Tag Archive for: Platón

295. Rozhovor s Tomášom Zálešákom: Kto sa nestará o politiku, o toho sa politika postará


Dnes sa rozprávam s politológom a politickým filozofom Tomášom Zálešákom a tu je malá ochutnávka z tém nášho rozhovoru:

  • Prečo dnes na Slovensku mnohí politici tvrdia, že nás chcú zachrániť pred politikou, alebo že ich máme voliť, že oni vlastne politici nie sú?
  • Čo je to tá politické obec, a prečo je človeku prirodzené byť jej súčasťou?
  • K akému extrému povedie, ak sa vzdáme svojej politickej prirodzenosti, či, na druhej strane, ak z politiky spravíme našu jedinú identitu?
  • A dlžíme niečo nášmu štátu/spoločnosti až do tej miery, že by sme mali ísť určite  ísť voliť?


Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Narodil sa v 1967 a neskôr „vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium ukončil na Filozofickom ústave SAV v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v USA a vo Veľkej Británii na univerzite v Oxforde. Viackrát navštívil Balkán, kde pracoval v Srbsku a neskôr v Bosne v oblasti medzinárodného dohľadu nad voľbami pod OBSE. [Pôsobil] na Katedre politológie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity a (…) [d]lhodobo sa zaoberá históriou a povahou totalitarizmu, masových ideologických hnutí a problematikou vojny a mieru. Publikoval štúdie z oblasti politickej filozofie a rad novinových článkov, esejí a komentárov“ a je členom redakcie časopisu .týždeň. (Zdroj: HNonline.sk)

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

  • Zálešák, Obec v kríze (2015) 
  • Cavanaugh, Migrations of the Holy: God, State, and the Political Meaning of the Church (2011)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

283. Platón: Buď spravodlivý, aj keď ťa nik nevidí

Platón a jeho dialógy sú bibliou kritického myslenia. Osobne si myslím, že každý jednotlivec patriaci do nášho civilizačného kultúrneho rámca by sa s nimi mal v istom bode svojho života stretnúť; a ak sa vám to ešte nepodarilo, dnešná dávka tomu bude nápomocná.

Zamyslíme sa nad niekoľkými myšlienka z Platónovho asi najznámejšieho a najvplyvnejšieho dialógu s názvom Republika – nuž a ako je tomu pravdou v každej politickej obci, kde sa ľudia nielen prežiť, ale aj žiť šťastný život, kľúčou bude pre nás otázka spravodlivosti. Neoplatil by sa mi vlastne skôr život nespravodlivý, keďže i tak viem, že nežijem v štáte anjelov a každý i tak koniec koncov hľadí na svoj prospech?

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Plato, The Republic (The Internet Classics Archive)
  • Eric Brown, „Plato’s Ethics and Politics in The Republic“ (Stanford Encyclopedia of Philosophy)
  • Antonis Coumoundouros. „Plato: The Republic“ (Internet Encyclopedia of Philosophy)
  • BBC In Our Time, Plato’s Republic (podcast)

275. Simone Weil: Trpíme pandémiou nepozornosti

Nepozornosť je asi univerzálnou ľudskou skúsenosťou. Od malého mala sme boli upozorňovaní, aby sme dávali pozor – či už vtedy, keď nám niečo vysvetľovanie rodičia alebo učitelia; alebo tesne pred tým, ako sme začali hrať nejakú novú hru. Ak nedám pozor, nebudem vedieť pravidlá, a potom nebudem vedieť samozrejme zvíťaziť. 

Otázka pozornosti je ale hlboko morálna, ba priam až psychologicko-duchovná záležitosť, a okrem samotného bytia pozorným je tu ešte dôležitejšie otázka, ktorá znie nasledovne: Čomu dať našu pozornosť? A túto otázku môžeme rozbiť pod-otázkami ako: Sú veci, ktoré si zasluhujú našu pozornosť viac ako iné? Sú veci, ktorým by mal venovať pozornosť každý a to až do takej miery, že ak ich nebudeme brať aktívne na vedomie, stanú sa z nás morálne nižší ľudia? A akej povahu sú tie tzv. veci, voči ktorým, ak budeme nepozorní, riskujeme, že niečo v našom vnútri pomaly odumrie alebo, naopak, nikdy nevyrastie a nevykvitne?

Tieto otázky sú v jadre filozofie francúzskej mysliteľky a aktivistky Simone Weilovej a v dnešnej dávke si ju ako aj jej dielo predstavíme. Pôjde ale o neľahké až existenciálne rozmýšľanie, pretože pandémia nepozornosti, ktorou dnes trpíme, má za následok tragickú skutočnosť, že ničíme živote ľudí okolo nás (a tiež svoje) a to tým, že sami zo seba a druhých robíme veci – inštrumentalizujeme a dehumanizujeme. 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

  • Weil,  Waiting for God (HarperCollins, 2009) 
  • Rozelle-Stone (et at.). “Simone Weil” (The Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2023), http://bit.ly/3iYu01K
  • Lynch, “Simone Weil (1909—1943)” (Internet Encyclopedia of Philosophy), http://bit.ly/401P1JN
  • BBC In Our Time podcast, „Simone Weil“, http://bit.ly/3iX9kHE
  • Philosophize This! podcast, „Episode #172 – Simone Weil – Attention“ (2023), http://bit.ly/3H1AhSh
  • Philosophize This! podcast, „Episode #173 – Simone Weil – The Need For Roots“ (2023), http://bit.ly/3Jbb6PO 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

241. Rozhovor s Dagmar Kusou a Michalom Vašečkom o spravodlivosti

Dnes sa rozprávam s politologičkou Dagmar Kusou a sociológom Michalom Vašečkom a tu je malá ochutnáva z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Ak je spravodlivosť dať každému, čo mu patrí, čo mne/nám patrí?
  • Prečo je lepšie nespravodlivosť znášať ako konať?
  • A môže byť spravodlivosť bez Boha? Inými slovami, nepredpokladá koncepcia spravodlivosti inú formu Posledného súdu? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte mojich hostí predstaviť: 

Dagmar Kusá je politologička, ktorá študovala na Univerzite Komenského a PhD z politických vied získala na Bostonskej univerzite. V súčasnosti učí na BISLE, Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií a to predmet Medzinárodná spolupráca a riešenie konfliktov, a je tiež viceprezidentkou Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku. Medzi oblasti jej akademického záujmu patrí politické využívanie kolektívnej pamäte, etnická identita, občianstvo a menšiny, a aktuálne sa hlavne zameriava na prejavy kultúrnej traumy vo verejnom diskurze. 

Michal Vašečka je sociológ, doktorandský titul získal na Masarykovej univerzite a v súčasnosti sa zaoberá problematikou etnicity, rasy a migrácie, a tiež o otázkami populizmu, extrémizmu, spoločenských hnutí a občianskej spoločnosti. Tiež učí na BISLE a od 2016 je v Redakčnej rade DenníkaN. Je zakladateľom a bývalým riaditeľom Centra pre výskum etnicity a kultúry, pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, osem rokov bol konzultantom pre Svetovú banku, dlhoročne zastupuje Slovensko v Európskej komisii proti rasizmu a netolerancii a je programovým riaditeľom think tanku Bratislava Policy Institute. 

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

240. Rozhovor s Annou Hogenovou o živote z vlastného prameňa

Dnes sa rozprávam s českou filozofkou a fenomenologičkou Annou Hogenovou a tu je malá ochutnáva z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je to filozofia a prečo je dnes potrebnejšia ako kedykoľvek predtým?
  • Prečo sa človek dostáva k vlastnej duši cez kladenie bytostných otázok? 
  • A čo to znamená žiť z vlastného prameňa? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte moju hostku predstaviť: 

“Anna Hogenová sa narodila v roku 1946 a na gymnáziu patril medzi jej učiteľov aj Zdenek Svěrak. Neskôr študovala na Fakulta tělesné výchovy a sportu Univerzity Karlovy a tiež na Fakulte filozofie UK. V 1975 vstúpila z pragmatických dôvodov do KSČ, časom začala inklinovať k fenomenológii Edmunda Husserla a Jana Patočku a po 1989 sa zoznamuje a začína spolupracovať s českými filozofmi ako Jan Sokol a Zdenek Pink, ktorí vstup do KSČ odmietli. 

V súčasnosti prednáša na Pedagogickej fakulte UK, kde je zároveň vedúca Oddelenia filozofie a etiky a na Husitskej teologické fakulte UK, kde je vedúca Katedry filozofie. Zaoberá sa témami ako chápanie pravdy ako neskrytosti (aletheia), ktoré v 20. oživil Martin Heidegger, a tiež sa zaujíma o filozofický pohľad na telo a telesnosť a o filozofiu športu. 

Docentkou sa stala v roku 1992 a profesorkou v 2006, je autorkou viacerých kníh a v 2019 s ňou vyšiel knižný rozhovor s názvom Žít z vlastního pramene: Rozhovory o životě a filosofii s Annou Hogenovou.”

Súvisiace dávky:

V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

230. Platónov dialóg Gorgias: Moc je jediné právo

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a poviem to na rovinu. Platón a jeho dialógy definovali filozofiu, a to ako do šírky (teda toho o čom filozofia uvažuje), tak aj do hĺbky (teda ako o tom uvažujeme). Dnes sa chcem s vami pozrieť na jeden z jeho asi najosobnejších dialógov, ktorý nesie meno po slávnom antickom rečníkovi a sofistovi Gorgiasovi. Reč bude o rétorike, ale hlavne o dobrom živote a spravodlivosti a či sa vlastne vôbec oplatí byť spravodlivý, ak sa zdá, že moc a sila sú jediným právom.

Prečítajte si túto dávku ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra: 

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

125. Sokrates: Demokracia je krehká vec, poďme voliť. Dlžíme to krajine

V dnešnej dávke sa pozrieme Sokrata v troch Platónových dialógoch: Štát, Gorgias a Kritón. Najprv sa zamyslíme nad jeho alegóriou o lodi a potom nad jeho myšlienkovým experimentom o lekárovi a cukrárovi. V oboch prípadoch uvidíme, že demokracia je naozaj krehká vec, ktorej životnosť treba neustále chrániť. V druhej časti dávky sa od úvah o demokracii posunieme k otázke toho, čo vlastne našej krajine dlhujeme. Prečo ísť voliť a zaujímať sa o jej a teda našu budúcnosť? 

Úryvok z dialógu Štát:

„Predstav si, že by sa takéto čosi stalo na lodi, či už na jednej, alebo na mnohých: pán lode prevyšuje veľkosťou a silou všetkých na lodi, ale zle počuje a vidí, a podobne sa vyzná aj v lodnej plavbe; plavci sa však medzi sebou škriepia o kormidelnícke miesto, lebo každý z nich si myslí, že by mal byť kormidelníkom, hoci sa toto umenie nikdy neučil a nemôže uviesť ani učiteľa, ani čas, kedy sa to učil. Okrem toho plavci tvrdia, že toto umenie sa vôbec nedá naučiť a toho, kto by tvrdil opak, sú schopní rozsekať. Na samého pána lode ustavične naliehajú, prosia ho a robia všetko, aby im odovzdal kormidlo; inokedy zasa, keď si ho nezískajú oni, ale druhí, zabíjajú tých druhých alebo ich vyhadzujú z lode a len čo dostanú šľachetného pána lode do svojej moci mandragorou, pijatikou alebo čímsi iným, sami prevezmú vedenie lode: užívajú všetko, čo na nej je, pijú a hodujú počas plavby, ako sa od takýchto ľudí dá očakávať. Okrem toho chvália a nazývajú dobrým plavcom, kormidelníkom a znalcom lodníckeho umenia každého, kto podporuje ich snahu dostať do rúk moc (…) Kto však tak nerobí, tým nadávajú do naničhodníkov; o pravom kormidelníkovi však nevedia ani to, že musí starostlivo dbať na ročné obdobie, počasie, oblohu, hviezdy, smer vetrov a na všetko, čo patrí do tohto umenia, ak má byť naozaj schopný viesť loď. Pokiaľ ide o pravé kormidelnícke umenie bez ohľadu na to, či si niektorí želajú niekoho za kormidelníka, alebo nie, skôr sú tej mienky, že takéto umenie a cvičenie nemožno spojiť s praktickým kormidelníkovom. Kedy boli na lodiach naozaj takéto pomery, nemyslíš, že by plavci na spomínaných lodiach nazývali muža so skutočnými kormidelníckymi schopnosťami vetroplachom, tárajom a pre nich na nič nie súcim?“ 

„Nie je totiž prirodzené, aby kormidelník prosil plavcov, nech sa postavia pod jeho vedenie, a aby múdri chodili k dverám boháčov. (…) kto je chorý, a to či už boháč alebo chudák, musí chodiť ku dverám lekárov a každý, kto si žiada vládu, ku dverám toho, kto vie vládnuť–nie tak, aby vládca, ak je naozaj niečoho schopný, prosil iným, aby si dali vládnuť. Nepomýliš sa však, ak budeš terajších politických vládcov prirovnávať k plavcom, o ktorých sme hovorili, a ak tých, ktorých oni nazývajú neužitočnými a tárajmi, prirovnáš k pravým kormidelníkom.“

Úryvok z dialógu Gorgias: 

„Ak ma predvedú pred súd a budem falošne obvinený, nebudem mať čo povedať, pretože budem súdený ako lekár, proti ktorému by vzniesol žalobu cukrár a v porote by sedeli deti. Čo by taký človek povedal na svoju obranu, ak by ho niekto obvinil takto: ‚Deti, tento človek vám spôsobil veľa zla, áno vám. Ubližuje najmenším z vás [operáciami a zákrokmi] a znepokojuje vás tým, že vám necháva hladovať a dusiť sa, dáva vám tie najhorkejšie sirupy a núti vás byť o hlade a smäde. Vôbec vám nedovolí pochutnať si na toľkých mnohorakých dobrotách ako ja.‘ Čo si myslíš, že by mal povedať lekár, ktorý bol chytený do takejto pasce? Mal by povedať pravdu? Teda: ‚Deti, urobil som to všetko pre vaše zdravie.‘ Aké pobúrenie by to podľa teba vyvolalo v rámci tejto detskej poroty? Sám dobre viem, že budem musieť niečo také znášať pred súdom, pretože nebudem schopný hovoriť o pôžitku, ktorý som ľudom poskytol.. A ak ma niekto obžaluje z toho, že korumpujem mládež tým, že ich uvádzam zo zmätku alebo z toho, že sa posmievam starším a že hovorím ostré slová v súkromí a na verejnosti.. ani ja, podobne ako spomínaný lekár, nebudem môcť povedať pravdu, že hovorím a robím všetky veci v záujme spravodlivosti.“

Úryvok z dialógu Kritón: 

„Z čoho nás a toto mesto obviňuješ, Sokrates? Aké obvinenia ťa vedú k pokusu zničiť nás? Nepriviedli sme ťa najprv na svet a nebolo to vďaka nám, že si tvoj otec zobral tvoju matku a počali ťa? Chceš kritizovať tie z nás zákonov, ktoré sa týkajú manželstva? Alebo tie, ktoré spravujú starostlivosť o deti, ich výchovu a vzdelania, ktoré si aj ty dostal?“.

„Priniesli sme ťa na svet, vychovali ťa a vzdelali a tebe, ako aj všetkým ostatným občanom, sme dali podiel na všetkom dobre, ktoré sme dokázali zabezpečiť. Ale i napriek tomu, sme dali každému Aténčanovi príležitosť, že keď dovŕši istý vek a bude môcť voliť, a potom ako spozná ako funguje mesto a spozná nás, zákony, tak prehlasujeme, že ak ho neuspokojujeme, môže si zobrať všetko, čo mu patrí a ísť kdekoľvek sa mu žiada. Nebránime mu v tom a nezakazujeme mu to (…). Ale, ktokoľvek tu zostane, a to potom ako uvidí ako súdime a riadime mesto, tak ten s nami de facto uzatvára dohodu, podľa ktorej bude dodržiavať naše nariadenia.“

Použitá a odporúčaná literatúra

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

123. Rozhovor s Antonom Vydrom: Učí nás filozofia lepšie žiť?

Dnes sa rozprávam s filozofom Antonom Vydrom. Čo je filozofia? Je praktická? Pomáha nám lepšie žiť? Vystihujú podstavu filozofie tri známe opisy, že je to láska k múdrosti, že začína v úžase a že je pokračovaním detské neobytného pýtania sa otázky prečo? Prečo by mali  politické strany zamestnať nejakého filozofa, aby im objasnili, z akých ideových východísk čerpajú? A nemali by sa súčasní slovenskí filozofi a filozofia viac verejne angažovať a vyjadrovať? 

V rozhovore sme spomenuli:

Výber z Vydrovych článkov/esejí:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

109. Rozhovor s Ondrejom Schützom o kritickom myslení, SDA a argumentačných fauloch politikov

Dnes sa rozprávam s Ondrejom Schützom, ktorý je riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie. Hlavnou témou nášho rozhovoru bolo síce kritické myslenie a dôkladne sme sa preto pozhovárali o tom, čo je to debatovanie a argumentácia.

  • Čo je to SDA, prečo vznikla čomu sa venuje? 
  • Čo je pravdy na kritike, že vychováva sofistov, manipulátorov a ľudí bez názoru, a teda neformuje charakter svojich členov?
  • Aký je rozdiel medzi debatou a diskusiou?
    O debate sa hovorí ako o súťaži. Prečo a ako taká súťaž prebieha a čo je úloha rozhodcu? 
  • Aký je rozdiel medzi argumentom a tvrdením? 
  • Prečo by mali vedieť ľudia argumentovať? 
  • Čo je to samotné kritické myslenie? 
  • Akých argumentačných faulov sa najčastejšie dopúšťajú naši politici?  
  • Ako na ne reagovať a bola nedávna argumentáciu Alojza Hlinu dobré či nie?  

V rozhovore sme spomenuli:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

103. Sokrates: nepreskúmaný život nie je hodný žitia

Kto bol ten aténsky ovad, ktorého dialektické uhryznutie vedelo mať dlhodobé následky? Prečo bol mnohými pokladaný za svätca, inými za skutočne osvieteného mudrca, a pritom bol svojimi spoluobčanmi demokraticky odsúdený na smrť za korumpovanie mládeže a bezbožnosť? 

Dnes sa pozrieme na osobu aténskeho Sokrata, povieme si niečo o jeho živote a filozofickej metóde, a tiež sa pozrieme na to, prečo o ňom Cicero slávne povedal, že bol prvým, kto zniesol filozofiu z nebies do príbytkov bežných ľudí.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Súvisiace dávky:  

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit