Posts

57. Analytická vs kontinentálna filozofia: keď je Wittgenstein v ringu s Nietzschem

Zvykne sa humorne povedať, že analytická filozofia je jasná na úkor hĺbky, a kontinentálna je hĺbavá na úkor jasnosti.  Dnes si povieme o základných rozdieloch týchto dvoch spôsobov robenie filozofie a v závere tiež poukážem na to, že i keď je táto dichotómie z časti falošná, zrnko pravdy v nej ale stále je.

Použitá a odporúčaná literatúra:

Georges Rey, „The Analytic/Synthetic Distinction“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/entries/analytic-synthetic

Kile Jones, „Analytic versus Continental Philosophy“, Philosophy Now (2009), https://philosophynow.org/issues/74/Analytic_versus_Continental_Philosophy

Melvyn Bragg, „The Continental-Analytic Split“, In Our Time (2011), https://www.bbc.co.uk/programmes/b016x2jp

Gary Gutting, „Bridging the Analytic-Continental Divide“, The New York Times (2012), https://opinionator.blogs.nytimes.com/2012/02/19/bridging-the-analytic-continental-divide

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab (hyperlink). Ďakujeme! (alebo link pod)  

Zdroj obrázka: Screenshot z https://youtu.be/nN0V8INJNm0

55. Bertrand Russell o holičovi, ktorý ak sa holí, tak sa neholí

Bertrand Russell (1872 v Trelleck – 1970 v Penrhyndeudraeth) bol jeden z najvýznamnejších filozofov 20. storočia a je považovaný za zakladateľa tzv. analytickej filozofie. Na Trinity College Cambridge, kde študoval matematiku a neskôr filozofiu, sa stretáva s G.E. Mooreom a A. N. Whiteheadom, s ktorými začiatkom 20. storočia mení dovtedajšiu tvár filozofie. Taktiež tam za ním prichádza mladý Ludwig Wittgenstein, ktorý (aj pod jeho vedením) onedlho publikuje svoj paradigmatický Tractatus Logico-Philosophus, ktorý obsahuje Úvod od samotného Russella. V dnešnej dávke sa pozrieme na to, prečo a ako sa Russell snažil postaviť matematiku na čisto logických základoch a prečo mu to pokazil jeden „nevinný“ paradox. 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Andrew D. Irvine, „Bertrand Russell“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Summer 2019 Edition), Edward N. Zalta (ed.), https://plato.stanford.edu/entries/russell.

„Bertrand Russell: Biographical“ (1950), z príležitosti odovzdania Nobelovej ceny: https://www.nobelprize.org/prizes/literature/1950/russell/biographical/.

Ray Monk, „Bertrand Russell: British Logician and Philosopher“ (2019),Encyclopædia Britannicahttps://www.britannica.com/biography/Bertrand-Russell.

Melvyn Bragg, „Bertrand Russell“, In Our Time (2012): https://www.bbc.co.uk/programmes/b01p8fsr.

Bertrand Russell, Dejiny západnej filozofie(1945) je jeho najvýznamenjšie dielo písané pre širšie neakademické publikom. Zatiaľ nepreložené, dostupné online v angličtine: https://archive.org/details/TheHistoryOfWesternPhilosophy.

Bertrand Russell, „Why I Am Not a Christian“ (1927), esej v ktorej vysvetľuje svoj agnosticizmus:  https://users.drew.edu/~jlenz/whynot.html.

Slávna diskusia medzi Russellom a jezuitom Frederickom Coplestonom (autorom významých 11 zväzkových Dejín filozofie; časť z nich už aj v českom preklade) z 1948, BBC Radio 4, o existencii Boha: https://www.youtube.com/watch?v=hXPdpEJk78E.

Rozhovor s Russellom v jeho dome v anglickom Surrey z 1952: https://www.youtube.com/watch?v=fb3k6tB-Or8.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab (hyperlink). Ďakujeme! (alebo link pod)  

Zdroj obrázka: strangenotions.com/was-bertrand-russell-right-about-thomas-aquinas