Tag Archive for: logika

206. Rozhovor s Vladimírom Šnídlom: Je pravda len jedna?

/in , /by

Popis

Dnes sa rozprávam s novinárom a krotiteľom hoaxov Vladom Šnídlov a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je hoax a ide o nový fenomén, alebo tu hoaxy boli vždy?
  • Ak každá informácia a fakt podlieha interpretácii, existuje potom len jedna pravdivá interpretácia? A čo je to vlastne pravda?
  • Prečo je voči hoaxom bezbrannejšia skôr staršia generácia? Prečo sa dnes šíria skôr na Facebooku ako Instagrame?
  • A ako pomôcť niekomu z rodiny nesledovať a nezdieľať konšpiračné weby a dezinformácie?

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: 

„Jedenásť rokov žil v Prahe. Vyštudoval politológiu na Univerzite Karlovej, od roku 2007 pracoval v českých Hospodářských novinách a týždenníku Ekonom. V septembri 2014 prestúpil do denníka SME. V roku 2015 patril k zakladajúcim redaktorom Denníka N. 

Špecializuje sa na témy ako sú vojenské nákupy, doprava a šírenie dezinformácií. Na jeseň 2017 napísal knihu Pravda a lož na Facebooku, ktorá rozoberá fenomén hoaxov a konšpiračných teórii na slovenskom a českom internete. O tejto téme chodí aj pravidelne prednášať do slovenských škôl“ a stojí za vzdelávačím projektom Krotíme hoaxy. 

Súvisiace dávky:

Ďalšie odporúčania:

***

Podpor nás na ? patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom ?pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

109. Rozhovor s Ondrejom Schützom o kritickom myslení, SDA a argumentačných fauloch politikov

/in , /by

Dnes sa rozprávam s Ondrejom Schützom, ktorý je riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie. Hlavnou témou nášho rozhovoru bolo síce kritické myslenie a dôkladne sme sa preto pozhovárali o tom, čo je to debatovanie a argumentácia.

  • Čo je to SDA, prečo vznikla čomu sa venuje? 
  • Čo je pravdy na kritike, že vychováva sofistov, manipulátorov a ľudí bez názoru, a teda neformuje charakter svojich členov?
  • Aký je rozdiel medzi debatou a diskusiou?
    O debate sa hovorí ako o súťaži. Prečo a ako taká súťaž prebieha a čo je úloha rozhodcu? 
  • Aký je rozdiel medzi argumentom a tvrdením? 
  • Prečo by mali vedieť ľudia argumentovať? 
  • Čo je to samotné kritické myslenie? 
  • Akých argumentačných faulov sa najčastejšie dopúšťajú naši politici?  
  • Ako na ne reagovať a bola nedávna argumentáciu Alojza Hlinu dobré či nie?  

V rozhovore sme spomenuli:

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

59. Gottlob Frege o večernici, zorničke a Venuši

/in , /by

Dnes sa zamyslíme nad niektorými myšlienkami nemeckého filozofa, logika a matematika menom Gottlob Frege, ktoré rozpracoval vo svojej slávnej eseji „Über Sinn und Bedeutung“ („O zmysle a význame“; v ang. preklade „On Sense and Reference“) z roku 1892. 

Táto esej je už dnes známou klasikou a mnohí ste o jeho základnom rozlíšení medzi zmyslom a významom slova už určite počuli; asi ale nie z pohľadu logiky, ale napr lingvistiky, ktorá pracuje s rozdielom medzi tzv. konotáciou a denotáciou slova.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Edward N. Zalta,  „Gottlob Frege”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019), https://plato.stanford.edu/archives/sum2019/entries/frege.

Michael A.E. Dummett, „Gottlob Frege“, Encyclopædia Britannica(2019), https://www.britannica.com/biography/Gottlob-Frege.

Hank Green, „Language & Meaning: Crash Course Philosophy #26“, YouTube (2016),https://www.youtube.com/watch?v=zmwgmt7wcv8.

Bryan Magee a britský filozof A. J. Ayer v rozhovore o Fregem a Russellovi v otázkach logiky, jazyka a poznania (1987), https://www.youtube.com/watch?v=ZOnzBSWIAzo.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj obrázka:  www.knaw.nl/en/news/calendar/frege2019s-der-gedanke 

57. Analytická vs kontinentálna filozofia: keď je Wittgenstein v ringu s Nietzschem

/in , /by

Zvykne sa humorne povedať, že analytická filozofia je jasná na úkor hĺbky, a kontinentálna je hĺbavá na úkor jasnosti.  Dnes si povieme o základných rozdieloch týchto dvoch spôsobov robenie filozofie a v závere tiež poukážem na to, že i keď je táto dichotómie z časti falošná, zrnko pravdy v nej ale stále je.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Georges Rey, „The Analytic/Synthetic Distinction“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/entries/analytic-synthetic

Kile Jones, „Analytic versus Continental Philosophy“, Philosophy Now (2009), https://philosophynow.org/issues/74/Analytic_versus_Continental_Philosophy

Melvyn Bragg, „The Continental-Analytic Split“, In Our Time (2011), https://www.bbc.co.uk/programmes/b016x2jp

Gary Gutting, „Bridging the Analytic-Continental Divide“, The New York Times (2012), https://opinionator.blogs.nytimes.com/2012/02/19/bridging-the-analytic-continental-divide

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab (hyperlink). Ďakujeme! (alebo link pod)  

Zdroj obrázka: Screenshot z https://youtu.be/nN0V8INJNm0

55. Bertrand Russell o holičovi, ktorý ak sa holí, tak sa neholí

/in , /by

Bertrand Russell (1872 v Trelleck – 1970 v Penrhyndeudraeth) bol jeden z najvýznamnejších filozofov 20. storočia a je považovaný za zakladateľa tzv. analytickej filozofie. Na Trinity College Cambridge, kde študoval matematiku a neskôr filozofiu, sa stretáva s G.E. Mooreom a A. N. Whiteheadom, s ktorými začiatkom 20. storočia mení dovtedajšiu tvár filozofie. Taktiež tam za ním prichádza mladý Ludwig Wittgenstein, ktorý (aj pod jeho vedením) onedlho publikuje svoj paradigmatický Tractatus Logico-Philosophus, ktorý obsahuje Úvod od samotného Russella. V dnešnej dávke sa pozrieme na to, prečo a ako sa Russell snažil postaviť matematiku na čisto logických základoch a prečo mu to pokazil jeden „nevinný“ paradox. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Andrew D. Irvine, „Bertrand Russell“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Summer 2019 Edition), Edward N. Zalta (ed.), https://plato.stanford.edu/entries/russell.

„Bertrand Russell: Biographical“ (1950), z príležitosti odovzdania Nobelovej ceny: https://www.nobelprize.org/prizes/literature/1950/russell/biographical/.

Ray Monk, „Bertrand Russell: British Logician and Philosopher“ (2019),Encyclopædia Britannica: https://www.britannica.com/biography/Bertrand-Russell.

Melvyn Bragg, „Bertrand Russell“, In Our Time (2012): https://www.bbc.co.uk/programmes/b01p8fsr.

Bertrand Russell, Dejiny západnej filozofie(1945) je jeho najvýznamenjšie dielo písané pre širšie neakademické publikom. Zatiaľ nepreložené, dostupné online v angličtine: https://archive.org/details/TheHistoryOfWesternPhilosophy.

Bertrand Russell, „Why I Am Not a Christian“ (1927), esej v ktorej vysvetľuje svoj agnosticizmus:  https://users.drew.edu/~jlenz/whynot.html.

Slávna diskusia medzi Russellom a jezuitom Frederickom Coplestonom (autorom významých 11 zväzkových Dejín filozofie; časť z nich už aj v českom preklade) z 1948, BBC Radio 4, o existencii Boha: https://www.youtube.com/watch?v=hXPdpEJk78E.

Rozhovor s Russellom v jeho dome v anglickom Surrey z 1952: https://www.youtube.com/watch?v=fb3k6tB-Or8.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab (hyperlink). Ďakujeme! (alebo link pod)  

Zdroj obrázka: strangenotions.com/was-bertrand-russell-right-about-thomas-aquinas

32. Bez logiky ani na krok

/in , /by

Asi všetci máte skúsenosť s nasledujúcim prípadom. Rozprávali ste sa s niekým a po chvíli ste si uvedomili, že to čo hovorí, dáva zmysel a je to úplne logické. Alebo naopak, predstavte si, že ste sa s niekým rozprávali, ale veci, ktoré ten človek hovoril do seba vôbec nepasovali a jedno z druhého akosi nevyplývalo—jednoducho, nemalo to logiku! A je to práve logika, o ktorej sa dnes zamyslíme. 

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!