Tag Archive for: Albert Camus

207. Je existencializmus pasé?

/in , /by

Existencializmus je mnohotváre hnutie. Na podcaste som ho už dávnejšie predstavil a dnes sa pozrieme na to, či z neho niečo po smrti Jean-Paul Sartrea prežilo a prečo ma istá vetva existencializmu blízko k tzv. postmodernizmu. 

Túto dávku si môžete prečítať aj ako článok na SME.

Súvisiace dávky:

Použitá a odporúčaná literatúra:

  • Jack Reynolds and Ashley Woodward, “Existentialism and Poststructuralism: Some Unfashionable Observations” in The Continnum Companion to Existentialism
  • Iris Murdoch, “The Idea of Perfection” in The Sovereignty of Good
  • Nigel Warburton, “A student’s guide to Jean-Paul Sartre’s Existentialism and Humanism” in Philosophy Now
  • In Our Time, “Sartre”, podcast
  • Nietzsche, The Gay Science, §108, 116, 125, 290, 343
  • Nietzsche, Tak vravel Zarathustra, st. 9-27
  • Patrick Gardiner, Kierkegaard: A Very Short Introduction (2002)
  • The Cambridge Companion to Existentialism, Chap 4 a 5

***

Podpor nás na ? patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom ?pravidelnadavka.sk / ďakujeme ❤️

67. Neznesiteľná ľahkosť existencie

/in , /by

Neznesiteľná ľahkosť bytia. To je názov románu od Milana Kunderu z 1984 a podľa mňa je to aj skvelá definícia existencializmu. Dnes sa zamyslíme nad tým, že neexistuje „jeden a iba jeden“ existencializmus, ale jestvuje ich asi toľko, koľko poznáme existencialistov; a predstavíme si myšlienku ľudskej „vhodenosti do existencie“ od Martina Heideggera a pozorovanie, že ako ľudia sme „odsúdení byť slobodní“ od Jeana Paula Sartrea. 

Citovaný úryvok:

„Dostojevsky kedysi napísal: ‚ak Boh neexistuje, všetko by bolo dovolené‘; a toto pozorovanie je východiskovou pozíciou existencializmu. Vskutku je všetko dovolené, ak Boh neexistuje, a človek je tým pádom opustený a ponechaný sám na seba—keďže neexistuje nič, či už v ňom alebo mimo neho, od čoho by bol závislý. Okamžite tak zisťuje, že sa nemôže na nič vyhovoriť. Lebo ak existencia naozaj predchádza esenciu, človek nebude môcť nikdy vysvetliť svoje konanie cez nejakú vrodenú a špecifickú prirodzenosť. Inými slovami: determinizmus nejestvuje—človek je slobodný, človek je sloboda. Tiež na druhej strane nemôžeme povedať, že ak Boh neexistuje, tak máme k dispozícií nejaké hodnoty čí príkazy, ktoré by legitimizovali naše správanie. Nič také neexistuje. Tým pádom nežijeme v realite, ktorá by nás osvietila svojimi hodnotami; neexistuje žiadny spôsob, ktorým by sme naše konanie mohli odôvodniť alebo ospravedlniť. Sme ponechaní sami na seba, bez výhovoriek. A pravé to myslím pod tvrdením, že človek je odsúdený byť slobodný. Odsúdený, pretože sám seba nestvoril, ale i tak má slobodu a od chvíle, keď bol vhodený do tohto sveta je zodpovedný za všetko, čo robí. Existencialista neverí v silu vášní a vnútorných túžob. Nikdy nebude považovať žiadnu veľkolepú vášeň za zničujúci prúd, ktorý človeka vtiahne a donúti k istému akoby osudovému konaniu—to by bola pre človeka výhovorka. Podľa existencialistu je človek zodpovedný aj za svoje vášne.“ 

Použitá a odporúčaná literatúra:

Heideggerov pojem „vhodenosť“ (v ang. „throwness“): Daniel O. Dahlstrom, The Heidegger Dictionary (London: Bloomsbury Academic, 2013) https://books.google.co.uk/books?id=lUtMAQAAQBAJ&pg=PA212&dq=thrownness&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwjkzqHl6crjAhWXEMAKHacNCkgQ6AEIOjAC#v=onepage&q=thrownness&f=false.

Michael Wheeler, “Martin Heidegger”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/heidegger.

Jean Paul Sartre, “Existentialism is a Humanism“ (1946), esej, https://www.marxists.org/reference/archive/sartre/works/exist/sartre.htm.

Thomas Flynn, “Jean-Paul Sartre”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2013), https://plato.stanford.edu/archives/fall2013/entries/sartre.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk/#chcem-podporit

Zdroj obrázku: medium.com/@mdowns1611/the-problem-concerning-the-essence-of-dasein-heidegger-vs-sartre-3076d323cd5a

65. Nietzsche: Boh je mŕtvy. Dovidenia sloboda?

/in , /by

Nedávno som cez „messenger story“ zverejnil na 24 hodín krátky úryvok z eseje Vzbúrený človek od Alberta Camusa, kde ponúka zarážajúcu interpretáciu niektorých kľúčových myšlienok Friedricha Nietzscheho. Keďže táto pasáž vyvolala ako pozitívne tak i negatívne ohlasy, rozhodol som sa s vami dnes nad ňou zamyslieť. Nietzsche je básnikom a jedna interpretácia jeho diela naviac nemôže uškodiť

Úryvok #1

„Súhrn všetkého, čo je možné, ešte netvorí slobodu, ale na druhej strane sa každý nedosiahnuteľný cieľ rovná otroctvu. Aj sám chaos je svojím spôsobom otroctvom. Sloboda jestvuje len vo svete, kde to, čo je možné, je súčasne definované ako to, čo nie je možné. Bez zákona niet slobody. Ak osud nie je usmerňovaný nejakou vyššou hodnotou, ak je kráľom náhoda, je to cesta do temnôt, strašná sloboda slepca. Na vrchole najväčšieho oslobodenia Nietzsche teda volí najväčšiu možnú závislosť. „Ak neurobíme zo smrti Boha niečo ako veľké sebaodriekanie a ustavičné víťazstvo nad sebou samými, bude utrpenie nenapraviteľné.“ Inými slovami, u Nietzscheho revolta ústi do askézy. Karamazovo „ak nič nie je pravda, všetko je dovolené“ teda nahrádza hlbšia logika – „ak nič nie je pravda, nič nie je dovolené“. Poprieť, že na tomto svete je zakázaná jediná vec, znamená zriecť sa toho, čo je dovolené. Tam, kde už nemôže nikto povedať, čo je čierne a čo je biele, svetlo zhasína a sloboda sa mení sa dobrovoľné väzenie.“

Úryvok #2

„Nietzsche sa teda vracia ku koreňom myslenia, k predsokratikom. Tí vylučovali konečné príčiny, lebo večnosť princípu, ktorý si predstavovali, chceli nechať nedotknutý. Večná je len sila, bezcieľna sila, Herakleitova „hra“. Nietzsche sa iba usiluje dokázať, že zákon je obsiahnutý v dianí a hra v nevyhnutnosti: „Dieťa, to je nevinnosť a zabudnutie, večné začínanie, hra, koleso, ktoré sa krúti samo od seba, prvý pohyb, posvätný dar hovoriť áno.“ Svet je božský, pretože je bezúčelný. Preto ho môže pochopiť iba umenie svojou stálou bezdôvodnosťou. O svete nepodáva správu nijaký súd, ale umenie nás môže naučiť svet opakovať, tak ako sa svet sám opakuje v podobe večných návratov. Prapôvodné more neúnavne opakuje na piesočnom brehu tie isté slová a vyhadzuje naň tie isté bytosti v úžase, že žijú. A prinajmenej pre toho, kto súhlasí s návratom a ku komu sa všetko navracia, kto celým svojim srdcom rezonuje, sa toto umenie podieľa na božstve sveta.“

Použitá a odporúčaná literatúra:

Albert Camus, Vzbúrený človek (Slovenský spisovateľ, 2004). 

Brian Leiter, “Nietzsche’s Moral and Political Philosophy”, The Stanford Encyclopedia of Philosophy(2015 ), plato.stanford.edu/archives/win2015/entries/nietzsche-moral-political

Bryan Magee hovorí o filozofii Friedricha Nietzscheho s J. P. Sternom, BBC, YouTube: www.youtube.com/watch?v=nlqdLHK2K-s&feature=youtu.be

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka!) na SK1283605207004206791985. Ďakujeme! Viac info o podpore na pravidelnadavka.sk

Zdroj fotografie: Jakub Betinský

51. Augustín o zle a dobre

/in , /by

Augustín je asi mnohým známy iba ako katolícky biskup a učiteľ Cirkvi, ale súčasne je jednym z najvýznamnejších filozofov západnej civilizácie. V tejto dávke sa pozrieme na jednu z jeho najvplyvnejších myšlienok, ktorou je jeho odpoveď na otázky: Čo je to zlo? Čo to znamená konať zle? Je zlo opakom dobra?

Či ste veriaci alebo ateiti, či ste niekedy o Augustínovi počuli alebo nie, verím, že táto jeho myšlienka vám nebude cudzia. Na záver prepojím Augustína s francúzkym existencialistom Albertom Camusom a uvidíme, ako by Augustín odpovedal na absurdnosť ľudskej existencie.

Použitá a odporúčaná literatúra:

1. Sv. Augustín, Vyznania (Lúč, 1997), slovenský preklad. 

2. Michael Mendelson,  „Saint Augustine“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (naposledy upravené v zime 2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/augustine.

3. James O’Donnell, „St. Augustine“, Encyclopaedie Britannica (naposledny upravené 23. máj 2019), https://www.britannica.com/biography/Saint-Augustine.

4. Melvyn Bragg, „Augustine’s Confessions“, In Our Time (uverejnené 15. marca 2018), https://www.bbc.co.uk/programmes/b09tyzvz.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ (trvalý príkaz je topka) na SK1283605207004206791985 alebo nás podporte ešte mesiac priamo cez Startlab. Ďakujeme!

Zdroj obrázka: www.crossroadsinitiative.com/saints/graceworkshumilityaugustine