Tag Archive for: David Hume

270. Dejú sa dnes zázraky?

Dejú sa vo svete aspoň údajné zázraky analogické s biblickými? Aké by to malo dôsledky pre historickosť biblických tradícii? A čo by na to povedali skeptici? 

Súvisiace dávky

Použitá a odporúčaná literatúra 

Odporúčané linky

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? ❤️ Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

234. Čo má David Hume proti zázrakom?

Prečo David Hume odmietal zázraky? Ako znejú niektoré jeho hlavné argumenty? A dali by sa v niečom kritizovať?

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Burns, The Great Debate, 1981.
  • Earman, Hume’s Abject Failure. 2000.
  • Fogelin, A Defense of Hume on Miracles, 2003.
  • McGrew, “Miracles” (SEP), 2019.

Súvisiace dávky:

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? ❤️ Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

204. Naturalizmus: Môže Boh vo svete pôsobiť?

O čom je naturalizmus? Čo je Božie pôsobenie a vylúčili ho prírodné zákony? Čo si o tom mysleli niektorí veľkí velikáni?

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Clark (ed.), The Blackwell Companion to Naturalism, 2016.
  • Harrison, Roberts (eds.), Science without God? 2019.
  • Saunders, Divine Action and Modern Science, 2003.
  • Wildman, “The Divine Action Project, 1988-2003,” 2004.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

181. Rozhovor s Janom Tkáčom: Hudba ako filozofická otázka

Ján Tkáč započal svoju púť ako hudobný pedagóg, aby sa neskôr dostal k hudbe ako odboru štúdia i praxe. Venoval sa dejinám liturgie, gregoriánskemu chorálu i starej hudbe na University of Cambridge, ale aj hudbe 20. a 21. storočia na Katedre hudobnej výchovy PdF Uk. Ako absolvent oživil výber omší od skladateľa Uthendala z Košického polyfónneho kódexu z prelomu 15. a 16. storočia. Dnes okrem iného pôsobí aj ako odborný konzultant pre hudbu v súkromnom školstve a spolu s kolegami vyvíja slovenské kurikulum pre základnú školu v duchu slobodných umení; no a po Bachovi počúva najradšej Živé kvety a náruživo obľubuje octové čipsy.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

171. Akým svetlom svietili francúzski osvietenci?

Dnes bude reč bude o francúzskom osvietenstve a pozrieme sa na neho cez rôzne náboženské debaty, ktoré v ňom prebiehali: Kto boli deisti a jansenisti? V čom bol tak významný barón d’Holbach? A nájdeme už v tejto dobe prvých ateistov? 

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME.

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Baggini, Atheism: A Very Short Introduction, 2003.
  • Bullivant, Ruse (eds.), The Oxford Handbook of Atheism, 2014.
  • Hyman, A Short History of Atheism, 2010.
  • Israel, Radical Enlightenment. Philosophy and the Making of Modernity 1650-1750, 2001.
  • Kant, What Is Enlightenment?
  • Martin (ed.), The Cambridge Companion to Atheism, 2006.
  • The Encyclopedia of Diderot and d’Alembert.

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Staň sa patrónom Tvojho obľúbeného podcastu cez Patreon ❤️ (https://bit.ly/PatreonPD) alebo nás podpor jednorazovo či trvalým príkazom (https://bit.ly/CHCEMpodporit). Ďakujeme!

148. Svet je cibuľa s dvomi vrstvami: osobnou a vedeckou

Určite sa pamätáte na scénu zo Shreka, kde sa snažil oslíkovi vysvetliť, že zlobri sú ako cibule, a teda, majú vrstvy. Z toho vyplývalo, že pre lepšie pochopenie ich osobnosti treba ísť stále hlbšie – jedna vrstva po druhej. Dnes sa zamyslíme nad podobným prípadom, ale odlišnom v dvoch zásadných veciach: nepozrieme sa na Shreka alebo na svet a vrstvy budú iba dve. Pozrieme sa tzv. dvojúrovňovú teóriu (či teórie), podľa ktorej je svet zložený z vyššej osobnej vrstvy a potom tej hlbšej vedeckej, ktorá vysvetľuje tú prvú, a tieto vrstvy či úrovne sú v komplikovanom vzťahu.

Prečítajte si túto dávku aj ako článok na SME: https://bit.ly/SME_davka148

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

131. Problém zla: Boh a prírodné pohromy

V dnešnej dávke si povieme o jednom z najväčších európskych zemetrasení a o tom, ako aj toto prebudilo počas osvietenstva diskusiu o probléme zla a Božej existencii.

—-more—-

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Bullivant, Ruse (eds.), The Oxford Handbook of Atheism.
  • Craig (ed.), Philosophy of Religion: A Reader and Guide.
  • McBrayer, Howard-Snyder, The Blackwell Companion to The Problem of Evil.
  • Nichols, ‘Re-evaluating the Effects of the 1755 Lisbon Earthquake on Eighteenth-Century Minds.’
  • Tooley, ‘The Problem of Evil.’
  • Van Inwagen, The Problem of Evil.
  • Wainwright, The Oxford Handbook of Philosophy of Religion.

Súvisiace dávky:

PD#120: Hume a náboženstvo, https://bit.ly/davka120 
PD#72: Prirodzená teológia, https://bit.ly/davka72 

128. Náboženstvo podľa Kanta

V dnešnej dávke si dáme pod lupu jedného z najväčších mysliteľov, Immanuela Kanta. Ako ovplyvnil Kantov pohľad na poznávanie sveta jeho pohľad na náboženstvo? Ako sa pozeral na tradičné argumenty pre Božiu existenciu? Akú úlohu v tomto hrá rozum a viera?

—-more—-

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Oppy, Trakakis (eds.), Early Modern Philosophy of Religion, Vol. 3.
  • Pasternack, Kant on Religion within the Boundaries of Mere Reason.
  • Pasternack, Fugate, ‘Kant’s Philosophy of Religion’.
  • Taliaferro, Evidence and Faith.
  • Wood, Giovanni (eds.), Kant: Religion within the Boundaries of Mere Reason.

Súvisiace dávky:

PD#120: Hume a náboženstvo, https://bit.ly/2V8n7wD 
PD#116: Viera ako duševná porucha? http://bit.ly/38qW8iI
PD#79: Locke o ľudskom chápaní, https://bit.ly/2kD51TA
PD#89: Kantova priepasť, http://bit.ly/3axxDlv 
PD#77: Intro do rozmýšľania o realite, https://bit.ly/2lULT3D 
PD#81: Leibniz o nemateriálnom svete, https://bit.ly/2kFE8yv 
PD#83: Berkeley a vnímanej existencii, https://bit.ly/2lkPGaA 
PD#85: Hume o prirodzenom poznaní, https://bit.ly/31VOlHe 

 ***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

120. David Hume a náboženstvo pod paľbou

Dnes sa pozrieme na jedného z najväčších filozofov v dejinách, Davida Humea, hlavne z pohľadu filozofie náboženstva. Prečo je Hume vplyvný aj dnes? Čo si myslí Hume o argumentoch pre Božiu existenciu? A bol Hume ateista? 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Coleman, Hume, Dialogues Concerning Natural Religion: And Other Writings.
  • Gaskin, Hume’s Philosophy of Religion.
  • Gaskin, Principal Writings on Religion.
  • Pyle, Hume’s Dialogues Concerning Natural Religion: A Reader’s Guide.
  • Russell, Kraal, “Hume on Religion”, Stanford Encyclopedia of Philosophy.
  • Taliaferro, Evidence and Faith.

Súvisiace dávky:

 ***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

101. Estetika: o piatich sudcoch estetického hodnotenia

Existuje štandard chuti? A keď hovorím o chuti, myslím tím umenie vo všetkých jeho podobách: od gastronómie, cez maľbu, hudbu, tanec či architektúru, fotografiu, literatúru a iné. Existuje nejaké kritérium alebo súbor kritériu, podľa ktorých by sme vedeli zhodnotiť a posúdiť či je niečo krásne alebo škaredé, chutné alebo odporné, dobré alebo zlé umenie? 

Dnes sa spolu zamyslíme na jednou esejistickou klasikou od škótskeho filozofa Davida Humea, ktorú napísal v roku 1757 a neprekvapivo nesie názov „O štandarde chuti“. Ako od empirika, subjektivistu a sentimentalistu by sme od Humea mohli naozaj očakávať silný a na skúsenosti založený argument v prospech de gustibus non est disputandum. Paradoxne, Hume ponúka pravý opak v podobe piatich schopností či vlastností, ktoré všetky spolu umožnia človeku získať štandard estetického hodnotenia. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • David Hume (1757). “Of the Standard of Taste“, https://bit.ly/2KD9PlB
  • Mary Mothersill (1989). ‘Hume and the Paradox of Taste’ in George Dickie, Richard Sclafani and Robin Ronald (eds.), Aesthetics: A Critical Anthology, New York: St. Martin’s Press 
  • Jerrold Levinson (2002). ‘Hume’s Standard of Taste: The Real Problem’, Journal of Aesthetics and Art Criticism, 60, pp. 227-238. 
  • Rochelle Gurstein (2000). Taste and “the conversible world” in the eighteenth century. Journal of the History of Ideas61(2), 203-221.
  • Bence Nanay (2017). Perceptual learning, the mere exposure effect and aesthetic antirealism. Leonardo,50(1), 58-63. 

Súvisiace dávky:

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit