý, a to či už boháč alebo chudák, musí chodiť ku dverám lekárov a každý, kto si žiada vládu, ku dverám toho, kto vie vládnuť–nie tak, aby vládca, ak je naozaj niečoho schopný, prosil iným, aby si dali vládnuť. Nepomýliš sa však, ak budeš terajších politických vládcov prirovnávať k plavcom, o ktorých sme hovorili, a ak tých, ktorých oni nazývajú neužitočnými a tárajmi, prirovnáš k pravým kormidelníkom.“

Úryvok z dialógu Gorgias: 

„Ak ma predvedú pred súd a budem falošne obvinený, nebudem mať čo povedať, pretože budem súdený ako lekár, proti ktorému by vzniesol žalobu cukrár a v porote by sedeli deti. Čo by taký človek povedal na svoju obranu, ak by ho niekto obvinil takto: ‚Deti, tento človek vám spôsobil veľa zla, áno vám. Ubližuje najmenším z vás [operáciami a zákrokmi] a znepokojuje vás tým, že vám necháva hladovať a dusiť sa, dáva vám tie najhorkejšie sirupy a núti vás byť o hlade a smäde. Vôbec vám nedovolí pochutnať si na toľkých mnohorakých dobrotách ako ja.‘ Čo si myslíš, že by mal povedať lekár, ktorý bol chytený do takejto pasce? Mal by povedať pravdu? Teda: ‚Deti, urobil som to všetko pre vaše zdravie.‘ Aké pobúrenie by to podľa teba vyvolalo v rámci tejto detskej poroty? Sám dobre viem, že budem musieť niečo také znášať pred súdom, pretože nebudem schopný hovoriť o pôžitku, ktorý som ľudom poskytol.. A ak ma niekto obžaluje z toho, že korumpujem mládež tým, že ich uvádzam zo zmätku alebo z toho, že sa posmievam starším a že hovorím ostré slová v súkromí a na verejnosti.. ani ja, podobne ako spomínaný lekár, nebudem môcť povedať pravdu, že hovorím a robím všetky veci v záujme spravodlivosti.“

Úryvok z dialógu Kritón: 

„Z čoho nás a toto mesto obviňuješ, Sokrates? Aké obvinenia ťa vedú k pokusu zničiť nás? Nepriviedli sme ťa najprv na svet a nebolo to vďaka nám, že si tvoj otec zobral tvoju matku a počali ťa? Chceš kritizovať tie z nás zákonov, ktoré sa týkajú manželstva? Alebo tie, ktoré spravujú starostlivosť o deti, ich výchovu a vzdelania, ktoré si aj ty dostal?“.

„Priniesli sme ťa na svet, vychovali ťa a vzdelali a tebe, ako aj všetkým ostatným občanom, sme dali podiel na všetkom dobre, ktoré sme dokázali zabezpečiť. Ale i napriek tomu, sme dali každému Aténčanovi príležitosť, že keď dovŕši istý vek a bude môcť voliť, a potom ako spozná ako funguje mesto a spozná nás, zákony, tak prehlasujeme, že ak ho neuspokojujeme, môže si zobrať všetko, čo mu patrí a ísť kdekoľvek sa mu žiada. Nebránime mu v tom a nezakazujeme mu to (…). Ale, ktokoľvek tu zostane, a to potom ako uvidí ako súdime a riadime mesto, tak ten s nami de facto uzatvára dohodu, podľa ktorej bude dodržiavať naše nariadenia.“

Použitá a odporúčaná literatúra

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

117. Priateľstvo namiesto spravodlivosti? Aristotelov myšlienkový experiment

Ak by sme boli všetci skutočnými priateľmi, spravodlivosť by nebola nevyhnutná. Inými slovami, ak by v rámci štátu vládlo medzi občanmi priateľstvo, nebola by potrebná vláda práva, ktorá by garantovala spravodlivosť prostredníctvom zákonov. Toto Aristotelove pozorovanie môžeme nazvať aj myšlienkovým experimentom a ako dnes uvidíme, aj keď je to z časti nerealizovateľná požiadavka, i tak sa ju nepriamo podarilo pretaviť do praxe. 

Dnes sa okrem iného zamyslíme aj nad tým, prečo podľa Aristotela vznikla rodina a štát; čo chápal pod tým, že sme politické zvieratá; aké tri druhy priateľstva rozlišoval; aký je vzťah medzi priateľstvom a spravodlivosťou; a tiež porozmýšľame nad tým, čo máme podľa neho právo jeden od druhého a od štátu vyžadovať.

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Aristoteles, Etika Nikomachova, Kalligram (2011)
  • Aristoteles, Politika, Kalligram (2009)
  • Mortimer J. Adler, Aristotle for Everybody: Difficult Thought Made Easy, Touchstone (1997)
  • Daniel N. Robinson, „Aristotle on Friendship“, videokurz Great Ideas of Philosophy, 2nd Edition, The Great Courses (2004), https://bit.ly/2m79xKl
  • Daniel N. Robinson, „Aristotle on the Perfect Life“, videokurz Great Ideas of Philosophy, 2nd Edition, The Great Courses (2004), https://bit.ly/2m79xKl

Súviace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

105. Rozhovor s Robertom Chovanculiakom o statkoch-zmätkoch, crowfundingu a filozofii

Dnes sa rozprávam s ekonomickým analytikom Robertom Chovanculiakom. I keď bolo červenou niťou nášho rozhovoru niečo, čo sa dnes nazýva filozofia ekonómie, každý pohľad na trhové vzťahy musí byť ukotvený v diskusii o povahe štátu, ktorá následne stojí na filozofickej antropológii—teda, kto sme ako ľudia a prečo sme takí. 

Tu je ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme sa rozprávali:

  • Čo je to štát a prečo vlastne existuje?
  • Predchádzal štátu anarchický prirodzený stav?
  • O čom hovorí koncept pan-anarchie?
  • Definuje štát viac jeho teritórium alebo ústava? 
  • Ako mení rozvoj technológii formu štátu?
  • Je občianstvo vecou explicitného súhlasu alebo občanmi rodíme?
  • Prečo a odkedy vnímame štát a trh v opozícii? Ide vôbec o dichotómiu?
  • Prečo chápal Hegel súkromné vlastníctvo ako jednu z našich morálnych kvalít?
  • Je súkromné vlastníctvo základom občianskej spoločnosti? 
  • O čom je jeho nová kniha „Pokrok bez povolenia“ a prečo ju napísal?
  • Ako v rámci spoločnosti presvedčiť „čierneho pasažiera“, aby prispel na verejné dobro?
  • Je crowdfunding jeden z najefektívnejších spôsobov?
  • A prečo sú aj davy ľudí na Slovensku ochotné podporiť veľké množstvo crowdfundingových projektov a kampaní?

 V rozhovore sme spomenuli:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit