Tag Archive for: bioinžinierstvo

106. Ako a prečo založiť Biotech startup: S Danielom Greenom

/in , /by

(For the English recording of the interview, skip to 11:40)

V tejto epizóde Pravidelnej dávky sa Miro rozpráva o tom, ako a prečo založiť a viesť BioTech či MedTech startupy s Danielom Greenom, CEO Yaqrit a svojím učiteľom podnikania s medicínskymi zariadeniami (Medical Device Entrepreneurship) z Imperial College London.

Rozprávajú sa o špecifikách BioTech startupov v porovnaní s inými startupmi, o tom, prečo súkromný sektor dokáže inovovať rýchlejšie ako štátny, ako vlastne začať takýto startup budovať a čo by sme na Slovensku mali urobiť aby sme vytvorili prostredie priateľské pre tieto startupy.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

98. Ako bioinžinieri upravujú gény: CRISPR a genetický kufrík s náradím

/in , /by

Genetické inžinierstvo a génové úpravy patria medzi najvzrušujúcejšie oblasti moderného bioinžinierstva a vedy. Najpoužívanejším nástrojom využívaným na génové úpravy je CRISPR-Cas9. Čo to ale vlastne je? A ako to funguje?

O genetickom inžinierstve, o nástroji s názvom CRISPR-Cas9, jeho princípoch a fungovaní, o jeho výhodách a nevýhodách sa budeme rozprávať v dnešnej Pravidelnej dávke. 

Referencie:

[1] Anzalone, A. V, Randolph, P. B., Davis, J. R., Sousa, A. A., Koblan, L. W., Levy, J. M., … Liu, D. R. (2019). Search-and-replace genome editing without double-strand breaks or donor DNA. Nature. https://doi.org/10.1038/s41586-019-1711-4

[2] Doudna, J. A., & Charpentier, E. (2014). The new frontier of genome engineering with CRISPR-Cas9. Science, 346(6213), 1258096. https://doi.org/10.1126/science.1258096

[3]  https://www.addgene.org/crispr/

[4] https://ghr.nlm.nih.gov/primer/genomicresearch/genomeediting

[5] https://www.broadinstitute.org/what-broad/areas-focus/project-spotlight/crispr-timeline

[6] Pickar-Oliver, A., & Gersbach, C. A. (2019, August 1). The next generation of CRISPR–Cas technologies and applications. Nature Reviews Molecular Cell Biology. Nature Publishing Group. https://doi.org/10.1038/s41580-019-0131-5

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

94. Liek na Alzheimera: Nová nádej či premrhané miliardy?

/in , /by

Alzheimerova choroba patrí medzi najzávažnejšie ochorenia. Inžinieri, lekári a vedci sa už dlhé roky snažia vyvinúť liek na túto chorobu. Tento týždeň svetovými médiami preletela správa o možnej nádeji pre pacientov, ktorú poskytuje nový liek od spoločnosti Biogen.

V ďalšej epizóde Pravidelnej Dávky o inováciách v medicíne Miro rozpráva o mozgu, Alzheimerovej chorobe a o novom lieku na túto chorobu.

Referencie:

[1] Mazzotti, D. R., Guindalini, C., Moraes, W. A. D. S., Andersen, M. L., Cendoroglo, M. S., Ramos, L. R., & Tufik, S. (2014). Human longevity is associated with regular sleep patterns, maintenance of slow wave sleep, and favorable lipid profile. Frontiers in Aging Neuroscience, 6, 134. https://doi.org/10.3389/fnagi.2014.00134

[2] Grandner, M. A. (2012). Sleep duration across the lifespan: implications for health. Sleep Medicine Reviews, 16(3), 199–201. https://doi.org/10.1016/j.smrv.2012.02.001

[3] https://www.nhs.uk/conditions/alzheimers-disease/

[4] Tanzi, R. E. (2012). The Genetics of Alzheimer Disease. Cold Spring Harbor Perspectives in Medicine, 2(10), a006296–a006296. https://doi.org/10.1101/cshperspect.a006296

[5] Gerstner, W., Kistler, W. M., Naud, R., & Paninski, L. (n.d.). Neuronal dynamics : from single neurons to networks and models of cognition.

[6] Alzheimer’s drug revival gives hope to millions — and investors | Financial Times. (n.d.). Retrieved October 25, 2019, from https://www.ft.com/content/e6046166-f4f4-11e9-b018-3ef8794b17c6

[7] In Shocking Reversal, Biogen to Submit Experimental Alzheimer’s Drug for Approval – Scientific American. (n.d.). Retrieved October 25, 2019, from https://www.scientificamerican.com/article/in-shocking-reversal-biogen-to-submit-experimental-alzheimers-drug-for-approval/

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

90. Vysnívané medicínske technológie: Vaše otázky. Mirove analýzy

/in , /by

Zbavia syntetické bunky vyrábajúce inzulín diabetikov závislosti na injekciách a počítaní sacharidov?

Prečo je spánok najlepšou “nabíjačkou” energie?

Ako sa formuje pamäť prostredníctvom prepojení medzi nervovými bunkami – a budeme si vstrekovať spomienky do žíl?

V tejto epizóde Pravidelnej dávky Miro analyzuje vaše návrhy medicínskych technológií, ktoré vám v dnešnej dobe najviac chýbajú.

Referencie:

[1] Chen, Z., Wang, J., Sun, W., Archibong, E., Kahkoska, A. R., Zhang, X., … Gu, Z. (2018). Synthetic beta cells for fusion-mediated dynamic insulin secretion. Nature Chemical Biology, 14(1), 86–93. https://doi.org/10.1038/nchembio.2511

[2] Mazzotti, D. R., Guindalini, C., Moraes, W. A. D. S., Andersen, M. L., Cendoroglo, M. S., Ramos, L. R., & Tufik, S. (2014). Human longevity is associated with regular sleep patterns, maintenance of slow wave sleep, and favorable lipid profile. Frontiers in Aging Neuroscience, 6, 134. https://doi.org/10.3389/fnagi.2014.00134

[3] Grandner, M. A. (2012). Sleep duration across the lifespan: implications for health. Sleep Medicine Reviews, 16(3), 199–201. https://doi.org/10.1016/j.smrv.2012.02.001

[4] Lucey, B. P., & Bateman, R. J. (2014). Amyloid-β diurnal pattern: possible role of sleep in Alzheimer’s disease pathogenesis. Neurobiology of Aging, 35, S29–S34. https://doi.org/10.1016/J.NEUROBIOLAGING.2014.03.035

[5] http://www.circadia.health/

[6] Gerstner, W., Kistler, W. M., Naud, R., & Paninski, L. (n.d.). Neuronal dynamics : from single neurons to networks and models of cognition.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

86. Na streche MIT o automatizácii biolaboratórií: S Dhashom Shrivathsom, CEO Radix Labs

/in , /by

**For the (English) recording of the interview, go to 16:30**

Medzi najväčšie problémy moderného biologického a medicínskeho laboratórneho výskumu patria ľudské chyby a neschopnosť pri rovnakom postupe dosahovať uspokojivo rovnaké výsledky. Okrem toho stále nemáme špičkové nástroje a platformy na rýchlu komunikáciu medzi ľuďmi a laboratórnymi robotmi a prístrojmi. Biológovia tak stále trávia príliš veľa času v laboratóriu a málo času prípravou a uvažovaním nad experimentami. 

Dhash Shrivathsa sa rozhodol zamerať na všetky spomínané problémy a vo svojom (už druhom) startupe Radix Labs vyvíja nový programovací jazyk a softvérovú platformu, ktorá umožní experimentátorom a laboratórnym nástrojom jednoducho komunikovať potrebné inštrukcie jednoduchým, no zároveň presným spôsobom. O jeho projekte nedávno vyšiel aj článok v časopise Nature. 

V tejto epizóde Pravidelnej dávky sa Miro vo svojom prvom rozhovore rozpráva s Dhashom o počítačoch, automatizácii laboratórií, o demokratizácii biológie, o jeho sne vyrobiť si vlastné pivo a tiež o tom, ako budovať úspešný biznis a získať investície do svojich projektov.

Zdroje a referencie :

[1] Segal, M. (2019). An operating system for the biology lab. Nature 2019 573:7775.

[2] Štúdia o slabej reprodukovateľnosti výsledkov: Begley, C. G., & Ellis, L. M. (2012). Raise standards for preclinical cancer research. Nature 2012 483:7391, 483(7391), 531–533. https://doi.org/10.1038/483531a

[3] Startup vyrábajúci laboratórne roboty na manipuláciu s tekutinami: https://opentrons.com/

[4] Dhashov startup zameraný na automatizáciu a programovanie experimentálnych procesov v biologických laboratóriách: http://radix.bio/

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

82. Syntetické bunky III: Môžeme postaviť bunky od základov?

/in , /by

“Čo nedokážem postaviť, tomu nerozumiem,” povedal Richard Feynman. V tejto epizóde sa teda budeme rozprávať o stavbe syntetických buniek od základov, o výzvach, ktorým pri tomto prístupe čelíme a o nebunkovej (“cell-free”) biológii.

Referencie:

[1] Berhanu, S., Ueda, T., & Kuruma, Y. (2019). Artificial photosynthetic cell producing energy for protein synthesis. Nature Communications, 10(1), 1325. https://doi.org/10.1038/s41467-019-09147-4

[2] Adamala, K. P., Martin-Alarcon, D. A., Guthrie-Honea, K. R., & Boyden, E. S. (2017). Engineering genetic circuit interactions within and between synthetic minimal cells. Nature Chemistry, 9(5), 431–439. https://doi.org/10.1038/nchem.2644

[3] Powell, K. (2018). How biologists are creating life-like cells from scratch. Nature, 563(7730), 172–175. https://doi.org/10.1038/d41586-018-07289-x

[4] Elani, Y., Trantidou, T., Wylie, D., Dekker, L., Polizzi, K., Law, R. V., & Ces, O. (2018). Constructing vesicle-based artificial cells with embedded living cells as organelle-like modules. Scientific Reports, 8(1), 4564. https://doi.org/10.1038/s41598-018-22263-3

Súvisiace dávky: 

PD #78: O najmenšej syntetickej bunke
PD #74: Úvod do témy syntetických buniek

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

78. Syntetické bunky II: ako vznikla najmenšia syntetická bunka

/in , /by

Existujú dva prístupy k stavbe syntetických buniek. Dnes si predstavíme “top-down” prístup k stavbe syntetických buniek, fascinujúce výsledky vedcov z J Craig Venter Institute, najmenší syntetický organizmus JCVI-syn3.0 a dôjde aj na esenciálne gény!

Referencie a odporúčaná literatúra

[1] Hutchison III, C. A., Chuang, R.-Y., Noskov, V. N., Assad-Garcia, N., Deerinck, T. J., Ellisman, M. H., … Venter, J. C. (n.d.). Design and synthesis of a minimal bacterial genome. https://doi.org/10.1126/science.aad6253

 [2] Glass, J. I., Merryman, C., Wise, K. S., Hutchison, C. A., & Smith, H. O. (2017). Minimal Cells—Real and Imagined. Cold Spring Harbor Perspectives in Biology, 9(12), a023861. https://doi.org/10.1101/cshperspect.a023861

[3] Göpfrich, K., Platzman, I., & Spatz, J. P. (2018). Mastering Complexity: Towards Bottom-up Construction of Multifunctional Eukaryotic Synthetic Cells. Trends in Biotechnology, 36(9), 938–951. https://doi.org/10.1016/J.TIBTECH.2018.03.008

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

74. Syntetické bunky: najambicióznejší projekt v histórii

/in , /by

Život je často ťažký, a to nielen ten náš osobný ale aj ten biologický. V dnešnej dávke, nahranej v americkom MIT, si povieme aj o nasledovnom: čo je to život, prečo nie je jednoduché definovať, a či vedci vedia už stvoriť život.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

66. Môže nám syntetická biológia pomáhať pri skúmaní vesmíru?

/in , /by

Zdalo by sa, že syntetická biológia a astronómia si musia byť na míle vzdialené – syntetická biológia skúma maličké bunky a astronómia sa zase venuje nedozerným vesmírnym diaľavám.  

Pri príležitosti 50. výročia pristátia misie Apollo 11 na Mesiaci sa v ďalšej Pravidelnej Dávke porozprávame o tom, ako syntetická biológia môže pomôcť astronautom pri budúcich vesmírnych misiách.

Použitá a odporúčaná literatúra:

[1] Krátky článok o diskutovaných výzvach kozmonautiky, ktoré nám môže syntetická biológia pomôcť riešiť: https://www.nasa.gov/content/synthetic-biology

[2] Komplexný článok popisujúci možnosti a výzvy využitia syntetickej biológie vo vesmíre:  Menezes, A. A., Montague, M. G., Cumbers, J., Hogan, J. A., & Arkin, A. P. (2015). Grand challenges in space synthetic biology. J. R. Soc. Interface, 12. https://doi.org/10.1098/rsif.2015.0803

[3] Prepis podcastu s Lynn Rothschild, ktorá sa venuje astrobiológii, v ktorom možno vybadať veľmi zaujímavý spôsob uvažovania nad pôvodom života: https://www.nasa.gov/ames/nisv-podcast-Lynn-Rothschild/

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

62. O vzťahu medzi baktériami v črevnom mikrobióme a atletickým výkonom

/in , /by

Črevný mikrobióm a jeho vplyv na rôzne aspekty nášho zdravia, či fyzického a psychického výkonu je jedným z najzaujímavejších objektov moderného biologického a medicínskeho výskumu.

V ďalšej časti Pravidelnej Dávky zameranej na bioinžinierstvo si povieme viac o nedávnom výskume vzťahu medzi zložením črevného mikrobiómu a výkonom elitných atlétov. Môže istý rod baktérií prispievať k lepšiemu výkonu a regenerácii u týchto športovcov? To sa dozviete v dnešnej Pravidelnej Dávke! 

Referencie:

Originálna štúdia o analýze črevného mikrobiómu a súvislosti s atletickým výkonom.

[1] Scheiman, J., Luber, J. M., Chavkin, T. A., MacDonald, T., Tung, A., Pham, L.-D., … Kostic, A. D. (2019). Meta-omics analysis of elite athletes identifies a performance-enhancing microbe that functions via lactate metabolism. Nature Medicine, 1. https://doi.org/10.1038/s41591-019-0485-4

Zaujímavá a relatívne prístupná štúdia o vplyve našej stravy na črevný mikrobióm.  

[2] Zmora, N., Suez, J., & Elinav, E. (2019). You are what you eat: diet, health and the gut microbiota. Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 16(1), 35–56. https://doi.org/10.1038/s41575-018-0061-2

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk