Tag Archive for: morálka

196. Jan Sokol: Sloboda ako púšť, obchod a hra

/in , /by

Český filozof a chartista Jan Sokol nie je na našom podcaste nový a v dnešnej dávke chcem sprítomniť jeho rozmýšľanie nad otázkou, ktorá je nám všetkým bytostne blízka. Čo je to sloboda a ako o nej rozmýšľať? Koľko druhov slobody existuje a v akom sú vzťahu? Končí moja sloboda tam, kde začína tvoja alebo potrebujem druhých k plnej realizácii mojej vlastnej slobody? 

Nad tými otázkami sa dnes spolu zamyslíme a priblížim vám Sokolove chápanie slobody, podľa ktorého je sloboda viac ako možnosť výberu a možnosť nebyť obmedzený druhými. Skutočná sloboda má skôr povahu schopnosti a naozaj slobodný som vtedy, keď dokážem nebyť neslobodný.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Staň sa našim patrónom/kou ? patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo ?  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

179. Friedrich Nietzsche: Ako náboženstvo vymyslelo zlo

/in , /by

Čo je to zlo? Ako a kedy sa vmiešalo do nášho jazyka a prekvasilo ho? Prečo si dnes so zlom spájame túžbu po moci, egoizmus a svojbytnosť a s dobrom naopak rovnosť, altruizmus a schopnosť spolupracovať? A bolo tomu vždy tak alebo za to niekto môže? Na tieto otázky sa dnes pozrieme v spoločnosti Friedricha Nietzscheho, ktorý nebol len svojrázny nemecký filozof a proto-psychoanalytik, ale tiež filológ, teda jazykovedec. 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Friedrich Nietzsche, Genealogie morálky (OIKOYMENH, 2019)
  • Friedrich Nietzsche, Tak vravel Zarathustra (IRIS, 2016)
  • Friedrich Nietzsche, Beyond Good and Evil (Oxford World’s Classics, 2009)
  • Lanier Anderson, „Friedrich Nietzsche“, Stanford Encyclopedia of Philosophy 

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

165. Kultúrno-etické otázky: Nezmyselná slovná hračka?

/in , /by

Kultúrno-etické otázky. Je táto fráza iba lokálnou slovnou hračkou v slovenčine? Je toto spojenie zmysluplné? Nejde náhodou o oxymoron? A ak nie, do akej miery si tieto dve slová odporujú a do akej sa dopĺňajú? A prečo nehovoríme radšej o kultúrno-morálnych otázkach, o morálnych dilemách či jednoducho etických otázkach? 

Dnes si posvietime na túto problematickú frázu a v závere sa posnažím obhájiť tvrdenie, že i keď toto slovné spojenie nie je nevyhnutne nezmyselné a nejde o prázdny koncept, i tak je skôr metaforickou slovnou hračkou, ktorá má tendenciu byť zavádzajúca.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka165 

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

163. Mrav, morálka a etika: Nie je to to isté?

/in , /by

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka163 

Ak spravím gramatickú chybu alebo niečo zle vyslovím, je to zlé. Podobne, ak vykonám väčšiu či menšiu nespravodlivosť od podvádzania, krádeže či vraždy, tiež je to zlé. Podobne je zlé, ak v reštaurácii nahlas chlípem horúcu polievku alebo ak idem na červenú alebo vediem bezcieľny život, v ktorom stagnujem a nič, mohli by sme povedať, prospešné pre seba a druhých nerobím. 

Vo všetkých týchto prípadoch ide o niečo „zlé“ a v opačnom prípade „dobré“. Majú ale tieto slová iba jeden význam? Zdá sa, že určite nie. Ale ak ide o viacero významom, ako sa od seba odlišujú a v akom sú vzťahu? 

Odpoveď na tieto otázky sa nachádza v rozlíšení medzi mravom, morálkou a etikou, na ktoré sa pozrieme cez myšlienky súčasného českého filozofa Jána Sokola.  

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

138. Životy alebo ekonomika: Sofiina voľba?

/in , /by

Jeden americký novinár sa nedávno vyjadril, že pandémia korona vísuru postavila vlády pred tú najhoršiu voľbu: či si zničia ekonomiky a blahobyt alebo prídu o milióny životov. Stojíme ale naozaj pred touto románovou Sofiinou voľbou? Ide o hru s nulovým súčtom alebo o falošnú dichotómiu? 

Prečítajte si túto minidávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka138

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

101. Estetika: o piatich sudcoch estetického hodnotenia

/in , /by

Existuje štandard chuti? A keď hovorím o chuti, myslím tím umenie vo všetkých jeho podobách: od gastronómie, cez maľbu, hudbu, tanec či architektúru, fotografiu, literatúru a iné. Existuje nejaké kritérium alebo súbor kritériu, podľa ktorých by sme vedeli zhodnotiť a posúdiť či je niečo krásne alebo škaredé, chutné alebo odporné, dobré alebo zlé umenie? 

Dnes sa spolu zamyslíme na jednou esejistickou klasikou od škótskeho filozofa Davida Humea, ktorú napísal v roku 1757 a neprekvapivo nesie názov „O štandarde chuti“. Ako od empirika, subjektivistu a sentimentalistu by sme od Humea mohli naozaj očakávať silný a na skúsenosti založený argument v prospech de gustibus non est disputandum. Paradoxne, Hume ponúka pravý opak v podobe piatich schopností či vlastností, ktoré všetky spolu umožnia človeku získať štandard estetického hodnotenia. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • David Hume (1757). “Of the Standard of Taste“, https://bit.ly/2KD9PlB
  • Mary Mothersill (1989). ‘Hume and the Paradox of Taste’ in George Dickie, Richard Sclafani and Robin Ronald (eds.), Aesthetics: A Critical Anthology, New York: St. Martin’s Press 
  • Jerrold Levinson (2002). ‘Hume’s Standard of Taste: The Real Problem’, Journal of Aesthetics and Art Criticism, 60, pp. 227-238. 
  • Rochelle Gurstein (2000). Taste and “the conversible world” in the eighteenth century. Journal of the History of Ideas, 61(2), 203-221.
  • Bence Nanay (2017). Perceptual learning, the mere exposure effect and aesthetic antirealism. Leonardo,50(1), 58-63. 

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit