Posts

205. Hegel: O progresívnosti dejín a protofašizme

Dnes bude reč o nemeckom filozofovi Friedrichovi Heglovi, ktorý ovplyvnil, pozitívne či negatívne, také významné mená filozofie ako Soren Kierkegaard, Friedrich Nietzsche, Martin Heidegger, Jacques Derrida, Charles Taylor a mnoho ďalších. 

Prečo sú ľudské dejiny nasmerované čo je to ten „duch“, či Geist, ktorý sa v nich rozvíja? Ako funguje Heglova dialektika a čo má do činenia so vzťahom pána a otroka, našim každodenným myslením či dokonca súkromným vlastníctvom? A prečo je Hegel niekedy označovaný za protofašistu, teda podobne ako Platón za protokomunistu? Na všetky tieto otázky si dnes spolu posvietime.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Staň sa našim patrónom/kou 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo nás podpor jednorazovo 👉  www.pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

187. Rozhovor s Marekom Váchom: o bioetike a hodnote života počas pandémie

Dnes sa rozprávam s molekulárnym biológom a bioetikom Marekom Váchom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je bioetika, konkrétne lekárska etika, a aké rôzne hodnotové prístupy v nej  existujú?
  • Môže lekár niekedy pacientovi povedať bielu, milosrdnú lož? 
  • Ako sa dajú v bioetike aplikovať vedecké empirické odpovede na filozofické neempirické otázky ohľadne života a smrti? 
  • Nie je celá bioetika koniec koncov zredukovateľná na utilitarizmus, teda na zabezpečenie čím väčšieho blaha pre čím viacerých? 
  • A podľa akých princípov by sa pri zaplnenej nemocnici rozhodovalo, ktorého pacienta v ťažkom štádiu ochorenia Covid-19 ešte napojiť na pľúcnu ventiláciu a ktorého už nie? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Marek Vácha sa narodil v roku 1966 v Brne, kde neskôr vyštudoval molekulárnu biológiu a genetiku na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity. Dnes pracuje ako prednosta Ústavu lekárskej etiky na 3. Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde tiež pôsobí ako duchovný pri Kostole najsvätejšieho Salvátora a je autorom viac ako 10 kníh a vysokoškolských učebníc na tému lekárskej a environmentálnej etiky, spirituality či evolúcie.

Súvisiace dávky:

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

148. Svet je cibuľa s dvomi vrstvami: osobnou a vedeckou

Určite sa pamätáte na scénu zo Shreka, kde sa snažil oslíkovi vysvetliť, že zlobri sú ako cibule, a teda, majú vrstvy. Z toho vyplývalo, že pre lepšie pochopenie ich osobnosti treba ísť stále hlbšie – jedna vrstva po druhej. Dnes sa zamyslíme nad podobným prípadom, ale odlišnom v dvoch zásadných veciach: nepozrieme sa na Shreka alebo na svet a vrstvy budú iba dve. Pozrieme sa tzv. dvojúrovňovú teóriu (či teórie), podľa ktorej je svet zložený z vyššej osobnej vrstvy a potom tej hlbšej vedeckej, ktorá vysvetľuje tú prvú, a tieto vrstvy či úrovne sú v komplikovanom vzťahu.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka148

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

144. Postmodernizmus: Príbeh konštruktívnej dekonštrukcie

Postmodernizmus bolo filozofické hnutie aktívne prevažne v 60tych rokoch minulého storočia, ktoré postavilo osvietenstvo a jeho východiská na hlavu, podobne ako obrátil Marx hore nohami Hegla. Dnes si povieme o základných znakoch tohto hnutia, tiež o jeho najznámejšom predstaviteľovi a jeho metóde dekonštrukcie a na záver zhodnotíme jednu jeho slabinu.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok: https://bit.ly/SME_davka144

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

138. Životy alebo ekonomika: Sofiina voľba?

Jeden americký novinár sa nedávno vyjadril, že pandémia korona vísuru postavila vlády pred tú najhoršiu voľbu: či si zničia ekonomiky a blahobyt alebo prídu o milióny životov. Stojíme ale naozaj pred touto románovou Sofiinou voľbou? Ide o hru s nulovým súčtom alebo o falošnú dichotómiu? 

Prečítajte si túto minidávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka138

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

130. Peter Singer: Majú zvieratá práva a povinnosti?

V dnešnej dávke sa pozrieme na to, prečo má podľa Petra Singera prevažná väčšina zvierat morálny status, z čoho pramení, a prečo je dokonca časť zvierat na rovnakej morálnej úrovni ako ľudia a zdieľame status osoby. V závere sa pozrieme na tri možné námietky voči jeho teórii a veľmi zaujímavou tu napríklad otázka, či vlastne v rámci Singerovho utilitarizmu môžu vôbec existovať neodňateľné práva ľudí či zvierat. 

Použitá literatúra: 

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

128. Náboženstvo podľa Kanta

V dnešnej dávke si dáme pod lupu jedného z najväčších mysliteľov, Immanuela Kanta. Ako ovplyvnil Kantov pohľad na poznávanie sveta jeho pohľad na náboženstvo? Ako sa pozeral na tradičné argumenty pre Božiu existenciu? Akú úlohu v tomto hrá rozum a viera?

—-more—-

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Oppy, Trakakis (eds.), Early Modern Philosophy of Religion, Vol. 3.
  • Pasternack, Kant on Religion within the Boundaries of Mere Reason.
  • Pasternack, Fugate, ‘Kant’s Philosophy of Religion’.
  • Taliaferro, Evidence and Faith.
  • Wood, Giovanni (eds.), Kant: Religion within the Boundaries of Mere Reason.

Súvisiace dávky:

PD#120: Hume a náboženstvo, https://bit.ly/2V8n7wD 
PD#116: Viera ako duševná porucha? http://bit.ly/38qW8iI
PD#79: Locke o ľudskom chápaní, https://bit.ly/2kD51TA
PD#89: Kantova priepasť, http://bit.ly/3axxDlv 
PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D 
PD#81: Leibniz o nemateriálnom svete, https://bit.ly/2kFE8yv 
PD#83: Berkeley a vnímanej existencii, https://bit.ly/2lkPGaA 
PD#85: Hume o prirodzenom poznaní, https://bit.ly/31VOlHe 

 ***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

115. Roger Scruton: filozof, ktorý žil krásu

12. januára zomrel britský filozof Roger Scruton. Za posledný týždeň sa už o ňom veľa napísalo, i ja sám som bol oslovený napísať krátky nekrológ, a dnešná dávka je rozšírením a prehĺbením tohto textu. Kto to Roger Scruton bol? Aký je jeho filozofický odkaz? A prečo bol človekom, ktorý—dalo by sa povedať—niekedy kontroverziu priam až vyhľadával? 

V dávke som spomenul:

Súvisiace dávky:

Ďalšie nekrológy a články

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

101. Estetika: o piatich sudcoch estetického hodnotenia

Existuje štandard chuti? A keď hovorím o chuti, myslím tím umenie vo všetkých jeho podobách: od gastronómie, cez maľbu, hudbu, tanec či architektúru, fotografiu, literatúru a iné. Existuje nejaké kritérium alebo súbor kritériu, podľa ktorých by sme vedeli zhodnotiť a posúdiť či je niečo krásne alebo škaredé, chutné alebo odporné, dobré alebo zlé umenie? 

Dnes sa spolu zamyslíme na jednou esejistickou klasikou od škótskeho filozofa Davida Humea, ktorú napísal v roku 1757 a neprekvapivo nesie názov „O štandarde chuti“. Ako od empirika, subjektivistu a sentimentalistu by sme od Humea mohli naozaj očakávať silný a na skúsenosti založený argument v prospech de gustibus non est disputandum. Paradoxne, Hume ponúka pravý opak v podobe piatich schopností či vlastností, ktoré všetky spolu umožnia človeku získať štandard estetického hodnotenia. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • David Hume (1757). “Of the Standard of Taste“, https://bit.ly/2KD9PlB
  • Mary Mothersill (1989). ‘Hume and the Paradox of Taste’ in George Dickie, Richard Sclafani and Robin Ronald (eds.), Aesthetics: A Critical Anthology, New York: St. Martin’s Press 
  • Jerrold Levinson (2002). ‘Hume’s Standard of Taste: The Real Problem’, Journal of Aesthetics and Art Criticism, 60, pp. 227-238. 
  • Rochelle Gurstein (2000). Taste and “the conversible world” in the eighteenth century. Journal of the History of Ideas61(2), 203-221.
  • Bence Nanay (2017). Perceptual learning, the mere exposure effect and aesthetic antirealism. Leonardo,50(1), 58-63. 

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

93. Objektívna morálka alebo de gustibus non est disputandum?

Môže byť morálka objektívna? Teda, sú dôvody na moje morálne konanie nezávislé od toho, čo si o nich myslím alebo či práve po danom rozhodnutí túžim? Alebo platí staré známe: de gustibus non est disputandum—proti chuti žiadny dišputát? Alebo, a do tretice, nič ako morálka vlastne neexistuje a každý si môže, ale dokonca musí robiť, čo chce? Dnes sa pozrieme na prvú z týchto otázok a v budúcej dávke budeme pokračovať s ďalší dvoma

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Geoff Sayre-McCord, „Moral Realism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/35OHEcm
  • Shin Kim, „Moral Realism“, The Internet Encyclopedia of Philosophyhttps://bit.ly/2N1Rmjd
  • Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007)

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit