Posts

187. Rozhovor s Marekom Váchom: o bioetike a hodnote života počas pandémie

Dnes sa rozprávam s molekulárnym biológom a bioetikom Marekom Váchom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:

  • Čo je bioetika, konkrétne lekárska etika, a aké rôzne hodnotové prístupy v nej  existujú?
  • Môže lekár niekedy pacientovi povedať bielu, milosrdnú lož? 
  • Ako sa dajú v bioetike aplikovať vedecké empirické odpovede na filozofické neempirické otázky ohľadne života a smrti? 
  • Nie je celá bioetika koniec koncov zredukovateľná na utilitarizmus, teda na zabezpečenie čím väčšieho blaha pre čím viacerých? 
  • A podľa akých princípov by sa pri zaplnenej nemocnici rozhodovalo, ktorého pacienta v ťažkom štádiu ochorenia Covid-19 ešte napojiť na pľúcnu ventiláciu a ktorého už nie? 

Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:

Marek Vácha sa narodil v roku 1966 v Brne, kde neskôr vyštudoval molekulárnu biológiu a genetiku na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity. Dnes pracuje ako prednosta Ústavu lekárskej etiky na 3. Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde tiež pôsobí ako duchovný pri Kostole najsvätejšieho Salvátora a je autorom viac ako 10 kníh a vysokoškolských učebníc na tému lekárskej a environmentálnej etiky, spirituality či evolúcie.

Súvisiace dávky:

***

Podpor nás na 👉 patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom 👉pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

148. Svet je cibuľa s dvomi vrstvami: osobnou a vedeckou

Určite sa pamätáte na scénu zo Shreka, kde sa snažil oslíkovi vysvetliť, že zlobri sú ako cibule, a teda, majú vrstvy. Z toho vyplývalo, že pre lepšie pochopenie ich osobnosti treba ísť stále hlbšie – jedna vrstva po druhej. Dnes sa zamyslíme nad podobným prípadom, ale odlišnom v dvoch zásadných veciach: nepozrieme sa na Shreka alebo na svet a vrstvy budú iba dve. Pozrieme sa tzv. dvojúrovňovú teóriu (či teórie), podľa ktorej je svet zložený z vyššej osobnej vrstvy a potom tej hlbšej vedeckej, ktorá vysvetľuje tú prvú, a tieto vrstvy či úrovne sú v komplikovanom vzťahu.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka148

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

144. Postmodernizmus: Príbeh konštruktívnej dekonštrukcie

Postmodernizmus bolo filozofické hnutie aktívne prevažne v 60tych rokoch minulého storočia, ktoré postavilo osvietenstvo a jeho východiská na hlavu, podobne ako obrátil Marx hore nohami Hegla. Dnes si povieme o základných znakoch tohto hnutia, tiež o jeho najznámejšom predstaviteľovi a jeho metóde dekonštrukcie a na záver zhodnotíme jednu jeho slabinu.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok: https://bit.ly/SME_davka144

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

138. Životy alebo ekonomika: Sofiina voľba?

Jeden americký novinár sa nedávno vyjadril, že pandémia korona vísuru postavila vlády pred tú najhoršiu voľbu: či si zničia ekonomiky a blahobyt alebo prídu o milióny životov. Stojíme ale naozaj pred touto románovou Sofiinou voľbou? Ide o hru s nulovým súčtom alebo o falošnú dichotómiu? 

Prečítajte si túto minidávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka138

Súvisiace dávky:

Odporúčaná a použitá literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

130. Peter Singer: Majú zvieratá práva a povinnosti?

V dnešnej dávke sa pozrieme na to, prečo má podľa Petra Singera prevažná väčšina zvierat morálny status, z čoho pramení, a prečo je dokonca časť zvierat na rovnakej morálnej úrovni ako ľudia a zdieľame status osoby. V závere sa pozrieme na tri možné námietky voči jeho teórii a veľmi zaujímavou tu napríklad otázka, či vlastne v rámci Singerovho utilitarizmu môžu vôbec existovať neodňateľné práva ľudí či zvierat. 

Použitá literatúra: 

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

128. Náboženstvo podľa Kanta

V dnešnej dávke si dáme pod lupu jedného z najväčších mysliteľov, Immanuela Kanta. Ako ovplyvnil Kantov pohľad na poznávanie sveta jeho pohľad na náboženstvo? Ako sa pozeral na tradičné argumenty pre Božiu existenciu? Akú úlohu v tomto hrá rozum a viera?

—-more—-

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Oppy, Trakakis (eds.), Early Modern Philosophy of Religion, Vol. 3.
  • Pasternack, Kant on Religion within the Boundaries of Mere Reason.
  • Pasternack, Fugate, ‘Kant’s Philosophy of Religion’.
  • Taliaferro, Evidence and Faith.
  • Wood, Giovanni (eds.), Kant: Religion within the Boundaries of Mere Reason.

Súvisiace dávky:

PD#120: Hume a náboženstvo, https://bit.ly/2V8n7wD 
PD#116: Viera ako duševná porucha? http://bit.ly/38qW8iI
PD#79: Locke o ľudskom chápaní, https://bit.ly/2kD51TA
PD#89: Kantova priepasť, http://bit.ly/3axxDlv 
PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D 
PD#81: Leibniz o nemateriálnom svete, https://bit.ly/2kFE8yv 
PD#83: Berkeley a vnímanej existencii, https://bit.ly/2lkPGaA 
PD#85: Hume o prirodzenom poznaní, https://bit.ly/31VOlHe 

 ***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

115. Roger Scruton: filozof, ktorý žil krásu

12. januára zomrel britský filozof Roger Scruton. Za posledný týždeň sa už o ňom veľa napísalo, i ja sám som bol oslovený napísať krátky nekrológ, a dnešná dávka je rozšírením a prehĺbením tohto textu. Kto to Roger Scruton bol? Aký je jeho filozofický odkaz? A prečo bol človekom, ktorý—dalo by sa povedať—niekedy kontroverziu priam až vyhľadával? 

V dávke som spomenul:

Súvisiace dávky:

Ďalšie nekrológy a články

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

101. Estetika: o piatich sudcoch estetického hodnotenia

Existuje štandard chuti? A keď hovorím o chuti, myslím tím umenie vo všetkých jeho podobách: od gastronómie, cez maľbu, hudbu, tanec či architektúru, fotografiu, literatúru a iné. Existuje nejaké kritérium alebo súbor kritériu, podľa ktorých by sme vedeli zhodnotiť a posúdiť či je niečo krásne alebo škaredé, chutné alebo odporné, dobré alebo zlé umenie? 

Dnes sa spolu zamyslíme na jednou esejistickou klasikou od škótskeho filozofa Davida Humea, ktorú napísal v roku 1757 a neprekvapivo nesie názov „O štandarde chuti“. Ako od empirika, subjektivistu a sentimentalistu by sme od Humea mohli naozaj očakávať silný a na skúsenosti založený argument v prospech de gustibus non est disputandum. Paradoxne, Hume ponúka pravý opak v podobe piatich schopností či vlastností, ktoré všetky spolu umožnia človeku získať štandard estetického hodnotenia. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • David Hume (1757). “Of the Standard of Taste“, https://bit.ly/2KD9PlB
  • Mary Mothersill (1989). ‘Hume and the Paradox of Taste’ in George Dickie, Richard Sclafani and Robin Ronald (eds.), Aesthetics: A Critical Anthology, New York: St. Martin’s Press 
  • Jerrold Levinson (2002). ‘Hume’s Standard of Taste: The Real Problem’, Journal of Aesthetics and Art Criticism, 60, pp. 227-238. 
  • Rochelle Gurstein (2000). Taste and “the conversible world” in the eighteenth century. Journal of the History of Ideas61(2), 203-221.
  • Bence Nanay (2017). Perceptual learning, the mere exposure effect and aesthetic antirealism. Leonardo,50(1), 58-63. 

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

93. Objektívna morálka alebo de gustibus non est disputandum?

Môže byť morálka objektívna? Teda, sú dôvody na moje morálne konanie nezávislé od toho, čo si o nich myslím alebo či práve po danom rozhodnutí túžim? Alebo platí staré známe: de gustibus non est disputandum—proti chuti žiadny dišputát? Alebo, a do tretice, nič ako morálka vlastne neexistuje a každý si môže, ale dokonca musí robiť, čo chce? Dnes sa pozrieme na prvú z týchto otázok a v budúcej dávke budeme pokračovať s ďalší dvoma

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Geoff Sayre-McCord, „Moral Realism“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2017), https://stanford.io/35OHEcm
  • Shin Kim, „Moral Realism“, The Internet Encyclopedia of Philosophyhttps://bit.ly/2N1Rmjd
  • Piers Benn, „The objectivity of morality“, Ethics (Routledge: London, 2007)

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

91. Thomas Reid: filozofia zdravého rozumu

Čo je to ten zdravý rozum, alebo „common sense“, na ktorom stojí filozofia škótskeho osvietenca Thomasa Reida? Na vysvetlenie uvádza tento príklad: aj malá húsenica sa preplazí cez tisíc listov až kým nenájde ten, ktorý je vhodný pre jej stravu. Čo chcel týmto príkladom povedať? Aj to som si dnes povieme. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Ryan Nichols a Gideon Yaffe, „Thomas Reid“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy  (2016), https://stanford.io/35AP6I7
  • Marina Folescu „Thomas Reid: Philosophy of Mind“, Internet Encyclopedia of Philosophy, https://bit.ly/2ONm2Hd
  • Daniel N. Robinson, „Thomas Reid and the Scottish School“, videokurz Great Ideas of Philosophy, 2nd Edition, The Great Courses (2004), https://bit.ly/2m79xKl
  • Daniel N. Robinson, „Reid’s Critique of Hume“, videokurz, Oxforská univezita (2014), https://bit.ly/2ME8fQI
  • Eva Peterková, „Thomas Reid and Notion of Common Sense“, Ostium (2015), https://bit.ly/35BWrXI

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit